Stratená ovca, stratená minca a márnotratný syn Lukáš 15:1-32 1 Vtedy sa k nemu približovali všetci mýtnici a hriešnici, aby ho počúvali. 2 Farizeji a zákonníci reptali: „Tento človek prijíma hriešnikov a je s nimi.“ 3 A povedal im toto podobenstvo: 4 Ktorý z vás, keď má sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá deväťdesiatdeväť na púšti a nejde za tou, ktorá sa stratila, kým ju nenájde? 5 A keď ju nájde, radujúci sa ju vezme na plecia. 6 A keď príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: „Radujte sa so mnou, lebo som našiel svoju stratenú ovcu.“ 7 Hovorím vám, že tak bude v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý činí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú. 8 Alebo ktorá žena, ktorá má desať strieborných a stratí jeden, nezažne sviecu, nevymetie dom a nehľadá starostlivo, kým ho nenájde? 9 A keď ju nájde, zvolá priateľky a susedky a povie: „Radujte sa so mnou, lebo som našla draciu mincu, ktorú som stratila.“ 10 Takto vám hovorím, že býva radosť u Božích anjelov nad jedným hriešnikom, ktorý činí pokánie. 11 A povedal: Istý človek mal dvoch synov. 12 Mladší z nich povedal otcovi: „Otče, daj mi podiel z majetku, ktorý mi patrí.“ A rozdelil im svoj majetok. 13 A nie mnoho dní nato mladší syn všetko zhromaždil a odcestoval do ďalekej krajiny a tam premárnil svoj majetok hýrilým životom. 14 A keď všetko minul, nastal v tej krajine veľký hlad a začal trpieť núdzou. 15 A odišiel a pridal sa k istému občanovi tej krajiny; a ten ho poslal na svoje polia pásť svine. 1
16 A rád si bol naplnil brucho chlebom, ktorý jedli svine, ale nikto mu nedal. 17 A keď sa prebral, povedal: Koľko nádenníkov môjho otca má chleba nazvyš a ja hyniem od hladu! 18 Vstanem, pôjdem k otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu a pred tebou. 19 A už nie som hoden volať sa tvojím synom. Urob ma ako jedného zo svojich nádenníkov. 20 Vstal a prišiel k svojmu otcovi. Keď bol ešte ďaleko, uvidel ho otec, zľutoval sa nad ním, rozbehol sa, padol mu okolo krku a pobozkal ho. 21 Syn mu povedal: Otče, zhrešil som proti nebu a pred tebou a už nie som hoden volať sa tvojím synom. 22 Otec však povedal svojim sluhom: „Prineste najlepšie rúcho a oblečte ho, dajte mu prsteň na ruku a topánky na nohy!“ 23 Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho, jedzme a veselme sa! 24 Lebo tento môj syn bol mŕtvy a ožil, bol stratený a našiel sa. A začali sa radovať. 25 Jeho starší syn bol na poli. Keď sa blížil k domu, začul hudbu a tanec. 26 Zavolal si jedného zo sluhov a spýtal sa ho, čo to znamená. 27 A on mu povedal: „Tvoj brat prišiel a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, pretože ho prijal zdravého.“ 28 A rozhneval sa a nechcel vojsť. Preto vyšiel von jeho otec a prosil ho. 29 On odpovedal otcovi: „Hľa, toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a predsa si mi nikdy nedal kozliatko, aby som sa mohol zabávať so svojimi priateľmi.“ 30 Ale len čo prišiel tento tvoj syn, ktorý ti premrhal majetok s neviestkami, zabil si mu vykŕmené teľa. 31 A on mu povedal: Synu, ty si vždy so mnou a všetko, čo mám, je tvoje. 32 Bolo patričné, aby sme sa radovali a radovali, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy a ožil, bol stratený a našiel sa.
2