Generation magazín #016

Digitálno-Lifestyle magazín pre každého

Číslo 16 / apríl 2013 | www.gamesite.sk

PREDSTAVUJEME Novú sériu Logitech G Otestovali sme Lenovo ThinkPad Tablet 2

TOP HRA:

Gears Of War: Judgment SÚŤAŽ o hodnotné ceny è HRY MESIACA: God of War: Ascension Sim City 2013 Crysis 3 Tomb Raider

è HARDVÉR MESIACA: Asus Zenbook UX51 Logitech 710+ Sony Xperia Z GX Gaming Gila

God Of War Ascension è FILMY, KTORÉ ZAUJALI: Kino: Smrtonosná pasca 5 Kino: Janíčko a Marienka Bluray: SkyFall Bluray: Hotel Transylvánia

GX Gaming Gila è TOP TÉMY: Ohliadnutie sa za GameExpo 2013 CEO EA odstupil Rozhovor s Máriom Lorencom Kniha: Zlodejka duší - Kiersten Whiteová

Skrátka, GOW pre mnohých hráčov znamená veľa. V prípade fanúšikov Playstation to znamená hernú sériu God of War, ktorého poslednú časť, s podtitulom Ascension, vám predvedieme v recenzii.

Mission Games s.r.o., Železiarenská 39, 040 15 Košice 15 Slovenská republika

REDAKCIA Šéfredaktor / Zdeno HIRO Moudrý Zástupca šéfredaktora / Patrik Barto Webadmin / Richard Lonščák Odborná redakcia / / Branislav Brna / Dominik Farkaš / Pavol Ondruška / Roman Kadlec / Tomáš Ďuriga / Dávid Tirpák /Matej Minárik / Juraj Vlha / Martin Sabol / Tomáš Kleinmann / Ján Kaplán /Miroslav Konkoľ / Jozef Andraščík / Eduard Čuba / Adam Kollár / Marek Štubniak / Kristína Klemanová SPOLUPRACOVNÍCI Dominik Holíček / Matúš Paculík / Michal Klembara / Michal Mário Šťastný / Jana Radošinská / Martin Pročka OBRÁZOK NA OBÁLKE Gears Of War: Judgment, Microsoft Grafika a dizajn TS studio / Viktor Sopko / DC Praha / Jakub Branický grafik@gamesite.sk MARKETING A INZERCIA Marketing Director / Zdeno Moudrý T: + 421- 903-735 475 E: marketing@gamesite.sk INTERNATIONAL LICENSING Generation Magazín is available for licensing. Contact the international department to discuss partnership opportunities. Please contact / Zdeno Moudrý T: + 421- 903-735 475 E: zdenek.moudry@mission.sk PRODUKCIA A DISTRIBÚCIA Digitálno-lifestylový magazín NextGen je šírený bezplatne iba v elektronickej forme prostredníctvom internetu. Magazín sa nepredáva a nie je možné zakúpiť ani jeho tlačené vydanie. Redakcia si vyhradzuje právo kedykoľvek to zmeniť aj bez predošlého upozornenia. Distribúcia magazínu / Aktuálne vydanie nájdete voľne na stiahnutie vždy na domovskej stránke magazínu www.generation.sk, alebo aj na www.gamesite.sk, čo je aj hlavná stránka vydavateľa. Dostupný je aj ako voľne prezerateľná flash verzia na adrese http://issuu.com/gamesite.sk, čo však nie je služba prevádzkovaná vydavateľom. DÔLEŽITÉ UPOZORNENIE Všetky texty a layout sú chránené autorským právom a sú majetkom redakcie prípadne jej partnerov. Tento časopis je úplne nezávislý a jednotlivé články vyjadrujú výlučne vlastné názory autorov a nemusia súhlasiť s názorom vydavateľa alebo názorom redakcie. Vydavateľ nenesie žiadnu zodpovednosť za obsah inzerátov, reklamných článov a textov dodaných redakcii treťou stranou. Za obsah inzerátov sú zodpovední výlučne len inzerenti, prípadne ich zástupcovia/agentúry. Žiadna časť magazínu nesmie byť reprodukovaná úplne alebo sčasti bez písomného súhlasu redakcie/ vydavateľa. Všetky autorské práva sú vyhradené. Všetky informácie publikované v článkoch sú aktuálne k dátumu vydania. Ceny a dostupnosť opisovaných produktov sa neskôr mohli zmeniť, čo redakcia nemohla ovplyvniť. All text and layout is the copyright of the company Mission Games sro. Nothing in this magazine may be reproduced in whole or part without the written permission of the publisher. All copyrights are recognised and used specifically for the purpose of critic and review. Although the magazine has endeavoured to ensure all information is correct at time of print, prices and availability may change. This magazine is fully independent. Copyright © 2013 Mission Games s.r.o. www.mission.sk ISSN 1338-709X

