JOZEF A ASENATH Asenatha hľadá v manželstve kráľovský syn a mnohí ďalší. 1. V prvom roku hojnosti, v druhom mesiaci, piateho dňa mesiaca, poslal faraón Jozefa, aby obišiel celú egyptskú zem; a vo štvrtom mesiaci prvého roku, osemnásteho mesiaca, prišiel Jozef k hraniciam Héliopolu a zbieral obilie tej krajiny ako morský piesok. A v tom meste bol istý muž menom Pentephres, ktorý bol kňazom Heliopola a faraónovým satrapom a náčelníkom všetkých faraónových satrapov a kniežat. a tento muž bol nesmierne bohatý a veľmi múdry a jemný, a bol tiež faraónovým radcom, pretože bol rozumný nad všetky faraónove kniežatá. A mal panenskú dcéru, menom Asenath, osemnásťročnú, vysokú a pôvabnú a nádhernú na pohľad nad každú pannu na zemi. A sama Asenath nemala žiadnu podobu s pannami, dcérami Egypťanov, ale bola vo všetkom podobná dcéram Hebrejom, bola vysoká ako Sára a pekná ako Rebeka a krásna ako Ráchel. a povesť o jej kráse sa rozšírila do celej tej krajiny a až do končín sveta, takže si ju chceli uchvátiť všetci synovia kniežat a satrapovia, ba dokonca aj synovia kráľov, všetci mládenci a mocní, a bol medzi nimi veľký spor kvôli nej a snažili sa bojovať jeden proti druhému. A dopočul sa o nej aj faraónov prvorodený syn a naďalej prosil svojho otca, aby mu ju dal za ženu, a hovoril mu: Daj mi, otče, Asenath, dcéru Pentephresa, prvého muža Heliopolisu za ženu. A jeho otec faraón mu povedal: ‚Prečo si hľadáš ženu nižšiu, ako si ty, keď si kráľom celej tejto krajiny? Nie, ale hľa! je ti zasnúbená dcéra Joacima, moábskeho kráľa, a ona sama je kráľovnou a nádhernou na pohľad. Vezmi si teda túto za ženu." Je opísaná veža, v ktorej býva Asenath. 2. Ale Asenath zmarila a opovrhovala každým mužom, bola vystatovaná a povýšená, a nikdy ju nikto nevidel, keďže Pentephres mal vo svojom dome susediacu vežu, veľkú a nesmierne vysokú, a nad vežou bol poval obsahujúci desať komory. A prvá komnata bola veľká a veľmi pekná a vydláždená purpurovými kameňmi a jej steny boli obložené drahými a mnohofarebnými kameňmi a strecha tej komnaty bola tiež zo zlata. A v tej komore Egypťanov, ktorých nebolo množstvo, zlato a striebro, boli stáli a všetci tí, ktorí Asenath uctievali, a ona sa ich bála a každý deň im prinášala obete. A druhá komora tiež obsahovala všetku Asenathinu ozdobu a truhlice a bolo v nej zlato a množstvo striebra a zlata tkaného rúcha bez obmedzenia a kameňov na výber a za veľkú cenu, a jemné ľanové šaty a všetky ozdoby jej panenstva. Bol tam. A tretia komnata bola skladom Asenath, ktorý obsahoval všetky dobré veci zeme. A zvyšných sedem komnát obsadilo sedem panien, ktoré slúžili Asenath, pričom každá mala jednu komnatu, pretože boli v rovnakom veku, narodili sa v tú istú noc s Asenatou a ona ich veľmi milovala; a tiež boli nadmieru krásne ako hviezdy neba a nikdy sa s nimi nezhováral muž ani dieťa.
Asenatina veľká komnata, kde sa pestovalo jej panenstvo, mala tri okná; a prvé okno bolo veľmi veľké a hľadelo na nádvorie na východ; a druhý sa pozeral na juh a tretí na ulicu. A zlatá posteľ stála v komnate a pozerala sa na východ; A posteľ bola položená z purpurovej látky pretkanej zlatom, posteľ bola utkaná zo šarlátovej a karmínovej látky a jemného plátna. Na tejto posteli spala samotná Asenath a nikdy na nej nesedel muž alebo iná žena. A k domu dookola priliehalo veľké nádvorie a okolo nádvoria bol veľmi vysoký múr postavený z veľkých pravouhlých kameňov. a na nádvorí boli aj štyri brány pokryté železom a každú z nich strážilo osemnásť silných ozbrojených mladíkov; a popri múre boli vysadené pekné stromy každého druhu a všetky prinášajúce ovocie, ich ovocie bolo zrelé, lebo bolo obdobie žatvy; a bol tam aj bohatý prameň vody vyvierajúci z práva toho istého dvora; a pod prameňom bola veľká cisterna, ktorá prijímala vodu z toho prameňa, odkiaľ akosi pretekala rieka cez stred nádvoria a napájala všetky stromy toho nádvoria. Jozef oznamuje svoj príchod do Pentephres. 3. A stalo sa v prvom roku siedmich rokov hojnosti, vo štvrtom mesiaci, dvadsiateho ôsmeho toho mesiaca, že Jozef prišiel k hraniciam Héliopolu a zbieral obilie toho okresu. A keď sa Jozef priblížil k tomu mestu, poslal pred sebou dvanásť mužov k Pentephresovi, kňazovi z Heliopolisu, so slovami: „Dnes prídem k tebe, lebo je poludnie a obed a veľké slnečné teplo, a aby som sa ochladil pod strechou tvojho domu." A Pentephres, keď to počul, zaradoval sa nesmierne veľkou radosťou a povedal: Nech je zvelebený Pán Boh Jozefov, lebo môj pán Jozef ma uznal za hodného. A Pentephres zavolal dozorcu svojho domu a povedal mu: "Ponáhľaj sa, priprav môj dom a priprav veľkú večeru, lebo dnes k nám prichádza Jozef, mocný Boží." A keď Asenath počula, že jej otec a matka prišli z vlastníctva svojho dedičstva, veľmi sa zaradovala a povedala: „Pôjdem a uvidím svojho otca a matku, pretože prišli z vlastníctva nášho dedičstva“ (preto bola sezóna žatvy). A Asenath sa ponáhľala do svojej komnaty, kde ležalo jej rúcho, a obliekla si jemné ľanové rúcho z karmínovej látky a pretkané zlatom, prepásanú sa zlatým pásom a náramkami okolo rúk. a okolo nôh si dala zlaté bukvice a okolo krku si odliala drahocennú ozdobu a drahokamy, ktoré boli zdobené zo všetkých strán a všade na nich boli vyryté mená bohov Egypťanov, oboje na náramkoch. a kamene; Na hlavu si dala diadém a okolo spánkov si obviazala diadém a hlavu si prikryla plášťom. Pentephres manželku.
navrhuje
dať
Asenath
Jozefovi
za
4. Potom sa ponáhľala a zišla po schodoch zo svojho povala, prišla k svojmu otcovi a matke a pobozkala ich. A Pentephres a jeho manželka sa tešili zo svojej dcéry Asenath s nesmierne veľkou radosťou, pretože ju videli ozdobenú a ozdobenú ako nevestu Božiu; a vyniesli všetko dobré, čo priniesli z vlastníctva svojho dedičstva, a dali ich
svojej dcére; A Asenath sa radoval zo všetkého dobrého, nad neskorým letným ovocím a hroznom a datľami a nad holubicami, a nad morušími a figami, pretože všetky boli pekné a príjemné na chuť. A Pentephres povedal svojej dcére Asenath: "Dieťa." A ona povedala: "Tu som, môj pane." A on jej povedal: Sadni si medzi nás a ja ti poviem svoje slová. „Hľa, dnes k nám prichádza Jozef, mocný Boží, a tento muž je vládcom celej egyptskej krajiny; a kráľ faraón ho ustanovil za vládcu celej našej krajiny a za kráľa a sám dáva obilie celej tejto krajine. a zachráni ho pred prichádzajúcim hladomorom; a tento Jozef je muž, ktorý uctieva Boha, a rozvážny a panna, ako si ty dnes, a muž mocný v múdrosti a poznaní, a duch Boží je na ňom a milosť Pán je v ňom. Príď, najdrahšie dieťa, vydám mu ťa za ženu a ty mu budeš za nevestu a on sám bude tvojím ženíchom naveky." A keď Asenath počula tieto slová od svojho otca, vylial sa jej na tvár veľký pot, rozhnevala sa od veľkého hnevu, úkosom sa pozrela očami na svojho otca a povedala: „Preto, môj pane, otče , hovoríš tieto slová? Chceš ma vydať ako zajatca cudzincovi a utečencovi a predanému? Či nie je toto syn pastiera z kanaánskej krajiny? A on sám tu zostal Nie je to ten, ktorý ležal so svojou milenkou a jeho pán ho uvrhol do väzenia temnoty a faraón ho vyviedol z väzenia, keďže vyložil jeho sen, ako to vykladajú aj staršie Egypťanky? ale vydám sa za prvorodeného kráľovského syna, lebo on sám je kráľom celej krajiny." Keď to počul, Pentephres sa hanbil ďalej hovoriť so svojou dcérou Asenath o Jozefovi, pretože mu odpovedala chvastúnstvom a hnevom. Jozef prichádza do Pentephresovho domu. 5. A hľa! priskočil mladý muž z Pentephresových sluhov a povedal mu: "Hľa, Jozef stojí pred dverami nášho dvora." A keď Asenath počula tieto slová, utiekla pred tvárou svojho otca a matky a vystúpila na povalu, vošla do svojej komnaty a stála pri veľkom okne a pozerala na východ, aby videla Jozefa vchádzať do domu jej otca. A Pentephres vyšiel so svojou ženou a všetkým ich príbuzenstvom a ich služobníkmi v ústrety Jozefovi. a keď sa otvorili brány dvora, ktorý bol obrátený na východ, vošiel Jozef a posadil sa na druhom voze faraóna. A boli tam zapriahnuté štyri kone biele ako sneh so zlatými kúskami, a voz bol celý vyrobený z čistého zlata. A Jozef bol odetý v bielej a vzácnej tunike a plášť, ktorý mal okolo neho prehodený, bol purpurový, vyrobený z jemného plátna pretkaného zlatom, a na hlave mal zlatý veniec a okolo jeho venca bolo dvanásť vyberaných kameňov a vyššie. kamene dvanásť zlatých lúčov a v jeho pravej ruke kráľovskú palicu, ktorá mala roztiahnutú olivovú ratolesť a bolo na nej množstvo ovocia. Keď teda Jozef vošiel do dvora a jeho dvere sa zatvorili, a každý cudzí muž a žena zostali vonku pred dvorom, pretože strážcovia brán pritiahli a zatvorili dvere, prišiel Pentephres a jeho manželka a všetci ich príbuzenstvo okrem ich dcéry Asenath a poklonili sa Jozefovi na svojej tvári na zemi; Jozef zostúpil zo svojho voza a pozdravil ich rukou.
