Deuteronómiu KAPITOLA 1 1 Toto sú slová, ktoré povedal Mojžiš celému Izraelu na tejto strane Jordánska na púšti, na rovine oproti Červenému moru, medzi Fáranom, Tofelom, Lábanom, Hazerotom a Dizahabom. 2 (Je to jedenásť dní cesty z Horebu cez vrch Seir do Kádešbarney.) 3 A stalo sa v štyridsiatom roku, v jedenástom mesiaci, prvého dňa toho mesiaca, že Mojžiš hovoril synom Izraelovým, podľa všetkého, čo mu dal Hospodin v prikázaní im; 4 Potom, čo zabil amorejského kráľa Sihona, ktorý býval v Chešbóne, a Óga, kráľa Bázanu, ktorý býval v Astarote v Edrei, 5 Z tejto strany Jordán v moábskej krajine začal Mojžiš oznamovať tento zákon a hovoril: 6 Hospodin, náš Boh, nám povedal na Horebe: Už ste dosť dlho bývali na tomto vrchu. 7 Obráťte sa a vydajte sa na cestu a choďte na vrch Amorejcov a na všetky miesta v jej blízkosti, na rovine, na kopcoch a v údolí, na juhu a pri mori, do krajiny Kanaáncov a do Libanonu, k veľkej rieke, rieke Eufrat. 8 Hľa, predložil som vám krajinu: choďte a zaujmite krajinu, ktorú Hospodin prisahal vašim otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, že ju dá im a ich semenu po nich. 9 A hovoril som k vám v tom čase a povedal som: Sám vás nemôžem zniesť. 10 Hospodin, váš Boh, vás rozmnožil, a hľa, ste dnes ako hviezdy na nebi pre množstvo. 11 (Pán, Boh vašich otcov, učiní vás tisíckrát takými, koľko ste, a žehná vás, ako vám sľúbil!) 12 Ako len ja sám znesiem tvoje bremeno, tvoje bremeno a tvoj spor? 13 Vezmi si múdrych a rozumných a známych medzi svojimi kmeňmi a ustanovím ich za vládcov nad tebou. 14 A vy ste mi odpovedali: To, čo si hovoril, je pre nás dobré. 15 Vzal som teda náčelníkov vašich kmeňov, mudrcov a známych a ustanovil som ich za hlavy nad vami, za veliteľov nad tisíckami, za veliteľov nad stovkami, za veliteľov nad päťdesiatnikmi a za veliteľov nad desiatkami a za dôstojníkov medzi vašimi kmeňmi. 16 Vtedy som prikázal vašim sudcom: Vypočujte si dôvody medzi svojimi bratmi a súďte spravodlivo medzi každým a jeho bratom a cudzincom, ktorý je s ním. 17 V súde nebudete rešpektovať osoby; ale budete počuť malých i veľkých; nebudete sa báť tváre človeka; lebo súd je Boží, a príčinu, ktorá je pre vás ťažkú, prineste ku mne a ja ju vypočujem. 18 A vtedy som vám prikázal všetko, čo máte robiť. 19 A keď sme vyšli z Horebu, prešli sme celú tú veľkú a hroznú púšť, ktorú ste videli na ceste k vrchu Amorejčanov, ako nám prikázal Hospodin, náš Boh. a prišli sme do Kadeshbarnea. 20 A povedal som vám: Prišli ste na vrch Amoreja, ktorý nám dáva Hospodin, náš Boh.
21 Hľa, Hospodin, tvoj Bôh, ti dal zem, vystúp a zaujmi ju, ako ti povedal Hospodin, Boh tvojich otcov; neboj sa, ani sa nenechaj odradiť. 22 A vy ste sa každý z vás priblížili ku mne a povedali ste: Pošleme pred nami mužov, ktorí nás prehľadajú v krajine a prinesú nám správu, ktorou cestou musíme ísť hore a do ktorých miest prídeme. 23 A tá reč sa mi páčila, a vzal som z vás dvanástich mužov, jedného z kmeňa. 24 Obrátili sa a vystúpili na vrch a prišli do údolia Eškol a prehľadali ho. 25 A vzali ovocie zeme do svojich rúk a doniesli nám ho dolu a znova nám oznámili a povedali: Je to dobrá zem, ktorú nám dáva Hospodin, náš Boh. 26 Vy ste však nešli hore, ale vzbúrili ste sa proti prikázaniu Hospodina, svojho Boha. 27 A reptali ste vo svojich stanoch a hovorili ste: Pretože nás Hospodin nenávidel, vyviedol nás z egyptskej krajiny, aby nás vydal do rúk Amorejcov, aby nás zničili. 28 Kam pôjdeme hore? naši bratia znechutili naše srdce a povedali: Ľud je väčší a vyšší ako my; mestá sú veľké a ohradené až do neba; a navyše sme tam videli synov Anakimovcov. 29 Vtedy som vám povedal: Nebojte sa a nebojte sa ich. 30 Hospodin, váš Boh, ktorý ide pred vami, bude bojovať za vás podľa všetkého, čo pre vás urobil v Egypte pred vašimi očami; 31 A na púšti, kde si videl, že ťa rodil Hospodin, tvoj Boh, ako človek nosí svojho syna, na celej ceste, ktorou ste išli, kým ste neprišli na toto miesto. 32 V tomto ste však neverili Hospodinovi, svojmu Bohu, 33 Ktorý išiel pred vami cestou, aby vám hľadal miesto, kde si môžete postaviť stany, v ohni v noci, aby vám ukázal, kadiaľ máte ísť, a vo dne v oblaku. 34 A Hospodin počul hlas tvojich slov, rozhneval sa a prisahal: 35 Istotne nikto z týchto mužov tohto zlého pokolenia neuvidí tú dobrú zem, o ktorej som prisahal, že ju dám vašim otcom, 36 Zachráňte Káleba, syna Jefunneho; uvidí to a dám mu zem, po ktorej šliapal, a jeho synom, pretože celý nasledoval Hospodina. 37 Aj na mňa sa nahneval Hospodin pre vás a povedal: Ani ty ta nevojdeš! 38 Ale Jozua, syn Núnov, ktorý stojí pred tebou, tam vojde; povzbudzujte ho, lebo to dá Izraelu do dedičstva. 39 Navyše vaše deti, o ktorých ste povedali, že budú korisťou, a vaše deti, ktoré v ten deň nevedeli medzi dobrom a zlom, tam vojdú a ja im to dám, a oni to budú vlastniť. 40 Vy sa však obráťte a vydajte sa na púšť cez Červené more. 41 Vtedy ste odpovedali a povedali ste mi: Zhrešili sme proti Hospodinovi, vyjdeme a budeme bojovať podľa všetkého, čo nám prikázal Hospodin, náš Boh. A keď ste si pripásali na každom mužovi svoje vojnové zbrane, boli ste pripravení vystúpiť na kopec. 42 A Hospodin mi povedal: Povedz im: Nevstupujte, ani nebojujte! lebo nie som medzi vami; aby ste neboli porazení pred svojimi nepriateľmi. 43 Tak som k vám hovoril; A vy ste nepočuli, ale vzbúrili ste sa proti rozkazu Hospodinovmu a opovážlivo ste vyšli na vrch.