2 | Generation

Hirov Editoriál

E: mission@mission.sk W: www.mission.sk

Samozrejme, konkurencia od Microsoftu taktiež nezaháľala a priniesla v marci hru Judgment. Áno, aj v tomto prípade ide o podtitul, ale inej hernej série, a to Gears of War, tentokrát pod záštitou konzoly od Microsoft, Xbox360. Okrem recenzie na samotnú hru nájdete v magazíne aj retrospektívu v podaní, nazvime to, "hernej kompletky" Gears of War. Marec je už na Slovensku pár rôčkov symbolom najväčšej hernej výstavy s názvom Game Expo, ktorá má pod krídlami aj Anime Show. Ani tento rok sme na nej nemohli chýbať. Tešíme sa, že ste si sami prišli s nami pokecať k nášmu stánku, ktorý nebolo možné prehliadnuť. Veľkým pútačom bola, tak ako je to už zvykom, veľká súťaž o skvelé ceny. V neposlednom rade ste v našom stánku našli aj ťahúňov z Gamebot tímu. Na GameExpo sa tento rok prišlo pozrieť bezmála 10 000 fanúšikov a sme radi, že môžeme byť súčasťou tejto rok čo rok sa zlepšujúcej akcie. V magazíne, samozrejme, nájdete aj kopec ďalších herných, knižných, ale aj filmových recenzií, a tiež tradičnú porciu lifestylových článkov. Verím, že sa znovu, tak ako každý mesiac, zabavíte zaujímavým čítaním.

Zdeno HIRO Moudrý

Redakcia hodnotí mesiac marec...

Babli

MarkusFenix

JC

Rok 2013 je plný hier, na ktoré sa teším, no všetky vychádzajú až v neskorších mesiacoch a prvý kvartál tohto roka je pre mňa veľmi slabý. Ak teda niečo hrám, tak ide skôr o povinné klasiky, ktorým som sa doteraz vyhýbal, napríklad Thief.

Marec som strávil trochou basketbalu v NBA 2K13, priestor dostal aj Crysis 3, po dlhšom čase som sa vrátil k Saints Row: The Third a popritom som si dávkoval Halo 4 a DLC End Game pre Battlefield 3. Zvyšok mesiaca vypĺňala škola.

Marec bol pre mňa o hrách aj mimo monitora. Konala sa totižto herná výstava Game Expo, kde som mal na starosti program prednášok. Avšak teší ma, že som v rámci príprav stihol otestovať aj nový God of War – Kratos má unikátnu charizmu.

>>CHCETE Nám NIEČO POVEDAŤ? DISKUTUJTE S NAMI NA NAŠEJ FACEBOOK STRÁNKE ww.FACEBOOK.com/Gamesite.sk <<

vstúpte do sveta zábavy a filmu...

zoskenuj QR kód

NEWS

>> NOVINKY ZO SVETA HIER >> Jozef Andraščík, Mário Lorenc

Saints Row IV Vývojári zo štúdia Volition v marci prichystali pre hráčov menšie prekvapenie, a to odhalenie šialeného Saints Row IV. Séria Saints Row je jednou z mála sandboxových hier, ktoré si uvedomili, že GTA sa nemôžu snažiť prekonať. Tretí diel s podtitulom The Third preto nastavil latku tejto značky do polohy totálne uletenej až bizarnej akčnej adventúry, presného opaku GTA. Príbeh gangu Saints preto v novo ohlásenom štvrtom pokračovaní v šialenosti napreduje. V Saints Row IV sa ako člen gangu Saints dostaneme na tú najvyššiu možnú pozíciu. Vyhráte prezidentské voľby v USA. Ako to už býva, žiadne prezidentské obdobie nie je bez ťažkostí. Hráčske prezidentovanie