Asenath vidí Jozefa z okna. 6. A keď Asenath uvidela Jozefa, bola boľavá, bodavá na duši a srdce jej bolo zdrvené, kolená sa jej podlomili a celé telo sa jej triaslo a bála sa veľkým strachom, a potom zastonala a povedala si v srdci: „Beda mi! úbohý, kam teraz pôjdem ja, úbohý, alebo kde sa skryjem pred jeho tvárou, alebo ako ma uvidí Jozef, syn Boží, že som o ňom hovoril zlé veci? úbohý, kam pôjdem a ukryjem sa, lebo on sám vidí každú skrýšu a všetko vie a nič skryté mu neunikne pre veľké svetlo, ktoré je v ňom? A teraz nech je Boh Jozefov milostivý mne, pretože som proti nemu v nevedomosti hovoril zlé slová. Čo mám teraz ja, úbohý, nasledovať? Nepovedal som: Jozef prichádza, syn pastiera z kanaánskej krajiny? Teraz teda prišiel k nám vo svojom voze ako slnko z neba a dnes vošiel do nášho domu a svieti doň ako svetlo na zemi. Ale ja som hlúpy a smelý, lebo som ním pohŕdal a hovoril o ňom zlé slová a nevedel som, že Jozef je syn Boží. Lebo kto z mužov kedy splodí takú krásu, alebo ktoré lono ženy porodí také svetlo? Som úbohý a hlúpy, pretože som hovoril zlé slová svojmu otcovi. Nech ma teda teraz dá môj otec Jozefovi za slúžku a radšej za otrokyňu a budem mu navždy otrockou." Joseph vidí Asenath v okne. 7. A Jozef vošiel do domu Pentephres a sadol si na stoličku. Umyli mu nohy a prestavili pred neho oddelene stôl, lebo Jozef nejedol s Egypťanmi, lebo mu to bolo ohavnosťou. A Jozef zdvihol oči a uvidel Asenath, ako vykukuje, a povedal Pentephresovi: "Kto je tá žena, ktorá stojí na povale pri okne? Nechajte ju odísť z tohto domu." Lebo Jozef sa bál a povedal: Aby ma aj ona nenahnevala. Lebo všetky manželky a dcéry kniežat a satrapov celej egyptskej krajiny ho otravovali, aby s ním mohli ležať; ale aj mnohé manželky a dcéry Egypťanov, toľko, koľko videlo Jozefa, sa trápilo pre jeho krásu. a poslov, ktorých k nemu ženy poslali so zlatom, striebrom a vzácnymi darmi, Jozef poslal späť s hrozbou a urážkou so slovami: "Nezhreším pred Pánom Bohom a pred tvárou svojho otca Izraela." Lebo Jozef mal Boha vždy pred očami a vždy pamätal na príkazy svojho otca; Lebo Jakob často hovoril a napomínal svojho syna Jozefa a všetkých jeho synov: "Deti, chráňte sa pred cudzou ženou, aby ste s ňou nemali spoločenstvo, lebo spoločenstvo s ňou je skazou a záhubou." Preto Jozef povedal: Nechajte tú ženu odísť z tohto domu. A Pentephres mu povedal: „Môj pane, tá žena, ktorú si videl stáť na povale, nie je cudzinka, ale je to naša dcéra, ktorá nenávidí každého muža a nikto ju nevidel, okrem teba, len dnes. Ak chceš, Pane, príde a porozpráva sa s tebou, lebo naša dcéra je ako tvoja sestra." A Jozef sa radoval s nesmiernou radosťou, pretože Pentephres povedal: "Je to panna nenávidiaca každého človeka." A Jozef povedal Pentephresovi a jeho manželke: "Ak je to tvoja dcéra a je panna, nech príde, lebo je to moja sestra a ja ju od dnes milujem ako svoju sestru."
Jozef žehná Asenath. 8. Potom jej matka vystúpila na povalu a priviedla Asenath k Jozefovi a Pentephres jej povedal: „Pobozkaj svojho brata, lebo aj on je panna, ako ty dnes, a nenávidí každú cudziu ženu, ako nenávidíš každého cudzieho muža. ." A Asenath povedal Jozefovi: "Buď pozdravený, Pane, požehnaný od Najvyššieho Boha." A Jozef jej povedal: "Bôh, ktorý všetko oživuje, ťa požehná, dievča." Pentephres potom povedal svojej dcére Asenath: "Poď a pobozkaj svojho brata." Keď potom Asenath pristúpila, aby pobozkala Jozefa, Jozef natiahol svoju pravicu. ruku a položil jej ju na prsia medzi jej dve prsia (lebo jej papuľky už stáli ako rozkošné jablká) a Jozef povedal: „Nesluší mužovi, ktorý sa klania Bohu, ktorý svojimi ústami žehná živého Boha, a jedol požehnaný chlieb života a pije požehnaný kalich nesmrteľnosti a je pomazaný požehnaným neporušiteľnosťou, aby pobozkal cudziu ženu, ktorá žehná svojimi ústami mŕtve a hluché modly a z ich stola jedáva chlieb škrtenia. a pije z ich liatej obete kalich klamstva a je pomazaný pomazaním záhuby; ale muž, ktorý sa klania Bohu, pobozká svoju matku a sestru, ktorá sa narodila z jeho matky, a sestru, ktorá sa narodila z jeho kmeňa, a manželku, ktorá zdieľa jeho lehátko, ktoré svojimi ústami žehnajú živému Bohu. Rovnako nie je vhodné, aby žena, ktorá uctieva Boha, pobozkala cudzieho muža, lebo to je ohavnosť v očiach Pána Boha." A keď Asenath počula tieto slová od Jozefa, veľmi sa zarmútila a zastonala. a keď neochvejne pozerala na Jozefa s otvorenými očami, zaliali ich slzy. A keď ju Jozef videl plakať, veľmi sa nad ňou zľutoval, lebo bol mierny a milosrdný a bál sa Pána. zdvihol pravú ruku nad jej hlavu a povedal: „Pane, Bože môjho otca Izraela, Najvyšší a mocný Boh, ktorý všetko oživuje a povoláva z tmy do svetla a z bludu do pravdy a zo smrti do života, Požehnaj aj túto pannu a obživ ju a obnov ju svojím svätým duchom a nechaj ju jesť chlieb tvojho života a piť kalich tvojho požehnania a pripočítaj ju k svojmu ľudu, ktorý si si vyvolil skôr, ako bolo všetko stvorené, a nech vojde do tvojho odpočinku, ktorý si pripravil pre svojich vyvolených, a nechaj ju žiť v tvojom večnom živote naveky." Asenath odchádza do dôchodku a Joseph sa pripravuje na odchod. 9. A Asenath sa radoval z Jozefovho požehnania s nesmierne veľkou radosťou. Potom sa ponáhľala, sama vystúpila na svoj holubník a padla na svoje lôžko v slabosti, pretože v nej bola radosť, smútok a veľký strach. a neustále ju lial pot, keď počula tieto slová od Jozefa a keď k nej hovoril v mene Boha Najvyššieho. Potom plakala veľkým a trpkým plačom a pokánie odvrátila od svojich bohov, ktorých mala vo zvyku uctievať, a od modiel, ktoré zavrhla, a čakala na príchod večera. Ale Jozef jedol a pil; A svojim služobníkom povedal, aby zapriahli kone do ich vozov a obišli celú krajinu. A Pentephres povedal Jozefovi: "Nech môj pán prenocuje dnes tu a ráno pôjdeš svojou cestou." A Jozef povedal: "Nie, ale dnes odídem, lebo toto je deň, v
ktorý Boh začal robiť všetko, čo stvoril, a na ôsmy deň sa aj ja vrátim k vám a prenocujem tu." Asenath odmieta egyptských bohov a ponižuje sa. 10. A keď Jozef odišiel z domu, aj Pentephres a všetci jeho príbuzenstvo odišli do svojho dedičstva a Asenath zostala sama so siedmimi pannami, apatická a plakala, kým slnko nezapadlo. a nejedla chlieb ani nepila vodu, ale kým všetci spali, ona sama bola bdelá, plakala a často sa bila rukou do pŕs. A po týchto veciach vstala Asenath zo svojej postele a potichu zišla dolu schodmi z podkrovia, a keď prišla k bráne, našla vrátnicu spať so svojimi deťmi; a ponáhľala sa, sňala z dverí kožený poťah závesu, naplnila ho škvarou a vyniesla na povalu a položila na podlahu. A potom bezpečne zavrela dvere a pripevnila ich železnou závorou zboku a zastonala veľkým stonaním spolu s veľkým a veľmi veľkým plačom. Ale panna, ktorú Asenath milovala nad všetky panny, keď počula jej stonanie, ponáhľala sa a prišla k dverám, keď zobudila aj ostatné panny, a našla ich zatvorené. A keď počúvala stonanie a plač Asenath, povedala jej, stojac vonku: "Čo je, moja pani, a prečo si smutná? A čo ťa trápi? Otvor nám a nechaj vidíme ťa." A Asenath jej zavretý vo vnútri povedal: „Veľká a ukrutná bolesť zaútočila na moju hlavu a ja odpočívam vo svojej posteli a nemôžem vstať a otvoriť sa ti, pretože som chorý na všetky svoje údy. Choďte teda každý do jej komnaty a spite a mňa nechajte stíšiť." A keď panny odišli, každá do svojej komnaty, Asenath vstala a potichu otvorila dvere svojej spálne a odišla do svojej druhej komnaty, kde boli truhlice s jej ozdobami, otvorila svoju truhlicu a vzala čierny ponurá tunika, ktorú si obliekla a smútila, keď jej prvorodený brat zomrel. Vzala si túto tuniku, odniesla ju do svojej komnaty a opäť bezpečne zatvorila dvere a priložila závoru zboku. Potom si teda Asenath vyzliekla kráľovské rúcho, obliekla si smútočnú tuniku, rozviazala si zlatý pás, opásala sa povrazom a zložila si čelenku, teda mitru, z hlavy, podobne aj diadém. reťaze z jej rúk a nôh boli tiež položené na podlahe. Potom si vezme svoje vybrané rúcho a zlatý pás, mitru a diadém a hodí ich cez okno, ktoré sa pozerá na sever, k chudobným. A potom vzala všetkých svojich bohov, ktorí boli v jej komnate, zlatých a strieborných bohov, ktorých nebolo počtu, rozdrvila ich na úlomky a vrhla cez okno chudobným ľuďom a žobrákom. A opäť vzala Asenath svoju kráľovskú večeru a vykrmované mäso, ryby a mäso jalovíc a všetky obete svojich bohov a nádoby s úlitbou a hodila to všetko cez okno, ktoré sa pozeralo na sever ako potravu pre psov. . 2 Potom vzala kožený obal s oharkom a vyliala ho na dlážku. a potom vzala vrecovinu a opásala si bedrá; a rozviazala si aj sieť vlasov na hlave a posypala si hlavu popolom. A rozsypala aj oharok na dlážku, padla na oharok a neprestajne sa bil rukami do pŕs a plakal celú noc so stonaním až do rána. A keď Asenath ráno vstal a videl, a hľa! oharok bol pod ňou ako hlina z jej sĺz, znova padla tvárou na škvaru, kým slnko nezapadlo. Asenath teda robil sedem dní, pričom nič neochutnal.
