Pieseň piesní KAPITOLA 1 1 Pieseň piesní, ktorá je Šalamúnova. 2 Nech ma pobozká bozkami svojich úst, lebo tvoja láska je lepšia ako víno. 3 Pre vôňu tvojich dobrých mastí je tvoje meno ako rozliata masť, preto ťa panny milujú. 4 Zatiahnite ma, pobežíme za tebou! Kráľ ma voviedol do svojich komnát. Budeme sa radovať a radovať z teba, budeme spomínať na tvoju lásku viac ako na víno; statoční ťa milujú. 5 Čierna som, ale pekná, dcéry jeruzalemské, ako stany Kédaru, ako závesy Šalamúnove. 6 Nehľaďte na mňa, že som čierna, že ma slnko ožiarilo. Synovia mojej matky sa na mňa nahnevali, urobili zo mňa strážcu viníc, ale svoju vlastnú vinicu som nestrážila. 7 Povedz mi, ty, ktorého miluje moja duša, kde pasieš, kde dávaš svojim stádam odpočívať na poludnie? Prečo by som mal byť ako ten, čo sa odchyľuje od stád tvojich spoločníkov? 8 Ak to nevieš, najkrajšia medzi ženami, vyjdi v stopách stáda a pas svoje kozliatka pri pastierskych stanoch. 9 Prirovnal som ťa, moja láska, k zástupu koní na faraónových vozoch. 10 Tvoje líca sú krásne v radoch šperkov, tvoj krk v zlatých reťaziach. 11 Urobíme ti zlaté okraje so striebornými cvočkami. 12 Kým kráľ sedí pri stole, môj nard vydáva svoju vôňu. 13 Môj milovaný je mi ako zväzok myrhy, bude ležať celú noc medzi mojimi prsiami. 14 Môj milý je mi ako strapec kemfu vo viniciach En-Gedi. 15 Hľa, aká si krásna, moja láska, hľa, aká si krásna, máš oči ako holubica. 16 Hľa, krásny si, milovaný môj, áno, príjemný; aj naša posteľ je zelená. 17 Trámy nášho domu sú z cédra a naše krokvy z jedle. KAPITOLA 2 1 Ja som ruža Sárónska a ľalia údolia. 2 Ako ľalia medzi tŕňmi, taká je moja milovaná medzi dcérami. 3 Ako jabloň medzi stromami lesa, taký je môj milý medzi synmi. S radosťou som si sadla do jeho tieňa a jeho ovocie bolo sladké môjmu chuti. 4 Doviedol ma do domu hostiny a jeho zástavou nado mnou bola láska. 5 Podoprite ma krčahmi, utešte ma jablkami, lebo som chorý z lásky. 6 Jeho ľavica je pod mojou hlavou a jeho pravá ruka ma objíma. 7 Zakazujem vám, dcéry jeruzalemské, pri srnčatách a pri jeleňoch poľných, aby ste nevzbudili a nezobudili môjho milého, kým sa mu to nezapáči. 8 Hlas môjho milého! Hľa, prichádza, skáče po vrchoch, poskakuje po pahorkoch. 9 Môj milý je ako srna alebo mladý jeleň: hľa, stojí za naším múrom, vyzera z okien, ukazuje sa cez mrežu.
10 Môj milý prehovoril a povedal mi: Vstaň, moja láska, moja krásna, a poď preč. 11 Lebo hľa, zima sa pominula, dážď prestal a prešiel; 12 Kvety sa objavujú na zemi, prišiel čas spevu vtákov a hlas korytnačky počuť v našej krajine. 13 Figovník vyháňa svoje zelené figy a vinič s mladou vôňou hrozna vydáva príjemnú vôňu. Vstaň, moja láska, moja krásna, a poď preč. 14 Holubica moja, ktorá si v puklinách skaly, v tajných miestach schodov, daj mi vidieť tvoju tvár, daj mi počuť tvoj hlas, lebo tvoj hlas je sladký a tvoja tvár je krásna. 15 Pochytajte nám líšky, malé líšky, ktoré ničia vinič, lebo naše vinice majú mladé hrozno. 16 Môj milý je môj a ja som jeho; pasie sa medzi ľaliami. 17 Kým sa nerozjasní a tiene neutečú, obráť sa, môj milý, a buď ako srna alebo mladý jeleň na vrchoch Beter. KAPITOLA 3 1 V noci som na svojej posteli hľadala toho, ktorého miluje moja duša; hľadala som ho, ale som ho nenašla. 2 Vstanem teraz a pojdem sa po meste, po uliciach a na nábreží budem hľadať toho, ktorého miluje moja duša. Hľadala som ho, ale som ho nenašla. 3 Našli ma strážcovia, ktorí chodia po meste. Povedal som im: „Videli ste toho, ktorého miluje moja duša?“ 4 Len málo som od nich odišla a našla som toho, ktorého miluje moja duša. Držala som ho a nepustila som ho, kým som ho nepriviedla do domu svojej matky a do izby tej, ktorá ma počala. 5 Zakazujem vám, dcéry jeruzalemské, pri srnčatách a pri jeleňoch poľných, aby ste nevzbudili a nezobudili môjho milého, kým sa mu to nebude páčiť. 6 Kto je to, čo vychádza z púšte ako stĺpy dymu, navoňaný myrhou a kadidlom, všetkými práškami kupcov? 7 Hľa, jeho posteľ je Šalamúnova; okolo nej je šesťdesiat udatných mužov z udatných Izraela. 8 Všetci držia meče, sú zdatní vo vojne; každý má meč na bedre od strachu v noci. 9 Kráľ Šalamún si zhotovil voz z libanonského dreva. 10 Stĺpy jej dal urobiť zo striebra, spodnú časť zo zlata, vrchnú časť z purpuru a stred jej vydláždil láskou pre dcéry Jeruzalema. 11 Vyjdite, dcéry Sionu, a hľaďte na kráľa Šalamúna s korunou, ktorou ho korunovala jeho matka v deň jeho zásnub a v deň radosti jeho srdca. KAPITOLA 4 1 Hľa, aká si krásna, moja milá, hľa, aká si krásna, v kaderách máš oči ako holubica, vlasy sú ako stádo kôz, ktoré sa objavujú z vrchu Gileád. 2 Tvoje zuby sú ako stádo oviec ostrihaných, ktoré vychádzajú z kúpele; každá z nich rodí dvojčatá a nie je medzi nimi žiadna neplodná. 3 Tvoje pery sú ako šarlátová niť a tvoja reč je pôvabná; tvoje spánky sú ako kúsok granátového jablka v tvojich vlasoch. 4 Tvoj krk je ako Dávidova veža, postavená ako zbrojnica, na ktorej visí tisíc štítov, všetko štíty hrdinov. 5 Tvoje dva prsia sú ako dve mladé lane, dvojčatá, ktoré sa pasú medzi ľaliami.