okorení mimozemská invázia, ktorá teleportuje celý gang Saintov do virtuálneho sveta Steelport. Hlavnou úlohou bude oslobodiť ľudstvo z mentálnej nadvlády „emzáka“ Zinyaka a tiež sa dostať preč zo Steelportu. K tomu však, samozrejme, bude viesť množstvo a množstvo trhnutých nápadov a šialených misií. V novom Saints Row bude hrateľnosť ešte vyšperkovanejšia, nakoľko sa hlavná postava hry nachádza vo virtuálnom svete. Je tam možné v podstate všetko. Tak to aj vyzerá. Ako budete postupovať hrou, nabalíte na seba rôzne „supersily“ od telekinézy, lietania, super skokov až po super beh, kedy vám nebude stačiť ani športové auto. Revízie sa dočká aj arzenál. Okrem

ľudských zbraní nás čaká aj mimozemská artiléria a aby toho nebolo málo, väčšina sa časom (vďaka rozšíreným možnostiam vylepšovania špecifických schopností) môže zmeniť na ultimátny nástroj skazy. Nuž, zostáva len skonštatovať, že nový diel Saints Row rozhodne nebude menej šialený. Možno vám niečo z vyšších riadkov pripomenulo zrušené DLC k Saints Row 3 s titulom Enter the Dominatrix. Tvorcovia ho zrušili kvôli finančným problémom THQ. Nejaké jeho aspekty však implementovali do štvorky a DLC samo o sebe vyjde v Directors Cute po vydaní Saints Row IV. Túto šialenosť si budeme môcť zahrať na PC, Xbox 360 a PS3 už 23. augusta 2013.

Trials: Evolution: Gold

Sniper Elite 3 ohlásený

Štúdio RedLynx, tvorca obľúbenej hry Trials, vydalo nového zástupcu série aj na PC a nejde o malú hru. Trials: Evolution: Gold Edition je najväčšou hrou série a ponúka viac ako 120 tratí a chytľavých minihier.

Štúdio 505 Games oznámilo, že Sniper Elite 3 sa chystá na terajšie next-gen konzoly. Máme v ňom čakať mnoho nových prvkov, vylepšení, sandboxovejší dizajn a hutnejšiu atmosféru 2. svetovej vojny. To všetko už v roku 2014.

4 | Generation

>>CHCETE VEDIEŤ, ČO SA DEJE? www.gameSITE.SK // DENNE AKTUALIZOVANÉ SPRÁVY

Vracia sa legenda

Hranie FM sa mu vyplatilo

Ubisoft ohlásil Might & Magic X: Legacy

V. Huseynzadea dostal post manažéra klubu

Slávna RPG séria Might & Magic bola ticho už jedenásť rokov (od vydania deviateho dielu). Oldschool hráčov ako aj fanúšikov RPG preto určite poteší, že Ubisoft ohlásil desiaty diel, Might & Magic X: Legacy. Vývoj má pod palcom Limbic Entertainment. Príbeh hry nás zavedie do sveta Heroes VI, kde sa chopíme štyroch dobrodruhov a budeme rozhodovať o osude mesta Karthal, ktoré je dôvodom sváru mnohých frakcií. Má nás čakať klasický zážitok v podobe FPS dungeon RPG. Vráti sa aj typický ťahový súbojový systém, príšery, obrovskí bossovia, podzemné prostredia a jedinečné úlohy. Hra je vyvíjaná exkluzívne na PC. Vydanie nás čaká v priebehu tohto roka.

Iste poznáte v médiách často pretriasanú dilemu o tom, či hry škodia, či z ľudí nerobia násilníkov a podobne. Nuž, o to viac poteší to, že tieto negatívne a často nepotvrdené ba vykonštruované teórie zatieni aj pozitívna správa. Tentoraz prichádza z ďalekého Azerbajdžanu. Vuagar Huseynzadea miloval hru Football Manager už od roku 2002 a strávil pri nej tisícky hodín. To je aj dôvod, prečo od šéfa futbalového tímu FC Baku dostal ponuku reálneho futbalového manažéra. Prijal ju a odkedy sa tak stalo, ich tím prehral iba raz. Vuagarovi spočiatku nik nedôveroval, no hra ho naučila veľa o tom, ako to v reálnom futbalovom klube chodí a umožnila mu vysnenú kariéru.