Asenath sa rozhodol modliť k Bohu Hebrejov. 11. A ôsmeho dňa, keď svitalo a vtáky už štebotali a psy štekali na okoloidúcich, Asenath trochu zdvihla hlavu z podlahy a škváry, na ktorej sedela, pretože bola veľmi unavená. a stratila silu svojich končatín od svojho veľkého poníženia; lebo Asenath bola unavená a slabá a jej sily ubúdali, a potom sa obrátila k stene a sedela pod oknom, ktoré hľadelo na východ; a hlavu si položila na prsia a previazala si prsty rúk na pravom kolene; a jej ústa boli zavreté a neotvorila ich počas siedmich dní a počas siedmich nocí svojho poníženia. A ona si povedala v srdci, neotvárajúc ústa: "Čo mám robiť, ja ponížená, alebo kam mám ísť? A u koho ešte nájdem útočisko? alebo ku komu mám hovoriť, panne, ktorá je sirota, opustená, opustená všetkými a nenávidená? Všetci ma teraz začali nenávidieť, a medzi nimi aj môj otec a moja matka, za to som zavrhol bohov odporom, preč s nimi a rozdal som ich chudobným. byť zničené ľuďmi. Môj otec a moja matka totiž povedali: „Asenat nie je naša dcéra.“ Ale aj všetci moji príbuzní ma začali nenávidieť a všetci ľudia, preto som ich bohov vydal na záhubu. každého človeka a všetkých, ktorí si ma naklonili, a teraz ma všetci v tomto mojom ponížení nenávidia a radujú sa z môjho súženia. Ale Pán a Boh mocného Jozefa nenávidí všetkých, ktorí sa klaňajú modlám, pretože je žiarlivým Bohom. a hrozné, ako som počul, proti všetkým, ktorí sa klaňajú cudzím bohom, odkiaľ ma nenávidel aj preto, že som sa klaňal mŕtvym a hluchým modlám a žehnal som im. Ale teraz som sa vyhol ich obeti a moje ústa sa odcudzili od ich stola a nemám odvahu vzývať Pána, Boha nebies, Najvyššieho a mocného z mocných Jozefov, pretože moje ústa sú znečistené od obete modiel. Ale počul som mnohých hovoriť, že Boh Hebrejov je pravý Boh a Boh živý a Boh milosrdný, súcitný a zhovievavý, plný milosrdenstva a mierny, ktorý nepočíta hriech človeka, ktorý je pokorný a najmä toho, kto hreší v nevedomosti a neusvedčuje z neprávosti v čase trápenia človeka, ktorý je trápený; podľa toho aj ja, pokorný, budem smelý a obrátim sa k nemu a budem hľadať u neho útočisko a vyznám mu všetky svoje hriechy a vylejem pred ním svoju prosbu, a zmiluje sa nad mojou biedou. Lebo ktovie, či uvidí toto moje poníženie a spustošenie mojej duše a zľutuje sa nad mnou, a či uvidí aj sirotu mojej úbohosti a panenstva a bude ma brániť? lebo, ako počujem, sám je otcom sirôt a útechou utrápených a pomocníkom prenasledovaných. Ale v každom prípade, aj ja skromný budem smelý a rozplačem sa mu. Potom Asenath vstala zo steny, na ktorej sedela, zdvihla sa na kolená k východu, zamierila oči k nebu, otvorila ústa a povedala Bohu: Asenathova modlitba 12. Modlitba a vyznanie Asenath: „Pane Bože spravodlivých, ktorý tvoríš veky a dávaš život všetkému, ktorý si dal dych života celému tvojmu stvoreniu, ktorý si vyniesol na svetlo neviditeľné veci, ktorý si dal život všetky veci a zjavili veci, ktoré sa nezjavili, ktorý dvíhaš nebo a zakladáš zem na vodách, ktorý kladieš veľké kamene na
vodnú priepasť, ktorá nebude ponorená, ale až do konca plnia tvoju vôľu, lebo ty, Pane, povedal si slovo a všetko povstalo, a tvoje slovo, Pane, je životom všetkých tvojich tvorov, k tebe sa utiekam, Pane, Bože môj, odteraz budem volať k tebe, Pane , a vyznám ti svoje hriechy, vylejem ti svoju prosbu, Majstre, a zjavím ti svoje neprávosti, ušetri ma, Pane, ušetri, lebo som sa dopustil mnohých hriechov proti tebe, páchal som neprávosti a bezbožnosť, hovoril som veci, ktoré sa nemajú vysloviť, a sú zlé v tvojich očiach, moje ústa, Pane, sú poškvrnené od obetí modiel Egypťanov a od stola ich bohov: zhrešil som, Pane, zhrešil som v tvoj zrak, v poznaní i v nevedomosti som sa dopustil bezbožnosti tým, že som uctieval mŕtve a hluché modly a nie som hoden otvoriť ti ústa, Pane, ja biedna Asenath, dcéra Pentephresa, kňaza, panny a kráľovnej, ktorý bol kedysi hrdý a povýšený a ktorý prosperoval v bohatstve môjho otca nad všetkými ľuďmi, ale teraz je sirota, pustý a opustený zo všetkých ľudí. K tebe sa utiekam, Pane, a k tebe predkladám svoju prosbu a k tebe budem volať. Vysloboď ma od tých, ktorí ma prenasledujú. Majster, skôr ako ma vezmú; lebo ako nemluvňa v strachu pred niekým uteká k svojmu otcovi a matke, a jeho otec vystrel ruky a chytí ho na hruď, aj ty. Pane, vystri na mňa svoje nepoškvrnené a hrozné ruky ako otec milujúci deti a chyť ma z rúk nadzmyslového nepriateľa. Pre lo! prastarý, divoký a krutý lev ma prenasleduje, pretože je otcom egyptských bohov a bohovia modloslužobníkov sú jeho deťmi, a ja som ich začal nenávidieť a utiekol som s nimi, pretože sú to deti leva a všetkých bohov Egypťanov som odvrhol odo mňa a zničil som ich, a lev alebo ich otec diabol sa ma v hneve proti mne snaží pohltiť. Ale ty, Pane, vysloboď ma z jeho rúk a budem zachránený z jeho úst, aby ma neroztrhol a neuvrhol do plameňa ohňa a oheň by ma uvrhol do búrky a búrka by nado mnou v temnote zvíťazila. a vrhni ma do hlbín mora, a pohltí ma veľká šelma, ktorá je od vekov, a zahyniem naveky. Vysloboď ma, Pane, skôr ako na mňa prídu všetky tieto veci; vysloboď ma, Učiteľ, pustého a bezbranného, pretože môj otec a moja matka ma zapreli a povedali: ‚Asenat nie je naša dcéra,‘ pretože som ich bohov rozbil na kusy a zničil som ich, keďže som ich úplne nenávidel. A teraz som sirota a pustá a nemám inú nádej okrem teba. Pane, ani iné útočisko nezachráň svoje milosrdenstvo, priateľ ľudí, pretože si iba otcom sirôt a bojovníkom prenasledovaných a pomocníkom utrápených. Zmiluj sa nado mnou, Pane, a zachovaj ma čistého a panenského, opusteného a sirotu, lebo ty jediný Pane si milý, dobrý a jemný otec. Lebo ktorý otec je milý a dobrý ako ty, Pane? Pre lo! všetky domy môjho otca Pentephresa, ktoré mi dal do dedičstva, sú na čas a miznú. ale domy tvojho dedičstva, Pane, sú neporušiteľné a večné." Asenathova modlitba (pokračovanie) 13. "Navštív, Pane, moje poníženie a zmiluj sa nad mojím sirotstvom a zľutuj sa so mnou, utrápeným. Lebo hľa! Ja, Majster, som utiekol pred všetkými a hľadal som útočisko u teba, jediného priateľa ľudí. Hľa! Nechal som všetko
dobré." pozemské veci a hľadali útočisko u teba. Pane, vo vrecovine a popole, nahý a osamelý. Hľa, teraz som vyzliekol svoje kráľovské rúcho z jemného plátna a z karmínovej látky pretkávanej zlatom a obliekol som si čiernu smútočnú tuniku. Hľa, rozviazal som svoj zlatý opasok a odhodil som ho zo seba a opásal som sa povrazom a vrecovinou. Hľa, diadém a mitru som si odlial z hlavy a posypal som sa oharkom. Hľa, podlaha mojej komory, ktorá bola vydláždená mnohofarebnými a purpurovými kameňmi, ktorá bola predtým navlhčená masťami a vysušená žiarivými plátnami, teraz je zvlhčená mojimi slzami a zneuctená tým, že je posypaná popolom. a z mojich sĺz sa vytvorilo veľa hliny v mojej izbe ako na širokej ceste, hľa, môj Pane, moja kráľovská večera a pokrmy, ktoré som dal psom. Lo! Aj ja som sa, Učiteľ, postil sedem dní a sedem nocí a nejedol som chlieb ani nepil vodu, a moje ústa sú suché ako koleso a môj jazyk ako roh a moje pery ako črep a moja tvár sa scvrkla a moje oči nedokázali prelievať slzy. Ale ty, Pane, môj Bože, vysloboď ma z mojej mnohorakej nevedomosti a odpusť mi, že som panna a nič netušiac, že som zblúdil. Lo! Teraz som poznal, že všetci bohovia, ktorých som predtým v nevedomosti uctieval, boli hluché a mŕtve modly, a rozbil som ich na kusy a dal som ich, aby po nich šliapali všetci ľudia, a zlodeji ich, zlato a striebro, pokazili. a u teba som hľadal útočisko, Pane Bože, jediný súcitný a priateľ ľudí. Odpusť mi, Pane, že som sa proti tebe v nevedomosti dopustil mnohých hriechov a hovoril som rúhavé slová proti svojmu pánovi Jozefovi a nevedel som, biedny, že je to tvoj syn. Pane, keďže mi zlí ľudia, nabádaní závisťou, povedali: ‚Jozef je syn pastiera z kanaánskej krajiny,‘ a ja, biedny, som im uveril a zblúdil som a zavrhol som ho a hovoril som zlé veci. o ňom nevediac, že je to tvoj syn. Lebo kto z ľudí splodil alebo splodí takú krásu? alebo kto iný je taký ako on, múdry a mocný ako krásny Jozef? Ale tebe, Pane, ho zverujem, pretože ho milujem viac ako svoju dušu. Zachovaj ho v bezpečí v múdrosti svojej milosti a zver mu ma za slúžku a otrokyňu, aby som mu mohla umyť nohy, ustlať mu lôžko a slúžiť mu a slúžiť mu, a budem mu otrokyňou časy môjho života." Archanjel Michael navštívi Asenath. 