1. Samuelova KAPITOLA 1 1 Bol istý muž z Ramatajim-cofímu, z pohoria Efraim, a volal sa Elkána, syn Jerocháma, syna Elihua, syna Tóhua, syna Zúfa, Efratejčan. 2 Mal dve ženy; jedna sa volala Anna a druhá sa volala Peninna. Peninna mala deti, Anna však nemala deti. 3 A tento muž chodieval každý rok zo svojho mesta, aby sa klaňal a obetoval Hospodinovi zástupov v Šíle. A boli tam aj dvaja synovia Éliho, Chofni a Pinchas, kňazi Hospodinovi. 4 Keď nastal čas, keď Elkána prinášal obetu, dal svojej žene Peninne a všetkým jej synom a dcéram podiely. 5 Anne však dal dôstojný podiel, lebo Annu miloval, ale Hospodin jej zavrel lono. 6 Jej protivník ju veľmi popudzoval a rozčuľoval ju, pretože Hospodin zavrel jej lono. 7 A tak to robil rok čo rok, keď išla hore do domu Hospodinovho, tak ju popudzovala, a preto plakala a nejedla. 8 Vtedy jej muž Elkána povedal: „Hanna, prečo plačeš? Prečo neješ? Prečo je tvoje srdce zarmútené? Nie som ti ja lepší ako desať synov?“ 9 Anna vstala potom, čo v Šíle jedli a pili. Kňaz Éli sedel na stolici pri stĺpe Hospodinovho chrámu. 10 A bola zatrpknutá v duši, modlila sa k Hospodinovi a veľmi plakala. 11 A zložila sľub a povedala: Hospodine zástupov, ak pozrieš na trápenie svojej služobnice a spomenieš si na mňa a nezabudneš na svoju služobnicu, ale dáš svojej služobnici chlapca, dám ho Hospodinovi po všetky dni jeho života a britva sa nedotkne jeho hlavy. 12 A stalo sa, keď sa ďalej modlila pred Hospodinom, že si Éli všimol jej ústa. 13 Anna hovorila v srdci, len pery sa jej hýbali, ale hlas nebol počuť. Preto si Éli myslel, že je opitá. 14 A Éli jej povedal: Dokedy budeš opitá? Prestaň piť víno! 15 Anna odpovedala: „Nie, pane môj, som žena zúfalého ducha. Nepila som víno ani opojný nápoj, ale vyliala som si dušu pred Hospodinom.“ 16 Nepokladaj svoju slúžku za dcéru čerta, lebo z veľkého žiaľu a sťažnosti som doteraz hovorila. 17 Eli odpovedal: „Choď v pokoji! Boh Izraela nech ti dá, o čo si ho požiadal.“ 18 A ona povedala: „Nech tvoja služobnica nájde milosť v tvojich očiach!“ Žena teda odišla svojou cestou, jedla a jej tvár už nebola smutná. 19 Včasráno vstali, poklonili sa pred Hospodinom a vrátili sa domov do Rámy. Elkána poznal svoju ženu Annu a Hospodin si na ňu spomenul. 20 Keď Anna počala, porodila syna a dala mu meno Samuel, hovoriac: „Vyžiadala som si ho od Hospodina.“ 21 A muž Elkána išiel hore a celý jeho dom, aby obetoval Hospodinovi výročnú obetu a svoj sľub. 22 Anna však nešla hore, lebo povedala svojmu manželovi: „Nepôjdem hore, kým dieťa nebude odstavené, potom ho privediem, aby sa ukázalo pred Hospodinom a zostalo tam naveky.“
23 A jej muž Elkána jej povedal: „Urob, čo uznáš za dobré, zostaň, kým ho neodstavíš, len nech Hospodin splní svoje slovo.“ Žena teda zostala a kojila syna, kým ho neodstavila. 24 Keď ho odstavila, vzala ho so sebou s tromi býkmi, jednou éfou múky a mechom vína a doviedla ho do domu Hospodinovho v Šíle. Chlapec bol ešte malý. 25 Zabili býka a priviedli dieťa k Élimu. 26 A ona povedala: „Ó, môj pane, ako žije tvoja duša, môj pane, ja som tá žena, ktorá tu stála pri tebe a modlila sa k Hospodinovi.“ 27 Za toto dieťa som sa modlila a Hospodin mi splnil prosbu, o ktorú som ho prosila. 28 Preto som ho aj ja odovzdal Hospodinovi; po všetky dni svojho života bude odovzdaný Hospodinovi. A on sa tam poklonil Hospodinovi. KAPITOLA 2 1 Anna sa modlila a hovorila: „Moje srdce plesá v Hospodinovi, môj roh je povýšený v Hospodinovi, moje ústa sú rozšírené nad mojimi nepriateľmi, lebo sa radujem z tvojej spásy.“ 2 Nikto nie je svätý ako Hospodin, lebo niet nikoho okrem teba, niet skaly ako náš Boh. 3 Nehovorte viac tak pyšne, nech z vašich úst nevychádza pýcha, lebo Hospodin je Boh poznania a on zvažuje skutky. 4 Luky mocných sú zlomené a tí, čo sa potkli, sú opásaní silou. 5 Tí, čo boli sýti, sa zamestnali za chlieb a tí, čo boli hladní, prestali, takže neplodná porodila sedem detí a tá, ktorá má veľa detí, schudla. 6 Hospodin usmrcuje a oživuje, zvádza do podsvetia a vyvádza hore. 7 Hospodin robí chudobným i bohatým, ponižuje i povyšuje. 8 Z prachu dvíha chudobného a z hnoja vynáša žobráka, aby ho posadil medzi kniežatá a dal mu zdediť trón slávy, lebo Hospodinove sú stĺpy zeme a on na nich postavil svet. 9 On bude strážiť nohy svojich svätých a bezbožníci budú mlčať v tme, lebo silou nikto nezvíťazí. 10 Protivníci Hospodinovi budú rozdrvení, z neba bude na nich hrmieť. Hospodin bude súdiť končiny zeme, dá silu svojmu kráľovi a povýši roh svojho pomazaného. 11 Elkána odišiel do Rámy domov. Chlapec slúžil Hospodinovi pred kňazom Élim. 12 Synovia Éliho boli potomkami bezbožných, nepoznali Hospodina. 13 A kňazi mali zvyk s ľudom, že keď niekto prinášal obetu, prichádzal kňazov sluha, kým sa mäso varilo, s trojzubou háčikom v ruke. 14 A hodil to do panvice, do kotla, do hrnca alebo do hrnca; všetko, čo vidlica vytiahla, si kňaz vzal. Tak urobili v Šíle so všetkými Izraelitmi, ktorí ta prišli. 15 A prv než spálili tuk, prišiel kňazov sluha a povedal obetovateľovi: „Daj mäso na pečenie pre kňaza, lebo nechce z teba varené mäso, ale surové.“ 16 Ak mu niekto povedal: „Nech hneď spália tuk a potom si vezmi, koľko si duša želá!“, odpovedal mu: „Nie, daj mi ho teraz, a ak nie, vezmem si ho násilím.“ 17 Preto bol hriech mladíkov veľmi veľký pred Hospodinom, lebo ľudia odporovali Hospodinovej obete. 18 Samuel však slúžil pred Hospodinom, ešte ako chlapec, opásaný ľanovým efódom.