VIEME, ŽE UŽ ČOSKORO... ... príde rozpačito prijaté Diablo III aj na konzoly, presnejšie na Play Station 3 a v budúcnosti aj na Play Station 4. Podľa slov Blizzardu bude PS verzia tejto známej RPG hry upravená špecificky na konzolové hranie. Nebude chýbať ani co-op, fungujúci cez službu PS Network. Dátum vydania nie je známy.

... nás čaká vydanie hry LEGO CITY Undercover: The Chase Begins. Ide o prequel k exkluzívnemu Wii U titulu, ktorý si tiež čoskoro strihne svoju premiéru. V tejto hre si zahráme prvé dobrodružstvo hlavnej postavy oboch hier, Chasea. The Chase Begins vyjde na Nintendo 3DS a 3DS XL už 26. apríla.

... si aj na PC platforme zahráme krvavý Mortal Kombat 9. Ide o dva roky starú konzolovú hru. Už pri vydaní bola založená petícia pre PC verziu. Vtedy neuspela, no čakanie sa vyplatilo. Teda, aspoň to tak vyzerá. Server Amazon označil vydanie hry na 14. júna. Teraz sa už len čaká na oficiálne potvrdenie.

Druhá séria The WD

AC IV: Black Flag

Adventúra The Walking Dead štúdia Telltale zožala mnoho ocenení hry roka. Vo vývoji je už druhá séria tejto epizodickej hry. Vyjde v jeseni 2013. Podľa istých informácií nás čaká kompletne nový, nenadväzujúci príbeh.

Aj tento rok si zahráme novú hru zo série Assassins Creed. Tento raz sa dostaneme do kože piráta Edwarda Kenwaya v roku 1715. Budeme sa pohybovať po mestách Kuby a plávať v Karibiku. Na lodi strávime približne 40% hry.

Generation | 5

NEWS

>> NOVINKY ZO SVETA TECHNOLÓGIÍ >> VÝBER: Martin Sabol

Acer All-in-one PC s Androidom Acer na veľtrhu Mobile World Congress uviedol svoj prvý all-in-one monitor, postavený na systéme Android. Monitor Acer Smart Display DA220HQL je zameraný na bežných užívateľov pre domáce použitie ako zobrazovače alebo pre surfovanie na webe. Monitor je vybavený 21,5-palcovým Full HD displejom, podporujúcim viacdotykové ovládanie, dvojjadrovým ARM procesorom s taktom 1GHz, pamäťou RAM s veľkosťou 1GB a úložiskom o veľkosti 8 GB. Rozhranie Acer Ring zlepšuje multitasking a prináša užívateľom rýchly prístup k akejkoľvek aplikácii na akékoľvek obrazovke. Widgety poskytujú rýchly a priamy prístup k obsahu a uchovávajú v popredí často žiadané informácie a najnovšie aktualizácie. To však nie je všetko. Acer Ring ponúka jednoduchý a rýchly prístup ku všetkým aplikáciám z ľubovoľnej obrazovky a zachytáva, čokoľvek budete chcieť - od obrázkov v článkoch na webe, po mapy a usmievavé tváre vašich priateľov. Vďaka funkcii instant-on sa monitor prebudí z režimu spánku len za 1,5 sekundy. Pre zvýšenie funkcionality a produktivity má monitor Acer DA220HQL široké možnosti pripojenia - trojicu USB portov, čítačku kariet MicroSD, ethernetové pripojenie, Wi-Fi 802.11 b/g/n a Bluetooth.

Nechýba ani konektor Micro HDMI na pripojenie notebooku alebo tabletu, u ktorého budete chcieť rozšíriť pracovnú plochu. Na jednoduchšie ovládanie dotykmi je možné monitor ergonomicky nakloniť od uhla 20 ° až do 75 °, zatiaľ čo poskytne pozorovacie uhly 178 ° pri zachovaní farieb. Acer DA220HQL bude k dostaniu na konci apríla za cenu okolo 300 eur.