14. A keď Asenath prestal vyznávať Pána, hľa! aj ranná hviezda vyšla z neba na východe; A Asenath to videl a zaradoval sa a povedal: "Počul teda Pán Boh moju modlitbu? Lebo táto hviezda je poslom a zvestovateľom výšky veľkého dňa." A hľa! pri rannej hviezde sa nebo roztrhlo a objavilo sa veľké a nevýslovné svetlo. A keď to videla, Asenath padla tvárou na ohorky a hneď k nej prišiel muž z neba, ktorý vysielal lúče svetla a postavil sa nad jej hlavu. A keď ležala na tvári, božský anjel jej povedal: "Asenat, vstaň." A ona povedala: "Kto ma zavolal, že dvere mojej komnaty sú zavreté a veža je vysoká, a ako potom prišiel do mojej komnaty?" A zavolal ju znova druhýkrát a povedal: Asenath, Asenath. A ona povedala: "Tu som, Pane, povedz mi, kto si." A on povedal: "Som hlavný
veliteľ Pána Boha a veliteľ celého vojska Najvyššieho. Vstaň a postav sa na svoje nohy, aby som ti povedal svoje slová." A ona zdvihla tvár a videla, a hľa! muž vo všetkom podobný Jozefovi, v rúchu, venci a kráľovskej palici, až na to, že jeho tvár bola ako blesk a jeho oči ako svetlo slnka a vlasy na jeho hlave ako plameň horiacej pochodne a jeho ruky a nohy ako železo žiariace z ohňa, lebo akoby iskry vychádzali z jeho rúk aj z nôh. Keď to Asenath videla, bála sa a padla na tvár a nemohla sa ani postaviť na nohy, lebo sa veľmi bála a všetky jej údy sa triasli. A muž jej povedal: "Buď dobrej mysle, Asenath, neboj sa, ale vstaň a postav sa na svoje nohy, aby som ti povedal svoje slová." Potom Asenath vstala, postavila sa na nohy a anjel jej povedal: „Choď bez prekážok do svojej druhej komnaty a odlož čiernu tuniku, do ktorej si oblečená, zhoď si vrecovinu z bedier a vytras oharku. zo svojej hlavy a umyte si tvár a svoje ruky čistou vodou a oblečte si biele nedotknuté rúcho a opásajte si bedrá jasným panenským pásom, dvojitým, a poďte opäť ku mne a ja ti prehovorím slová ktoré sú k tebe poslané od Pána." Potom sa Asenath ponáhľala a vošla do svojej druhej komnaty, v ktorej boli truhlice s jej ozdobami, otvorila svoju truhlicu, vzala biele, jemné, nedotknuté rúcho a obliekla si ho, pričom najprv odložila čierne rúcho a odpásala aj povraz a vrecovinu z bedier a opásala sa jasným dvojitým pásom svojho panenstva, jedným pásom okolo bedier a druhým pásom okolo pŕs. A vytrepala si aj oharok z hlavy a umyla si ruky a tvár čistou vodou, vzala si plášť, ktorý bol najkrajší a najjemnejší, a zahalila si hlavu. Michael hovorí Asenath, že bude Jozefovou manželkou. 15. Potom prišla k božskému hlavnému veliteľovi a postavila sa pred neho a anjel Pánov jej povedal: „Vezmi si teraz plášť zo svojej hlavy, lebo si dnes čistá panna a tvoja hlava je ako od r. mladý muž." A Asenath si to vzala z hlavy. A opäť jej božský anjel hovorí: „Buď dobrej mysle, Asenath, panna a čistá, lebo hľa, Pán Boh počul všetky slová tvojho vyznania a tvojej modlitby a videl aj poníženie a trápenie sedem dní tvojej zdržanlivosti, lebo z tvojich sĺz sa vytvorilo veľa hliny pred tvojou tvárou na týchto ohorkoch. Preto buď dobrej mysle, Asenath, panna a čistá, lebo hľa, tvoje meno je napísané v knihe život a nebude navždy vymazaný, ale od tohto dňa budeš obnovený, prerobený a oživený a budeš jesť požehnaný chlieb života a piť kalich naplnený nesmrteľnosťou a budeš pomazaný požehnaným pomazaním neporušiteľnosti. dobrej mysle, Asenath, panna a čistá, hľa, Pán Boh ťa dnes dal Jozefovi za nevestu a on sám bude tvojím ženíchom naveky. A odteraz sa nebudeš volať Asenath, ale tvoje meno buď mestom útočišťa, pretože v tebe budú mnohé národy hľadať útočisko a budú bývať pod tvojimi krídlami a mnohé národy nájdu útočisko v tvojich prostriedkoch a na tvojich múroch budú držaní v bezpečí tí, ktorí sa kajúcnosťou pridŕžajú k Najvyššiemu Bohu; lebo Pokánie je dcérou Najvyššieho a ona sama prosí Boha Najvyššieho za teba každú hodinu a za všetkých, ktorí činia pokánie, keďže on je otcom Pokánia a ona sama je zavŕšením a dozorkyňou
všetkých panien, ktorá ťa nesmierne miluje a prosiac Najvyššieho za vás každú hodinu a všetkým, ktorí činia pokánie, poskytne miesto odpočinku v nebesiach a obnoví každého, kto činil pokánie. A pokánie je veľmi pekné, panna čistá, mierna a mierna; a preto ju Najvyšší Boh miluje a všetci anjeli ju majú v úcte a ja ju nadovšetko milujem, lebo aj ona je mojou sestrou, a keďže miluje vás, panny, milujem aj vás. A hľa! zo svojej strany idem k Jozefovi a poviem mu všetky tieto slová o tebe, a on dnes príde k tebe a uvidí ťa a bude sa nad tebou radovať a bude ťa milovať a budem ti ženíchom, a ty budeš jeho milovanou nevestou naveky. Vypočuj ma, Asenath, a obleč si svadobné rúcho, starodávne a prvé rúcho, ktoré je odpradávna uložené v tvojej komnate, a ozdob si všetko, čo si vybral, a ozdob sa ako dobrá nevesta a urob sa. pripravený stretnúť sa s ním; pre lo! on sám dnes príde k tebe a uvidí ťa a bude sa radovať." A keď anjel Pánov v podobe muža dokončil tieto slová Asenath, zaradovala sa veľkou radosťou zo všetkého, čo povedal. padla tvárou na zem, poklonila sa mu pred nohami a povedala mu: „Požehnaný Pán, tvoj Boh, ktorý ťa poslal, aby si ma vyslobodil z temnoty a priviedol ma zo základov samotnej priepasti do priepasti. svetlo a požehnané je tvoje meno naveky. Ak som našiel milosť, môj pane, v tvojich očiach a budem vedieť, že vykonáš všetky slová, ktoré si mi povedal, aby sa splnili, nech s tebou prehovorí tvoja služobnica." A anjel jej povedal: " Povedz ďalej." A povedala: "Prosím ťa, Pane, sadni si na chvíľu na túto posteľ, pretože táto posteľ je čistá a nepoškvrnená, pretože na nej nikdy nesedel iný muž alebo iná žena, a postavím sa pred teba." stôl a chlieb a budeš jesť a prinesiem ti aj víno staré a dobré, ktorého vôňa bude siahať do neba a budeš ho piť a potom pôjdeš svojou cestou." A povedal jej: " Poponáhľajte sa a prineste to rýchlo." Asenath nájde vo svojom sklade plást. 16. A Asenat sa ponáhľal a položil pred neho prázdny stôl; a keď začala prinášať chlieb, božský anjel jej povedal: "Prines mi aj plást." A ona stála a bola zmätená a zarmútená, že nemá vo svojom sklade včelí plást. A božský anjel jej povedal: "Prečo ešte stojíš?" A ona povedala: "Pane môj, pošlem chlapca na predmestie, lebo vlastníctvo nášho dedičstva je blízko, a on príde, rýchlo odtiaľ jedného privedie a ja ti ho predložím." Božský anjel jej hovorí: "Vojdi do svojho skladu a nájdeš včelí plást ležiaci na stole; vezmi ho a prines ho sem." A ona povedala: "Pane, v mojom sklade nie je žiadny včelí plást." A on povedal: "Choď a nájdeš." A Asenath vošla do svojho skladu a našla na stole ležať plást medu. a hrebeň bol veľký a biely ako sneh a plný medu, a ten med bol ako nebeská rosa a jeho vôňa ako vôňa života. Potom sa Asenath čudovala a povedala si v sebe: "Je to hrebeň z úst samotného tohto muža?" A Asenath vzala ten hrebeň, priniesla ho a položila na stôl a anjel jej povedal: Prečo si povedala: ‚V mojom dome nie je plást‘ a hľa, ty si mi ho priniesla? " A ona povedala: "Pane, nikdy som nedala plást vo svojom dome,
