2. Samuelova KAPITOLA 1 1 Po Saulovej smrti, keď sa Dávid vrátil z porážky Amalekitov, sa Dávid zdržal dva dni v Ciklagu. 2 A stalo sa až na tretí deň, že hľa, vyšiel z tábora od Saula muž s roztrhnutým rúchom a hlinou na hlave. A keď prišiel k Dávidovi, padol na zem a poklonil sa. 3 Dávid sa ho opýtal: „Odkiaľ prichádzaš?“ On mu odpovedal: „Unikol som z izraelského tábora.“ 4 Dávid sa ho opýtal: „Ako sa to stalo? Povedz mi to.“ On odpovedal: „Ľud utiekol z boja a mnohí z ľudu padli a zomreli. Mŕtvi sú aj Saul a jeho syn Jonatán.“ 5 Dávid sa opýtal mladíka, ktorý mu to oznámil: „Ako vieš, že Saul a jeho syn Jonatán sú mŕtvi?“ 6 Mladík, ktorý mu to oznámil, povedal: „Náhodou som prišiel na vrch Gilboa a Saul sa opieral o svoju kopiju, vozy a jazdci ho prenasledovali.“ 7 A keď sa obzrel za seba, uvidel ma a zavolal na mňa. A ja som odpovedal: Tu som. 8 A povedal mi: „Kto si ty?“ A ja som mu odpovedal: „Som Amalekita.“ 9 A povedal mi znova: „Postav sa, prosím, na mňa a zabi ma, lebo ma trápi úzkosť, lebo moja duša je ešte celá vo mne.“ 10 Postavil som sa teda naňho a zabil ho, lebo som si bol istý, že po svojom páde už nebude žiť. Vzal som korunu, ktorú mal na hlave, a náramok, ktorý mal na ruke, a priniesol som ich sem svojmu pánovi. 11 Dávid si chytil rúcho a roztrhol ho, rovnako aj všetci muži, ktorí boli s ním. 12 A smútili, plakali a postili sa až do večera za Saula a za jeho syna Jonatána, za Hospodinov ľud a za dom Izraela, lebo padli mečom. 13 Dávid sa opýtal mladíka, ktorý mu to oznámil: „Odkiaľ si?“ On odpovedal: „Som syn cudzinca, Amalekita.“ 14 Dávid mu povedal: „Ako si sa nebál vystrčiť ruku a zabiť Hospodinovho pomazaného?“ 15 Dávid zavolal jedného z mládencov a povedal mu: „Priblíž sa a zdolaj ho!“ A on ho udrel tak, že zomrel. 16 Dávid mu povedal: „Tvoja krv nech je na tvoju hlavu, lebo tvoje ústa svedčili proti tebe, keď si povedal: Zabil som Hospodinovho pomazaného.“ 17 Dávid potom spieval túto nárekovú pieseň nad Saulom a nad jeho synom Jonatánom: 18 (Prikázal im tiež, aby naučili Júdových synov používať luk; hľa, je to napísané v knihe Jašerovej.) 19 Krása Izraela je zabitá na tvojich výšinách; ako padli mocní! 20 Nehovorte to v Gáte, nerozhlasujte to na uliciach Askalónu, aby sa neradovali dcéry Filištíncov, aby nejasali dcéry neobrezaných. 21 Vrchy Gilboe, nech nie je na vás rosa ani dážď, ani polia s obetnými darmi, lebo tam je odhodený štít mocných, štít Saulov, akoby nebol pomazaný olejom. 22 Z krvi zabitých, z tuku hrdinov sa Jonatánov luk nevrátil späť a Saulov meč sa nevrátil naprázdno. 23 Saul a Jonatán boli milí a príjemní za svojho života a ani v smrti sa nerozdelili; boli rýchlejší ako orly a silnejší ako levy.
24 Dcéry Izraela, plačte nad Saulom, ktorý vás obliekal do šarlátu s inými ozdobami, ktorý vám dával zlaté ozdoby na rúcho. 25 Ako padli hrdinovia uprostred boja! Jonatán, bol si zabitý na svojich výšinách. 26 Veľmi ma trápi ťa, brat môj Jonatán. Bol si mi veľmi príjemný. Tvoja láska ku mne bola obdivuhodná, prevyšovala lásku žien. 27 Ako padli mocní a zahynuli vojnové zbrane! KAPITOLA 2 1 Potom sa Dávid pýtal Hospodina: „Mám ísť do niektorého z judských miest?“ Hospodin mu povedal: „Choď.“ Dávid sa opýtal: „Kam mám ísť?“ On odpovedal: „Do Hebronu.“ 2 Dávid teda išiel hore a s ním aj jeho dve ženy, Achinoam Jezreelská a Abigail, Nábalova žena Karmelská. 3 Dávid priviedol hore aj mužov, ktorí boli s ním, každého s jeho domácnosťou, a tak bývali v mestách Hebronu. 4 A muži z Júdu prišli a pomazali tam Dávida za kráľa nad domom Júdovým. A oznámili Dávidovi: Muži z Jábešgileádu pochovali Saula. 5 Dávid poslal poslov k mužom z Jábeš-gileádu a povedal im: „Požehnaní ste od Hospodina, že ste preukázali túto milosť svojmu pánovi, Saulovi, a pochovali ste ho.“ 6 A teraz nech vám Hospodin preukáže milosť a vernosť! A ja vám tiež odplatím túto milosť, pretože ste urobili túto vec. 7 Preto teraz nech sú vaše ruky posilnené a buďte statoční, lebo váš pán Saul je mŕtvy a dom Júdu ma pomazal za kráľa nad sebou. 8 Ale Abner, syn Nérov, veliteľ Saulovho vojska, vzal Saulovho syna Išbóšeta a zaviedol ho do Machanajimu. 9 A ustanovil ho za kráľa nad Gileádom, nad Ašúrcami, nad Jezreelom, nad Efraimom, nad Benjamínom a nad celým Izraelom. 10 Saulov syn Išbóšet mal štyridsať rokov, keď sa stal kráľom nad Izraelom, a kraľoval dva roky. Ale dom Júdu nasledoval Dávida. 11 Dávid kraľoval v Hebrone nad domom Júdu sedem rokov a šesť mesiacov. 12 Abner, syn Nérov, a služobníci Išbóšeta, syna Saulovho, odišli z Machanajimu do Gibeonu. 13 Joab, syn Ceruje, a Dávidovi služobníci vyšli a stretli sa pri Gibeonskom rybníku. Posadili sa jeden na jednej strane rybníka a druhý na druhej strane rybníka. 14 Abner povedal Joábovi: „Nech vstanú mládenci a hrajú sa pred nami!“ Joáb povedal: „Nech vstanú!“ 15 Potom vstali a prešli dvanásti Benjamínovci, ktorí patrili Saulovmu synovi Išbóšetovi a dvanástim Dávidovým služobníkom. 16 Každý chytil svojho druha za hlavu a vrazil mu meč do boku, takže padli spolu. Preto sa to miesto volalo HelkatCasurim, ktoré je v Gibeone. 17 V ten deň sa strhla veľmi krutá bitka a Abner i izraelskí muži boli porazení Dávidovými služobníkmi. 18 Boli tam traja synovia Ceruje: Joab, Abišaj a Asael. Asael bol ľahký na nohách ako divá srna. 19 Asael prenasledoval Abnera a neodbočil ani napravo, ani naľavo od Abnera. 20 Abner sa obzrel a povedal: „Si ty Asael?“ On odpovedal: „Som.“