Klávesnice pre hráčov od Logitechu Spoločnosť Logitech predstavila dvojicu klávesníc, určených hráčom. Prvá s názvom Logitech G19s Gaming Keyboard vás zásobuje stálym prísunom informácií, vrátane dôležitých herných štatistík, apletmi pre konkrétne hry a informačnými panelmi - to všetko v plných farbách na integrovanom a nastaviteľnom hernom LCD displeji GamePanel. Klávesnica ponúka aj dva vysokorýchlostné porty USB 2.0, takže môžete prenášať dáta do a z prenosných zariadení. Cena Logitech G19s bude 199,99 €. Druhá herná klávesnica Logitech G510s Gaming Keyboard ponúka 18 programovateľných „G-kláves", ktoré vám umožňujú nakonfigurovať si až 54 rôznych funkcií v troch odlišných herných režimoch, takže jednej klávese môžete priradiť tri makrá. Aj táto má hydrofóbny poťah na opierke dlaní, ktorý pomáha zaistiť, aby sa vám ruky ku klávesnici nelepili, zatiaľ čo odolný dvojitý UV poťah zaručuje extrémnu trvanlivosť potlače kláves. Klávesnica Logitech G510s bude k dispozícii za odporúčanú maloobchodnú cenu 119,99 €. 6 | Generation

>>CHCETE VEDIEŤ, ČO SA DEJE? www.gameSITE.SK // DENNE AKTUALIZOVANÉ SPRÁVY

Lenovo predstavilo IdeaCentre Lenovo rozširuje svoju ponuku obľúbených All-in-One počítačov o dve novinky – IdeaCentre C340 a IdeaCentre C440. Užívateľov, hľadajúcich čo najkompaktnejšie rozmery počítača, zase určite poteší nový IdeaCentre Q190, ktorý je s miniatúrnymi rozmermi najmenším stolovým počítačom na svete. IdeaCentre C340 a 440: Dokonalý obraz poskytuje flexibilný širokouhlý displej, ktorý je možné nastaviť v uhle -5 až 25 stupňov. Môžete si zvoliť sklon obrazovky, ktorý najviac vyhovuje vašim potrebám. Oba modely sú vybavené funkciou na ochranu zraku, ktorá vás upozorní, ak ste príliš blízko obrazovky. IdeaCentre C340 a IdeaCentre C440 sú vybavené operačným systémom Windows 8. Obe novinky ponúkajú až 1 TB priestoru na pevnom disku a operačnú pamäť 8 GB DDR3. Sú poháňané až treťou generáciou procesorov Intel Core i3 a grafickou kartou NVIDIA GeForce GT 615 2GB. Používatelia iste ocenia aj zabudovanú DVD „napaľovačku“, voliteľný TV tuner alebo čítačku kariet 6v1. IdeaCentre Q190: Elegantnú možnosť dizajnového zakomponovania počítača do interiéru obývačky ponúka jeden z najmenších počítačov na svete, Lenovo IdeaCentre Q190. V neuveriteľne malých rozmeroch (iba 155 x 192 x 22mm) sa ukrýva množstvo multimediálnych funkcií. Ponúka 8 GB operačnej pamäte a až 1 TB priestoru na pevnom disku alebo 24 GB na SSD disku. Využíva druhú generáciu Intel Core i3 procesorov, ponúka

Full HD obraz, až 7-kanálový audio výstup a voliteľnú Blu-ray mechaniku, podporujúcu 3D obraz. IdeaCentre Q190 prichádza s kompaktným bezdrôtovým multimediálnym diaľkovým ovládaním s vstavanou mini-klávesnicou a myšou i podporu HDMI vstupu/ výstupu na pripojenie k iným HD zariadeniam. Lenovo IdeaCentre C340 a IdeaCentre C440 sú dostupné za cenu od 469 eur s DPH, IdeaCentre Q190 je v predaji za cenu od 229 eur s DPH.

LG Optimus L3 predstavený Optimus L3 nadväzuje na tradíciu dizajnu LG štyrmi novými prvkami, ktoré tento prístroj robí atraktívnym a zábavným. Sú nimi Seamless Layout, Laser Cut Contour, Radiant Rear Design a farebné osvetlenie hlavného tlačidla Smart LED Lighting. Vedľa úhľadného vzhľadu ponúka Optimus L3 vylepšené užívateľské funkcie so štýlovou úpravou. Vďaka batérii s väčšou kapacitou má teraz Optimus L3 dlhšiu výdrž. Pre zvýšenie produktivity obsahuje funkciu QuickMemo s režimom Overlay. Funkcia QuickMemo s režimom Overlay dáva užívateľom možnosť zapisovať na priehľadnú "vrstvu" poznámky a zároveň sledovať na pozadí ďalšiu obrazovku. Odpadá tým nutnosť rozdeľovať obrazovku na dve časti. Funkcia QuickMemo, ako aj ostatné aplikácie, sú zobrazené súčasne v režime celej obrazovky. Termín a cena uvedenia modelu LG Optimus L3II na slovenský trh bude oznámená neskôr. LG optimus L3 beží na operačnom systéme Android Jelly Bean 4.1.2 a ten je poháňaný jednojadrovým procesorom s frekvenciou 1 GHz. Obrazovka má veľkosť 3,2 palca a na zadnej strane nájdeme 3Mpx fotoaparát. Generation | 7