ale ako si povedal, tak sa to urobilo. Vyšlo to z tvojich úst? lebo jeho vôňa je ako vôňa masti." A muž sa usmial nad tým, že žena pochopila. Potom si ju zavolal k sebe, a keď prišla, natiahol pravú ruku a chytil jej hlavu, a keď jej pravou rukou potriasol hlavou, Asenath sa veľmi bál anjelovej ruky, lebo z nej vychádzali iskry. jeho ruky na spôsob žeravého železa, a podľa toho celý čas s veľkým strachom a chvením hľadela na anjelovu ruku. A usmial sa a povedal: „Požehnaná si, Asenath, lebo ti boli zjavené nevýslovné tajomstvá Božie; a blahoslavení všetci, ktorí sa kajajú k Pánu Bohu, lebo budú jesť z tohto hrebeňa, lebo tento hrebeň je duch života a toto urobili včely raja rozkoše z rosy ruží života, ktoré sú v Božom raji a každého kvetu, a jedia z neho anjelov a všetkých vyvolených Božích a všetkých synovia Najvyššieho, a kto by z neho jedol, nezomrie naveky." Potom božský anjel natiahol pravú ruku, vzal malý kúsok z hrebeňa a zjedol a vlastnou rukou vložil to, čo zostalo do Asenatiných úst, a povedal jej: „Jedz,“ a ona zjedla. A anjel jej povedal: „Hľa, teraz si zjedla chlieb života a vypila si kalich nesmrteľnosti a bola si pomazaná neporušiteľnosťou; hľa, dnes tvoje telo rodí kvety života z prameňa Najvyššieho. Vysoko a tvoje kosti budú tučné ako cédre z raja Božej rozkoše a neúnavné sily ťa budú udržiavať; podľa toho tvoja mladosť neuvidí starobu a tvoja krása nebude navždy slabnúť, ale budeš ako hradba materské mesto všetkých." A anjel podnietil hrebeň a z buniek toho plástu povstalo veľa včiel a buniek bolo nespočetné množstvo, desaťtisíce desaťtisíce a tisíce tisíc. A aj včely boli biele ako sneh a ich krídla ako purpur a karmín a ako šarlát; a tiež mali ostré bodnutia a nikoho nezranili. Potom všetky tie včely obkľúčili Asenath od nôh až po hlavu a z buniek povstali ďalšie veľké včely ako ich kráľovné, krúžili okolo jej tváre a na jej perách a urobili jej hrebeň na ústach a na perách ako hrebeň, ktorý ležať pred anjelom; a všetky tie včely jedli z plástu, ktorý bol na Asenathových ústach. A anjel povedal včelám: "Choďte teraz na svoje miesto." Potom všetky včely vstali a odleteli a odišli do neba; ale všetci, ktorí chceli zraniť Asenath, padli na zem a zomreli. Nato anjel natiahol palicu nad mŕtve včely a povedal im: Vstaňte a choďte aj vy na svoje miesto. Potom všetky mŕtve včely vstali a odišli do dvora, ktorý susedil s Asenathovým domom, a ubytovali sa na stromoch nesúcich ovocie. Michael odchádza. 17. A anjel povedal Asenath: "Videl si to?" A ona povedala: "Áno, môj pane, videla som všetky tieto veci." Božský anjel jej povedal: "Tak budú všetky moje slová a kment pretkané zlatom a na hlave každého z nich bola zlatá koruna, mnoho, ako som ti dnes hovoril." Potom anjel Pánov po tretí raz natiahol pravú ruku a dotkol sa strany hrebeňa a hneď zo stola vyšiel oheň a pohltil hrebeň, ale stôl to ani trochu neporanil. A keď z horenia hrebeňa vyšla veľká vôňa a naplnila komoru, Asenath povedal božskému anjelovi: „Pane, mám sedem panien, ktoré boli so mnou vychovávané od mojej mladosti a narodili sa so mnou
jednej noci. ktoré na mňa čakajú a všetky ich milujem ako svoje sestry. Zavolám ich a ty ich tiež požehnáš, tak ako mňa požehnáš." A anjel jej povedal: "Zavolaj ich." Potom Asenat zavolal sedem panien a postavil ich pred anjela a anjel im povedal: „Pán Boh Najvyšší vás požehná a budete útočišnými stĺpmi siedmich miest a všetci vyvolení v tom meste, ktorí bývajú. spolu spočinú na veky." A po týchto veciach povedal božský anjel Asenath: "Odnes tento stôl." A keď sa Asenath otočila, aby odstránila stôl, hneď sa jej vzdialil z očí a Asenath videl, ako by to bol voz so štyrmi koňmi, ktoré išli na východ do neba, a voz bol ako plameň ohňa a kone ako blesk. a anjel stál nad tým vozom. Potom Asenath povedal: "Som hlúpy a hlúpy, ten ponížený, pretože som hovoril, ako keď do mojej komnaty prišiel človek z neba! Nevedel som, že do nej vošiel Boh; a hľa, teraz sa vracia do neba, aby jeho miesto." A povedala si v sebe: "Buď milostivý, Pane, svojej slúžke a ušetri svoju služobnicu, pretože z mojej strany som v nevedomosti hovoril pred tebou unáhlené veci." Asenathova tvár je premenená. 18. A kým si Asenath ešte hovorila tieto slová, hľa! mladý muž, jeden z Jozefových sluhov, povedal: "Dnes k vám prichádza Jozef, mocný Boží muž." A hneď zavolala Asenath dozorcu svojho domu a povedala mu: "Ponáhľaj sa a priprav môj dom a priprav dobrú večeru, lebo dnes k nám príde Jozef, mocný Boží muž." A keď ju videl dozorca domu (lebo jej tvár sa zmenšila od sedemdňového súženia, plaču a zdržanlivosti), zarmútil sa a plakal; chytil ju za pravú ruku, nežne ju pobozkal a povedal: "Čo ťa je, moja pani, že máš tak scvrknutú tvár?" A ona povedala: "Mám veľkú bolesť okolo hlavy a spánok mi odišiel z očí." Potom dozorca domu odišiel a pripravil dom a večeru. A Asenath si spomenula na anjelove slová a jeho príkazy, ponáhľala sa a vošla do svojej druhej komnaty, kde boli truhlice s jej ozdobou, otvorila svoju veľkú truhlicu a vyniesla svoje prvé rúcho ako blesk, aby videla a obliekla si ho; a opásala sa aj jasným a kráľovským pásom, ktorý bol zo zlata a drahých kameňov, a na ruky si dala zlaté náramky a na nohy si dala zlaté bukvice a na krk si dala drahocennú ozdobu a zlatý veniec. jej hlava; a na venci ako na jeho prednej strane bol veľký kameň zafír a okolo toho veľkého kameňa šesť drahých kameňov a hlavu si zahalila veľmi podivuhodným plášťom. A keď si Asenath spomenula na slová dozorcu nad jej domom, pretože jej povedal, že jej tvár sa scvrkla, veľmi sa zarmútila, zastonala a povedala: „Beda mi, ponížená, lebo moja tvár je scvrknutá. Jozef ma takto uvidí a ja budem od neho zničený." A ona povedala svojej služobnici: "Prines mi čistú vodu z fontány." A keď ho priniesla, vyliala ho do umývadla, sklonila sa, aby si umyla tvár, a videla svoju tvár žiariacu ako slnko a jej oči ako ranná hviezda, keď vychádza, a jej líca. ako nebeská hviezda a jej pery ako červené ruže, vlasy na jej hlave boli ako vínna réva, ktorá kvitne medzi jeho plodmi v Božom raji, jej krk ako cyprus všepestrý. A Asenath, keď to videla, žasla nad tým pohľadom a zaradovala sa nesmierne veľkou radosťou
