Prvá kniha Adama a Evy KAPITOLA 1 1 Na tretí deň Boh zasadil záhradu na východe zeme, na hranici sveta smerom na východ, za ktorou, smerom k východu slnka, nenájdete nič iné ako vodu, ktorá obklopuje celý svet a siaha až k hraniciam neba. 2 A na sever od záhrady je more oblátok, priezračné a čisté na chuť, ničomu inému nepodobné; takže cez jeho priezračnosť možno nahliadnuť do hlbín zeme. 3 A keď sa v ňom človek umyje, očistí sa od jeho čistoty a zbelie od jeho belosti – aj keby bol tmavý. 4 A Boh stvoril to more podľa svojej vlastnej vôle, lebo vedel, čo vzíde z človeka, ktorého stvoril; aby sa po jeho odchode zo záhrady pre jeho priestupok na zemi narodili ľudia, z ktorých by zomreli spravodliví, ktorých duše by Boh vzkriesil v posledný deň; keď by sa vrátili do svojho tela; aby sa okúpali vo vode toho mora a všetci by činili pokánie zo svojich hriechov. 5 Ale keď Boh vyviedol Adama zo záhrady, neumiestnil ho na jej severnú hranicu, aby sa nepriblížil k moru vôd, a aby sa v ňom on a Eva neokúpali, neboli očistení od svojich hriechov, nezabudli na priestupok, ktorého sa dopustili, a už im naň nepripomínal v myšlienke na ich trest. 6 Čo sa týka južnej strany záhrady, Bohu sa nepáčilo nechať Adama tam bývať, pretože keď fúkal vietor zo severu, priniesol by mu na južnú stranu lahodnú vôňu stromov záhrady. 7 Preto tam Boh neumiestnil Adama, aby nezacítil sladkú vôňu tých stromov, nezabudol na svoj priestupok a nenašiel útechu v tom, čo urobil, aby sa netešil z vône stromov a nebol očistený od svojho priestupku. 8 A opäť, pretože Boh je milosrdný a veľmi súcitný a riadi všetky veci spôsobom, ktorý pozná iba On – usadil nášho otca Adama na západnej hranici záhrady, pretože na tej strane je zem veľmi rozľahlá. 9 A Boh mu prikázal, aby tam býval v jaskyni v skale – v Jaskyni pokladov pod záhradou. KAPITOLA 2 1 Keď však náš otec Adam a Eva vyšli zo záhrady, šliapali po zemi nohami, nevediac, že šliapu. 2 A keď prišli k otvoru záhradnej brány a videli pred sebou rozprestierajúcu sa širokú zem, pokrytú veľkými i malými kameňmi a pieskom, zľakli sa a triasli sa a padli na tvár od strachu, ktorý ich prepadol, a boli ako mŕtvi. 3 Pretože – zatiaľ čo doteraz boli v záhradnej krajine, krásne vysadenej všemožnými stromami – teraz sa videli v cudzej krajine, ktorú nepoznali a nikdy predtým nevideli. 4 A pretože v tom čase boli naplnení milosťou jasnej prirodzenosti a nemali srdcia obrátené k pozemským veciam. 5 Preto sa Boh nad nimi zľutoval; a keď ich videl padnúť pred bránou záhrady, poslal svoje Slovo otcovi Adamovi a Eve a vzkriesil ich z ich hriešneho stavu.
KAPITOLA 3 1 Boh povedal Adamovi: „Ustanovil som na tejto zemi dni a roky a ty a tvoje potomstvo budete bývať a chodiť po nej, kým sa nenaplnia dni a roky, keď pošlem Slovo, ktoré ťa stvorilo a proti ktorému si sa prehrešil, Slovo, ktoré ťa vyviedlo zo záhrady a ktoré ťa pozdvihlo, keď si bol padlý.“ 2 Áno, Slovo, ktoré ťa opäť zachráni, keď sa naplní päť a pol dňa.“ 3 Keď však Adam počul od Boha tieto slová a tých veľkých päť a pol dňa, nepochopil ich význam. 4 Adam si totiž myslel, že do konca sveta mu zostáva len päť a pol dňa. 5 A Adam plakal a modlil sa k Bohu, aby mu to vysvetlil. 6 Potom Boh vo svojom milosrdenstve k Adamovi, ktorý bol stvorený na Jeho obraz a podobu, mu vysvetlil, že to bolo 5 000 a 500 rokov; a ako potom niekto príde a zachráni jeho a jeho potomstvo. 7 Ale Boh predtým uzavrel túto zmluvu s naším otcom Adamom rovnakými slovami, skôr ako vyšiel zo záhrady, keď bol pri strome, z ktorého Eva vzala ovocie a dala mu ho jesť. 8 Keď náš otec Adam vyšiel zo záhrady, prešiel okolo toho stromu a videl, ako Boh zmenil jeho vzhľad na inú podobu a ako uschol. 9 A keď k nemu Adam išiel, bál sa, triasol sa a padol; ale Boh ho vo svojom milosrdenstve pozdvihol a potom s ním uzavrel túto zmluvu. 10 A opäť, keď bol Adam pri bráne záhrady a uvidel cheruba s mečom blýskajúceho sa ohňa v ruke, a cherub sa nahneval a zamračil sa naňho, Adam aj Eva sa ho zľakli a mysleli si, že ich chce zabiť. Padli teda na tvár a triasli sa strachom. 11 Ale on sa nad nimi zľutoval a preukázal im milosrdenstvo, odvrátil sa od nich, vystúpil do neba a modlil sa k Hospodinovi a povedal: 12 „Pane, poslal si ma strážiť pri bráne záhrady s ohnivým mečom. 13 „Keď ma tvoji služobníci, Adam a Eva, uvideli, padli na tvár a boli ako mŕtvi. Ó, Pane môj, čo máme urobiť tvojim služobníkom?“ 14 Boh sa nad nimi zľutoval, preukázal im milosrdenstvo a poslal svojho anjela strážiť záhradu. 15 A Slovo Pánovo prišlo k Adamovi a Eve a vzkriesilo ich. 16 A Hospodin povedal Adamovi: „Povedal som ti, že po piatich a pol dňoch pošlem svoje Slovo a zachránim ťa. 17 „Posilni si teda srdce a zostaň v Jaskyni pokladov, o ktorej som ti už predtým hovoril.“ 18 A keď Adam počul toto slovo od Boha, potešilo ho to, čo mu Boh povedal. Lebo mu povedal, ako ho zachráni. KAPITOLA 4 1 Adam a Eva však plakali, že vyšli zo záhrady, svojho prvého príbytku. 2 A naozaj, keď Adam pozrel na svoje zmenené telo, horko plakal, on i Eva, nad tým, čo urobili. A kráčali a potichu zostúpili do Jaskyne pokladov. 3 Keď k nej prišli, Adam plakal nad sebou a povedal Eve: „Pozri sa na túto jaskyňu, ktorá má byť naším väzením na tomto svete a miestom trestu!