NEWS

>> NOVINKY ZO SVETA TECHNOLÓGIÍ >> Logitech

Nový rad herného príslušenstva Logitech G - veda víťazí Spoločnosť Logitech predstavila nový rad Logitech G, prostredníctvom ktorého reflektuje svoj nový prístup k hraniu PC hier. Osem nových produktov v tomto rade obsahuje myši s inovovaným dizajnom, obľúbené klávesnice a navyše aj dva nové headsety.

„V rade Logitech G sme nechali našu vášeň pre vedu pracovať pre vás," povedal Ehtisham Rabbani, generálny riaditeľ obchodnej divízie herných produktov spoločnosti Logitech. „Rovnako ako hráči sú predurčení k prekonávaniu jednotlivých levelov, naši konštruktéri majú nutkanie podrobovať skúškam vedecké teórie. Už takmer 20 rokov naša hra spočíva vo vytrvalom skúmaní, čo je ešte vôbec možné – a sme v tom naozaj dobrí. U radu Logitech G pokračujeme v posúvaní hraníc pokiaľ ide o rýchlosť, presnosť, spoľahlivosť – dokonca intuitívnosť.

Robíme to preto, že hráči od nás očakávajú, že budeme súčasné limity posúvať tak ďaleko ako oni. Každá jednotlivá zmena dizajnu alebo konštrukcie a nočné hádky konštruktérov majú jediný cieľ: pomáhať hráčom, aby mohli hrať podľa svojich najlepších schopností. Keď vyhráva veda, víťazia aj hráči." Logitech využil infračervenú technológiu na skúmanie interakcie ruky hráča a jeho zariadení počas hry. Vo výsledku môžu hráči očakávať v novom rade Logitech G niekoľko pokročilých vylepšení. Pre zlepšenie odolnosti a pohodlia boli na týmto testovaním zistené strategické hmatové zóny pridané vyspelé povrchové materiály. Na zóny intenzívneho kontaktu spoločnosť Logitech pridala povlak odolný voči zanechávaniu odtlačkov prstov, zatiaľ čo opierky pre dlaň majú

vode odpudzujúci povlak, aby sa vám nelepili ruky. V závislosti na danom modeli majú myši navyše mäkké alebo suché úchopy pre väčšie pohodlie a lepšiu kontrolu pohybu. Pre obe klávesnice je charakteristický dvojitý UV povlak popisu kláves, aby mali zvýšenú odolnosť a trvanlivosť, a ich povrch je rovnako odolný proti zanechávaniu odtlačkov prst. Okrem toho sú optické herní myši Logitech G100s a G400s vybavené exkluzívnou technológiou snímania pohybu Delta Zero. Táto nová technológia snímacieho senzoru je optimalizovaná pre vysokú presnosť ovládania kurzoru a presne reaguje na pohyby ruky. Všetky nové myši v rade Logitech G navyše majú klzáky s nízkym trením z polytetrafluoroetylenu (PTFE), ktoré znižujú námahu pri rýchlych pohyboch a tým zaručujú hladší pohyb kurzoru a vyššiu presnosť.