a neumyla si tvár, lebo povedala: "Aby som nezmyla túto veľkú a pôvabnú krásu." Dozorca jej domu sa potom vrátil, aby jej povedal: "Všetko sa stalo, čo si prikázal." a keď ju uvidel, veľmi sa bál a na dlhý čas sa ho zmocnila chvenie, padol jej k nohám a začal hovoriť: „Čo je to, moja pani? Vybral si ťa Pán nebies za nevestu pre svojho syna Jozefa?" Joseph sa vracia a je prijatý Asenath. 19. A keď ešte hovorili tieto veci, prišiel chlapec a povedal Asenath: "Hľa, Jozef stojí pred dverami nášho dvora." Potom sa Asenath ponáhľala a so siedmimi pannami zišla po schodoch zo svojho poschodia v ústrety Jozefovi a zastala na verande svojho domu. A keď Jozef vošiel do dvora, brány sa zavreli a všetci cudzinci zostali vonku. A Asenath vyšla z verandy v ústrety Jozefovi, a keď ju uvidel, žasol nad jej krásou a povedal jej: "Kto si, dievča? Rýchlo mi to povedz." A ona mu povedala: "Ja, Pane, som tvoja slúžka Asenath; všetky modly som odvrhla odo mňa a zahynuli. A dnes prišiel ku mne človek z neba a dal mi chlieb života a ja som jedla. Vypil som požehnaný kalich a on mi povedal: ‚Dal som ťa za nevestu Jozefovi a on sám bude tvojím ženíchom naveky; a tvoje meno sa nebude volať Asenath, ale bude sa volať ‚Mesto Útočisko“ a Pán Boh bude kraľovať nad mnohými národmi a skrze teba budú hľadať útočisko u Najvyššieho Boha. A muž povedal: Pôjdem aj k Jozefovi, aby som mu povedal do uší tieto slová o tebe. A teraz vieš, Pane, či ten muž prišiel k tebe a či ti hovoril o mne." Potom Jozef povedal Asenath: ‚Požehnaná si, žena, Boha Najvyššieho a požehnané je tvoje meno naveky, lebo Pán Boh položil základy tvojich múrov a synovia živého Boha budú bývať tvoje útočištné mesto a Pán Boh bude nad nimi kraľovať naveky. Lebo ten človek dnes prišiel ku mne z neba a povedal mi o tebe tieto slová. A teraz poď ku mne, panna a čistá, a prečo stojíš zďaleka? "Potom Jozef vystrel ruky a objal Asenath a Asenath Jozefa a dlho sa bozkávali a obaja opäť žili vo svojom duchu. A Jozef pobozkal Asenath a dal jej ducha života, potom druhýkrát dal jej ducha múdrosti a po tretí raz ju nežne pobozkal a dal jej ducha pravdy. Pentephres sa vracia a chce zasnúbiť Asenath s Jozefom, ale Joseph sa rozhodne požiadať ju o ruku od faraóna. 20. A keď sa dlho zovreli a preplietli si reťaze rúk, povedal Asenath Jozefovi: „Poď sem, Pane, a vojdi do nášho domu, na to som pripravil náš dom a skvelá večera." A chytila ho za pravicu, voviedla ho do svojho domu a posadila ho na stoličku Pentephresa, svojho otca. a priniesla mu vodu na umývanie nôh. A Jozef povedal: "Nech príde jedna z panien a umyje mi nohy." A Asenath mu povedal: Nie, pane, odteraz si ty môj pán a ja som tvoja služobnica. A prečo to hľadáš, aby ti iná panna umývala nohy? lebo tvoje nohy sú moje nohy a tvoje ruky moje ruky a tvoja duša moja duša a iný ti nebude umývať nohy." Ona ho prinútila a umývala mu nohy. Potom ju Jozef chytil za pravú ruku a nežne ju pobozkal. Asenat mu nežne pobozkal hlavu a potom si ju
posadil po svojej pravici. Jej otec, matka a všetci jej príbuzní potom prišli z vlastníctva svojho dedičstva a videli ju sedieť s Jozefom a oblečenú do svadobného rúcha. žasli nad jej krásou a radovali sa a oslavovali Boha, ktorý oživuje mŕtvych. A potom jedli a pili, a keď sa všetci rozveselili, povedal Pentephres Jozefovi: „Zajtra zavolám všetky kniežatá a satrapov celej krajiny Egypte a urobí ti svadbu a vezmeš si moju dcéru Asenath za ženu." Ale Jozef povedal: "Zajtra idem ku kráľovi faraónovi, lebo on sám je mojím otcom a ustanovil ma za vládcu nad celou touto krajinou. a porozprávam sa s ním o Asenate a dá mi ju za ženu." A Pentephres mu povedal: "Choď v pokoji." Jozef sa ožení s Asenath. 21. A Jozef zostal v ten deň s Pentephres a nevošiel do Asenath, pretože bol zvyknutý povedať: "Nie je vhodné, aby muž, ktorý uctieva Boha, spal so svojou ženou pred sobášom." A Jozef vstal skoro zavčasu, odišiel k faraónovi a povedal mu: Daj mi Asenatu, dcéru Pentephresa, kňaza z Heliopolisu, za ženu. A faraón sa zaradoval veľkou radosťou a povedal Jozefovi: "Hľa, táto ti nebola zasnúbená za manželku od večnosti? Nech je teda tvojou manželkou odteraz až naveky." Potom faraón poslal a zavolal Pentephres, a Pentephres priviedol Asenath a postavil ju pred faraóna. a faraón, keď ju videl, žasol nad jej krásou a povedal: ‚Pán, Boh Jozefov, ťa požehná, dieťa, a táto tvoja krása zostane naveky, lebo si ťa Pán Boh Jozefov vyvolil za nevestu. Jozef je ako syn Najvyššieho a ty sa budeš volať jeho nevestou odteraz až naveky." Potom faraón vzal Jozefa a Asenátu a na hlavu im položil zlaté vence, ktoré boli v jeho dome odpradávna a odpradávna. v staroveku a faraón postavil Asenatha po Jozefovej pravici. Faraón im položil ruky na hlavy a povedal: „Pán Boh Najvyšší vás požehná a bude vás rozmnožovať, zvelebovať a oslavovať až na večný čas.“ Potom ich faraón otočil. aby sa postavili jeden k druhému, priložili si ústa k ústam a pobozkali sa.“ Faraón pripravil Jozefovi svadbu, veľkú večeru a veľa pitia počas siedmich dní a zvolal všetkých egyptských vládcov a všetkých kráľov národy, ktoré vyhlásili v egyptskej krajine: „Každý, kto bude konať prácu počas siedmich dní svadby Jozefa a Asenatha, istotne zomrie.“ A kým bola svadba, a keď bola večera Keď sa to skončilo, Jozef vošiel do Azenatu a Asenat, ktorú počal Jozef, porodila Manassesa a jeho brata Efraima v Jozefovom dome. Asenath je predstavený Jacobovi. 22. A keď uplynulo sedem rokov hojnosti, začalo prichádzať sedem rokov hladu. A keď sa Jakob dopočul o svojom synovi Jozefovi, prišiel do Egypta so všetkými svojimi príbuznými v druhom roku hladu, v druhom mesiaci, dvadsiateho prvého dňa mesiaca, a usadil sa v Góšene. A Asenath povedal Jozefovi: Pôjdem a uvidím tvojho otca, lebo tvoj otec Izrael je ako môj otec a Boh. A Jozef jej povedal: ‚Pôjdeš so mnou a uvidíš môjho otca." A Jozef a Asenath prišli k Jakobovi do krajiny Góšen a Jozefovi bratia sa s nimi stretli a poklonili sa im na tvári na
zemi. obaja vošli k Jákobovi a Jákob sedel na jeho posteli a sám bol starý muž v chtíčom starobe. staroba ako mladosť pekného muža a celá jeho hlava bola biela ako sneh a vlasy na jeho hlave boli všetky nahustené a veľmi husté a jeho brada mu siahala po prsia, jeho oči boli veselé a lesklé, jeho šľachy a jeho ramená a ruky ako anjel, jeho stehná a jeho lýtka a jeho nohy ako obr. Keď ho Asenath takto uvidela, čudovala sa, padla na zem a poklonila sa jej tvári na zemi. Jozef: „Toto je moja nevesta, tvoja žena? Požehnaná bude od Najvyššieho Boha." Potom Jákob zavolal k sebe Asenath, požehnal ju a nežne ju pobozkal; Asenath natiahla ruky, chytila Jakobov krk, zavesila sa mu na krk a nežne ho pobozkala. čo jedli a pili. Potom Jozef a Asenat odišli do svojho domu a Simeon a Lévi, synovia Ley, ich vyviedli sami, ale synovia Bilhy a Zilpy, slúžky Ley a Ráchel, sa nepridali. vyvádzali ich von, pretože im závideli a nenávideli ich. A Lévi bol po Asenatovej pravici a Simeon po nej vľavo. A Asenat chytila Léviho za ruku, pretože ho nadovšetko milovala nad všetkých Jozefových bratov a ako proroka a ctiteľa. Boha a toho, kto sa bojí Hospodina, lebo bol rozumným mužom a prorokom Najvyššieho, a sám videl listy napísané v nebi, čítal ich a zjavoval ich Asenatovi v skrytosti; lebo aj sám Lévi veľmi miloval Asentha a videl miesto svojho odpočinku na výsostiach. Faraónov syn sa pokúša prinútiť Simeona a Léviho, aby zabili Jozefa. 