Logitech G700s Rechargeable Gaming Mouse Myš G700s je bezdrôtová herná myš s rýchlosťou komunikácie o pohybe zrovnateľnou s myšou pripojenou káblom. Funguje rovnakou rýchlosťou bez ohľadu na to, či je pripojená bezdrôtovo na 2,4 GHz alebo pomocou USB káblu – komunikácia je dokonca osemkrát rýchlejšia než u štandardnej USB myši. Ak je vaša hra pridlhá, nemusíte ju kvôli batériám predčasne ukončiť. Môžete spokojne hrať ďalej a myš zároveň dobíjať, pretože ju stačí aj počas hry pripojiť štandardným káblom na prenos dát s konektorom Micro-USB. Myš má odolný vodu odpudzujúci poťah na styčnej ploche s dlaňou, ktorá pomáha zaistiť, aby sa vám dlaň na myš nelepila a suché úchopy na bokoch zaručujú pevný a stály úchop. Môžete zúročiť vaše herné znalosti vďaka 13 programovateľným ovládacím prvkom, ku ktorým si môžete naprogramovať rôzne úkony - zložité makrá predstavujúce stlačenie mnohých kláves, opakovanie a používateľsky definované odozvy, na čo slúži aplikácia Logitech Gaming Software (LGS), ktorá je voľne k dispozícii na stiahnutie. Očakáva sa, že dobíjacia herná myš Logitech G700s bude k dispozícii za doporučenú maloobchodnú cenu 99,99 €. 8 | Generation

>>CHCETE VEDIEŤ, ČO SA DEJE? www.gameSITE.SK // DENNE AKTUALIZOVANÉ SPRÁVY

Logitech G500s Laser Gaming Mouse Pre hráčov akčných strielačiek typu FPS predstavuje myš Logitech G500s Laser Gaming Mouse výkonné snímanie pohybu hernej triedy pomocou laseru pre precízne ovládanie kurzoru na širokej škále možných povrchov a hyper rýchle rolovacie koliesko s duálnym režimom. Aj táto myš je vybavená odolným hydrofóbnym poťahom, aby sa vám k myši nelepili dlane, a suchými úchopmi pre pevnú ruku. Má až 27 gramov v závaží, ktoré je možné pridávať alebo odoberať a meniť tak ťažisko myši, čo znamená, že si ju môžete vyladiť podľa svojho preferovaného herného štýlu. Môžete okamžite prepnúť z mierenia s presnosťou na jednotlivý pixel pri rozlíšení 200 DPI na bleskurýchle manévre s rozlíšením až 8200 DPI pomocou dvoch tlačidiel umiestených v ľahkom dosahu vášho ukazováku. Laserová herná myš Logitech G500s má 10 programovateľných ovládacích prvkov, ktoré sa nastavujú pomocou aplikácie LGS. Tento softvér je voliteľný a umožňuje navyše týmto prvkom priradiť herné príkazy alebo makrá s niekoľkými akciami. Očakáva sa, že laserová herná myš Logitech G500s bude k dispozícii za odporúčanú maloobchodnú cenu 69,99 €.

Logitech G400s Optical Gaming Mouse Myš G400s posúva už aj tak vysoké štandardy, aké nastavili optické herné myši Logitech MX518 a G400. Táto plne vybavená herná myš je navrhnuté špeciálne pre hranie FPS hier a obsahuje exkluzívnu technológiu spoločnosti Logitech s názvom Delta Zero pre vysokú presnosť. Taktiež má hydrofóbny poťah, aby sa vám k myši nelepila dlaň, plochy s mäkkými úchopmi a hlavné tlačidlá majú úpravu proti zanechávaniu odtlačkov prstov. Pomocou aplikácie LGS si môžete prispôsobiť osem programovateľných tlačidiel a hlavné mechanické mikrospínače myši sú testované na životnosť až 20 miliónov kliknutí. Programovateľné tlačidlá vám umožňujú prepínať medzi niekoľkými úrovňami rozlíšenia DPI, rýchlo vybrať voľby na obrazovke, prezerať mapu hry, páliť v uhle 180 stupňov pri rozlíšení 4000 DPI alebo prejsť na ostrelovačsky jemné mierenie s presnosťou na jeden pixel alebo voľbu stratégie v reálnom čase (RTS) pri rozlíšení 400 DPI – všetky tlačidlá sú prakticky umiestnené nad a pod rolovacím kolieskom. Očakáva sa, že optická herná myš Logitech G400s bude k dispozícii za doporučenú maloobchodnú cenu 59,99 €.