23. A stalo sa, keď Jozef a Asenath prechádzali okolo, keď išli k Jakobovi, faraónov prvorodený syn ich videl zo steny, a keď uvidel Asenath, zbláznil sa do nej pre jej nesmiernu krásu. Vtedy poslal faraónov syn poslov a zavolal k sebe Simeona a Léviho. a keď prišli a postavili sa pred neho, faraónov prvorodený syn im povedal: „Ja viem, že vy ste dnes mocní muži nad všetkých ľudí na zemi a týmito vašimi pravicami bolo mesto Sichemitov zvrhnuté. a tvojimi dvoma mečmi bolo sťatých 30 000 bojovníkov. A dnes si ťa vezmem k sebe ako spoločníkov a dám ti veľa zlata a striebra a slúžiacim mužom a slúžkam a domy a veľké dedičstvá a budeš bojovať na mojej strane a urobím mi láskavosť. Lebo to som prijal od tvojho brata Jozefa veľkú, pretože si vzal Asenath za ženu a táto žena mi bola zasnúbená odpradávna. A teraz poď so mnou a ja budem bojovať proti Jozefovi, aby som ho zabil svojím mečom. A vezmem si Asenath za ženu a vy mi budete ako bratia a verní priatelia. Ale ak nebudete počúvať moje slová, zabijem vás svojím mečom.“ A keď to povedal, vytiahol meč a ukázal im ho. A Simeon bol smelý a smelý muž a napadlo ho položiť pravú ruku na rukoväť svojho meča a vytiahnuť ho z pošvy a udrieť faraónovho syna za to, že im hovoril tvrdé slová. Lévi potom uvidel myšlienku svojho srdca, pretože bol prorokom a šliapal nohou na Simeonovu pravú nohu a tlačil na ňu, čím mu dával najavo, aby prestal od svojho hnevu. A Lévi potichu hovoril Simeonovi: "Prečo sa hneváš na tohto muža? Sme ľudia, ktorí uctievajú Boha a nie je vhodné odplácať zlým za zlé." Potom Lévi povedal faraónovmu synovi otvorene s miernosťou srdca:
"Prečo hovorí náš pán tieto slová? Sme muži, ktorí uctievajú Boha, a náš otec je priateľom Boha Najvyššieho a náš brat je ako syn Boží. Či máme urobiť túto zlú vec, zhrešiť v očiach nášho Boha a nášho otca Izraela a nášho brata Jozefa? A teraz počuj moje slová. Nie je vhodné, aby človek, ktorý uctieva Boha, zranil niekoho v ktokoľvek múdry, a ak chce niekto zraniť človeka, ktorý uctieva Boha, ten, kto uctieva Boha, sa na ňom nepomstí, pretože v rukách nemá meč. Jozef. Ale ak zotrváš vo svojej zlej rade, hľa, naše meče sú vytiahnuté proti tebe." Potom Simeon a Lévi vytiahli svoje meče z pošvičiek a povedali: "Vidíte teraz tieto meče? Týmito dvoma mečmi Pán potrestal odpor Sichemitov, čím sa pohoršili voči synom Izraela prostredníctvom našej sestry Diny, ktorej Sichem syn Chamorov poškvrnený." A faraónov syn, keď videl vytasené meče, veľmi sa bál a triasol sa po celom svojom tele, lebo sa trblietali ako plameň ohňa a jeho oči sa zakalili a padol tvárou na zem pod ich nohami. Potom Lévi vystrel pravú ruku, chytil ho a povedal: „Vstaň a neboj sa, len sa vystríhaj, aby si už nehovoril nejaké zlé slovo o našom bratovi Jozefovi.“ A tak Simeon aj Lévi vyšli spred jeho tváre. Faraónov syn sa sprisahá s Danom a Gadom, aby zabili Jozefa a zmocnili sa Asenath. 24. Faraónov syn bol potom naďalej plný strachu a smútku za to, že sa bál Jozefových bratov, a opäť bol nesmierne šialený pre krásu Asenath a veľmi sa zarmútil. Potom mu jeho služobníci povedia do ucha: „Hľa, synovia Bilhy a synovia Zilpy, slúžky Ley a Ráchel, Jákobových manželiek, sú vo veľkom nepriateľstve voči Jozefovi a Asenath a nenávidia ich; všetko podľa tvojej vôle." Faraónov syn teda hneď poslal poslov a zavolal ich, a tí k nemu prišli v prvú hodinu v noci a postavili sa pred neho a on im povedal: Od mnohých som sa dozvedel, že ste mocní muži. A Dan a Gad, starší bratia, mu povedali: "Nech môj pán teraz hovorí svojim služobníkom, čo chce, aby to tvoji služobníci počuli a my sme urobili podľa tvojej vôle." Potom sa faraónov syn veľmi radoval. radosťou a povedal svojim služobníkom: „Stiahnite sa teraz na krátky čas odo mňa, pretože mám s týmito mužmi tajnú reč." A všetci sa stiahli. Potom faraónov syn klamal a povedal im: „Hľa! teraz požehnanie a smrť sú pred tvojimi tvárami; Berte teda radšej požehnanie ako smrť, pretože ste mocní muži a nezomriete ako ženy? ale buďte statoční a pomstite sa na svojich nepriateľoch. Počul som totiž, že Jozef, tvoj brat, povedal môjmu otcovi faraónovi: „Dán, Gád, Naftali a Ašér nie sú moji bratia, ale deti služobníc môjho otca. Čakám teda na smrť svojho otca a vyhladím ich zo zeme. všetok ich potomok, aby nededili s nami, lebo sú deťmi slúžok. Lebo aj títo ma predali Izmaelitom a ja sa im odplatím podľa ich odporu, ktorého sa proti mne bezbožne dopustili; len môj otec zomrie. ." A môj otec faraón ho za tieto veci pochválil a povedal mu: „Dobre si hovoril, dieťa. " A keď to počuli Dan a Gád od faraónovho syna, veľmi sa zarmútili a veľmi sa zarmútili a povedali mu: „Prosíme ťa, Pane,
pomôž nám, lebo odteraz sme tvojimi otrokmi a otrokmi a zomrieme s tebou. ." A faraónov syn povedal: "Budem vám pomocníkom, ak aj vy budete počúvať moje slová." A oni mu povedali: Prikáž nám, čo chceš, a my urobíme podľa tvojej vôle. A faraónov syn im povedal: „Dnes v noci zabijem svojho otca faraóna, pretože faraón je ako Jozefov otec a povedal mu, že vám pomôže; a vy zabite Jozefa, a vezmem si Asenath za ženu. a vy budete mojimi bratmi a spoludedičmi všetkého môjho majetku. Robte len túto vec.“ A Dan a Gad mu povedali: "Dnes sme tvojimi služobníkmi a urobíme všetko, čo si nám prikázal." A počuli sme Jozefa, ako hovorí Asenath: ‚Choď zajtra do vlastníctva nášho dedičstva, lebo je to vinobranie" a poslal s ňou do boja šesťsto mužov a päťdesiat predchodcov. Teraz nás teda vypočuj a porozprávame sa so svojím pánom." A hovorili mu všetky svoje tajné slová. Potom dal faraónov syn štyrom bratom po päťsto mužov a ustanovil ich za náčelníkov a vodcov. A Dan a Gad mu povedali: „Dnes sme tvojimi služobníkmi a urobíme všetko, čo si nám prikázal, a vydáme sa v noci, budeme číhať v rokline a schováme sa v húšti trstiny. a vezmi so sebou päťdesiat lučištníkov na koňoch a choď ďaleko pred nami, a príde Asenath a padne nám do rúk, a pobijeme mužov, ktorí sú s ňou, a ona sama utečie pred nami na svojom voze. a padneš do tvojich rúk a urobíš s ňou, ako si to želá tvoja duša; a po týchto veciach zabijeme aj Jozefa, kým bude smútiť za Asenath; podobne aj jeho deti zabijeme pred jeho očami." Faraónov prvorodený syn, keď to počul, veľmi sa zaradoval a poslal ich a dvetisíc bojovníkov s nimi. A keď prišli k rokline, skryli sa v húšti trstiny, rozdelili sa na štyri skupiny a zaujali miesto na druhej strane rokliny, ako v prednej časti päťsto mužov na tejto strane cesty. a na tej a na priľahlej strane rokliny zostali aj ostatní a oni sami tiež zaujali svoje miesto v húšti tŕstia, päťsto mužov z tejto strany a z tej cesty; a medzi nimi bola široká a široká cesta. Faraónov syn ide zabiť svojho otca, ale nie je prijatý. Naftali a Asher protestujú u Dana a Gada proti sprisahaniu. 25. Vtedy vstal faraónov syn tej istej noci a prišiel do spálne svojho otca, aby ho zabil mečom. Strážcovia jeho otca mu vtedy zabránili vojsť k otcovi a povedali mu: "Čo prikazuješ, pane?" A faraónov syn im povedal: "Chcem vidieť svojho otca, lebo idem zbierať úrodu svojej novovysadenej vinice." A strážcovia mu povedali: "Tvoj otec trpí bolesťou a bdie celú noc a teraz odpočíva, a povedal nám, že nikto k nemu nesmie vojsť, ani keby to bol môj prvorodený syn." A keď to počul, odišiel v hneve a hneď vzal jazdcov s lučištníkmi v počte päťdesiat a odišiel pred nimi, ako mu povedali Dan a Gád. A mladší bratia Naftali a Ašer hovorili svojim starším bratom Dánovi a Gádovi a povedali: "Prečo opäť páchate zlo proti svojmu otcovi Izraelovi a proti svojmu bratovi Jozefovi? A Boh ho chráni ako zrenicu oka. Hľa, Nepredali ste kedysi Jozefa? a on je dnes kráľom celej egyptskej krajiny a živiteľom potravy. Ak teda budete chcieť opäť proti nemu privodiť
zlo, bude volať k Najvyššiemu a zošle oheň nebo a pohltí ťa a anjeli Boží budú bojovať proti tebe." Potom sa starší bratia rozhnevali proti nim a povedali: „A zomrieme ako ženy? A vyšli v ústrety Jozefovi a Asenatovi. Sprisahanci zabijú Asenathinu stráž a ona utečie. 26. A Asenat ráno vstal a povedal Jozefovi: "Idem do vlastníctva nášho dedičstva, ako si povedal, ale moja duša sa veľmi bojí, že sa odo mňa vzďaľuješ." A Jozef jej povedal: „Buď dobrej mysle a neboj sa, ale radšej odíď s radosťou, v strachu z nikoho, lebo Pán je s tebou a on sám ťa bude chrániť pred všetkými ako zrenicu oka. Zle. A vydám sa, aby som dal jedlo a dám všetkým ľuďom v meste, a nikto nezahynie od hladu v egyptskej krajine.“ Potom Asenat odišla svojou cestou a Jozef, aby mu dal jedlo. A keď Asenath dosiahol miesto rokliny so šesťsto mužmi, zrazu tí, ktorí boli s faraónovým synom, vyšli zo zálohy a spojili sa s tými, ktorí boli s Asenath, a všetkých ich pobili svojimi mečmi a všetkých jej. predchodcov zabili, ale Asenath utiekla so svojím vozom. Potom Lévi, syn Ley, vedel o všetkých týchto veciach ako prorok a povedal svojim bratom o Asenathovom nebezpečenstve, a hneď každý z nich vzal svoj meč na stehno a štíty na ramená a oštepy do svojich pravých rúk a prenasledovali ho. Asenath veľkou rýchlosťou. A keďže Asenath predtým utekal, hľa! Faraónov syn sa s ňou stretol a s ním päťdesiat jazdcov. Keď ho Asenat uvidela, zachvátila ju veľmi veľká bázeň a triasla sa a vzývala meno Hospodina, svojho Boha. Muži s faraónovým synom a muži s Dánom a Gádom sú zabití; a štyria bratia utekajú do rokliny a ich meče sú vyrazené z rúk. 27. A Benjamin sedel s ňou na voze po pravej strane. a Benjamín bol silný chlapec, asi devätnásťročný, a bola na ňom nevýslovná krása a sila ako mláďatko leva, a bol tiež tým, čo sa Boha veľmi bál. Potom Benjamín zoskočil z voza, vzal z rokliny okrúhly kameň, naplnil si ruku a vrhol sa na faraónovho syna, udrel mu ľavý spánok, zranil ho vážnou ranou a spadol z koňa na zem napoly. mŕtvy. Nato Benjamin pribehol na skalu a povedal Asenathovmu vozatajovi: "Daj mi kamene z rokliny." A dal mu päťdesiat kameňov. Benjamin hodil kamene a zabil päťdesiat mužov, ktorí boli s faraónom. syna, všetky kamene sa prepadali cez ich chrámy. Potom synovia Ley, Rúben a Simeon, Lévi a Júda, Izachár a Zabulón prenasledovali mužov, ktorí číhali proti Asenatu, padli na nich a všetkých ich sťali. a tých šesť mužov zabilo dvetisícsedemdesiatšesť mužov. A synovia Bilhy a Zilpy utiekli pred svojou tvárou a povedali: „Zahynuli sme rukou našich bratov a aj faraónov syn zomrel rukou Benjamina. chlapec i všetci, čo boli s ním, zahynuli rukou chlapca Benjamina. Preto poďme, zabijme Asenatha a Benjamína a utečme do húštiny tohto tŕstia." Prišli proti Asenath a držali svoje meče vytasené krvou. A keď ich videla, Asenath sa veľmi bála a povedala: "Pane Bože, ktorý oživil si ma a vyslobodil ma od modiel a skazy smrti, ako si mi povedal, že moja duša bude žiť naveky,
vysloboď ma teraz aj od týchto bezbožníkov." A Pán Boh počul Asenatov hlas a hneď aj meče. protivníkov vypadol zo svojich rúk na zem a zmenil sa na popol. Dan a Gad sú ušetrení na Asenathovu prosbu. 28. A synovia Bilhy a Zilpy, keď videli ten divný zázrak, ktorý sa stal, sa báli a povedali: "Hospodin bojuje proti nám pre Asenath." Potom padli tvárou na zem, poklonili sa Asenathovi a povedali: "Zmiluj sa nad nami, svojimi služobníkmi, lebo si naša pani a kráľovná. Spáchali sme zlé skutky proti tebe a proti nášmu bratovi Jozefovi, ale Pán odplatili nám to podľa našich skutkov. Preto ťa prosíme my, tvoji služobníci, zmiluj sa nad nami poníženými a biednymi a vysloboď nás z rúk našich bratov, lebo sa stanú pomstiteľmi za to, čo sa ti stalo, a ich meče sú proti nám. Preto buď milosrdná k svojim služobníkom, pani, pred nimi." A Asenath im povedal: Buďte dobrej mysle a nebojte sa svojich bratov, lebo oni sú muži, ktorí uctievajú Boha a boja sa Hospodina, ale choďte do húštiny tohto tŕstia, kým ich neupokojím vo vašom mene. a zastavte ich hnev pre veľké zločiny, ktoré ste sa odvážili proti nim spáchať. Ale Pán vidí a súdi medzi mnou a vami.“ Potom Dan a Gad utiekli do húštiny tŕstia; A ich bratia, Leini synovia, pribehli proti nim ako jelene. A Asenath zostúpila z voza, ktorý bol jej úkryt, a podala im svoju pravú ruku so slzami, a oni sami padli, poklonili sa jej na zemi a plakali veľkým hlasom. a naďalej žiadali svojich bratov, synov služobníc, aby ich usmrtili. A Asenath im povedal: "Prosím vás, ušetrite svojich bratov a neodplácajte im zlým za zlé. Lebo Pán ma pred nimi zachránil a rozdrvil ich dýky a meče z ich rúk, a hľa, roztopili sa a boli spálené na popol na zemi ako vosk pred ohňom, a to nám stačí, že Pán za nás proti nim bojuje. Preto šetríte svojich bratov, lebo sú vašimi bratmi a krvou vášho otca Izraela.“ A Simeon jej povedal: "Prečo hovorí naša pani dobré slová v prospech svojich nepriateľov? Nie, ale radšej ich rozrežeme svojimi mečmi, pretože vymýšľali zlé veci týkajúce sa nášho brata Jozefa a nášho otca Izraela a proti ty, naša pani, dnes." Potom Asenath natiahla pravú ruku, dotkla sa Simeonovej brady, nežne ho pobozkala a povedala: "V žiadnom prípade, brat, neodplácaj zlé za zlé svojmu blížnemu, lebo Pán to napriek tomu pomstí. Oni sami, vieš, sú tvoji bratia a potomstvo tvojho otca Izraela a utiekli zďaleka pred tvojou tvárou. Preto im odpusť.“ Potom k nej pristúpil Lévi a nežne jej pobozkal pravú ruku, lebo vedel, že je malá, aby zachránila mužov pred hnevom ich bratov, aby ich nezabili. A oni sami boli blízko v húšti trstiny, a Lévi, jeho brat to vedel, neoznámil to svojim bratom, lebo sa bál, aby vo svojom hneve neporezali svojich bratov.
Faraónov syn zomiera. Faraón tiež zomiera a jeho nástupcom je Jozef. 29. A faraónov syn vstal zo zeme, posadil sa a vypľul krv zo svojich úst. lebo krv stekala z jeho spánku do úst. A Benjamín k nemu pribehol, vzal jeho meč a vytiahol ho z pošvy faraónovho syna (pretože Benjamín nemal na stehne meč) a chcel udrieť faraónovho syna do pŕs. Vtedy k nemu pribehol Lévi, chytil ho za ruku a povedal: „V žiadnom prípade to nerob, brat, lebo sme ľudia, ktorí uctievajú Boha, a nie je vhodné, aby človek, ktorý uctieva Boha, odplácal zlým. zlého, ani pošliapať padlého, ani rozdrviť jeho nepriateľa až na smrť. žije, bude naším priateľom a jeho otec faraón bude naším otcom.“ Potom Lévi zdvihol faraónovho syna zo zeme a zmyl mu krv z tváre, obviazal mu ranu, posadil ho na koňa a odviedol k jeho otcovi faraónovi, rozprávajúc mu o všetkom, čo sa stalo a stalo. A faraón vstal zo svojho trónu, poklonil sa Lévimu na zemi a požehnal ho. Potom, keď uplynul tretí deň, faraónov syn zomrel od kameňa, ktorým ho zranil Benjamin. A faraón nesmierne smútil za svojím prvorodeným synom, odkiaľ faraón od smútku ochorel a zomrel vo veku 109 rokov a svoj diadém zanechal krásnemu Jozefovi. A Jozef kraľoval sám v Egypte 48 rokov; a po týchto veciach dal Jozef diadém faraónovmu mladšiemu dieťaťu, ktoré bolo pri prsiach, keď starý faraón zomrel. A Jozef bol odvtedy ako otec faraónovho mladšieho dieťaťa v Egypte až do svojej smrti, oslavoval a chválil Boha.