Logitech G100s Optical Gaming Mouse Myš Logitech G100s Optical Gaming Mouse je jednoduchá na použitie a je vytvorená špeciálne pre vaše obľúbené hry typu RTS a MOBA. Bola navrhnutá tak, aby rozšírila odkaz herných myší Logitech G1 a Logitech G100, má preto tlačidlá vyrobená pre intenzívne klikanie a exkluzívny snímací senzor Logitech Delta Zero zaručujúci presnosť pri akejkoľvek rýchlosti pohybu ruky. Zatiaľ čo bežná myš by nevydržala útrapy intenzívneho hrania, ultra odolná herná myš Logitech G100s má vylepšené hlavné mechanické mikrospínače, ktoré sú testované na životnosť 20 miliónov kliknutí. Má rovnako odolný hydrofóbny poťah, aby sa vám k myši nelepila dlaň, a hlavné tlačidlá majú úpravu proti zanechávaniu odtlačkov prstov brániace súčasne ich ošúchaniu. Nech už budete myš držať zhora alebo tradične, malou alebo veľkou rukou – tvar obráteného lichobežníku súmerný pre pravákov aj ľavákov sedí v dlani skvele aj pri dlhých seansách. Očakáva sa, že optická herní myš Logitech G100s bude k dispozícii za doporučenú maloobchodnú cenu 39,99 €. Generation | 9

NEWS

>> NOVINKY ZO SVETA TECHNOLÓGIÍ >> Logitech

Logitech G19s Gaming Keyboard

Herná klávesnica Logitech G19s vás zásobuje stálym prísunom informácií, vrátane dôležitých herných štatistík, apletmi pre konkrétne hry a informačnými panelmi, ktoré si môžete prispôsobiť podľa seba - to všetko v plných farbách na integrovanom a nastaviteľnom hernom LCD displeji GamePanel. Môžete si tiež

upraviť podsvietenie podľa seba (vyberať sa dá zo 16 miliónov farebných odtieňov) a môžete priradiť určitú farbu každému profilu a profilovému režimu aj v tej istej hre. Pre túto klávesnicu sú rovnako charakteristické vyspelé materiály použité pre jej povrch pre dlhšiu odolnosť a väčšie pohodlie. Hydrofóbny poťah na opierke

dlaní pomáha zaistiť, aby sa vám ruky ku klávesnici nelepili, zatiaľ čo odolný dvojitý UV poťah zaručuje extrémnu trvanlivosť potlače kláves. Pomocou aplikácie LGS si môžete nakonfigurovať 12 programovateľných „G-kláves“, ktorým možno priradiť až 36 rôznych funkcií v troch odlišných režimoch, takže jednej klávese môžete priradiť až tri makrá. Klávesnica ponúka aj dva vysokorýchlostné porty USB 2.0, takže môžete prenášať dáta do a z prenosných zariadení – napríklad prehrávaču MP3 a flash disku – a súčasne dobíjať zariadenia napájané akumulátormi. Klávesnica navyše umožňuje „anti-ghosting“, čili vám dáva možnosť stlačiť viac (až 26) kláves naraz, takže môžete robiť mnoho zložitých akcií bez toho, aby sa navzájom rušili alebo dochádzalo k ich vzájomnému blokovaniu. Očakáva sa, že herná klávesnice Logitech G19s bude k dispozícii za doporučenú maloobchodnú cenu 199,99 €.

Logitech G510s Gaming Keyboard

Pre zjednodušenie komplikovaných akcií ponúka herná klávesnica Logitech G510s Gaming Keyboard 18 programovateľných „G-kláves", ktoré vám umožňujú nakonfigurovať si až 54 rôznych funkcií 10 | Generation

v troch odlišných herných režimoch, takže jednej klávese môžete priradiť tri makrá, pokiaľ si stiahnete softvér LGS. Okrem možnosti vybrať si farbu podsvietenia tlačidiel je táto klávesnica

vybavená podsvieteným LCD herným panelom GamePanel, takže budete mať vždy nielen prehľad o štatistikách hry v reálnom čase, systémových informáciách a údajoch o VoIP komunikácii, ale môžete si dokonca vytvárať alebo pridávať aplety vytvorené v rámci hernej komunity, ktoré budú s displejom GamePanel spolupracovať. Aj táto klávesnica má hydrofóbny poťah na opierke dlaní, ktorý pomáha zaistiť, aby sa vám ruky ku klávesnici nelepili, zatiaľ čo odolný dvojitý UV poťah zaručuje extrémnu trvanlivosť potlače kláves. Očakáva sa, že herná klávesnica Logitech G510s bude k dispozícii za doporučenú maloobchodnú cenu 119,99 €.

>>CHCETE VEDIEŤ, ČO SA DEJE? www.gameSITE.SK // DENNE AKTUALIZOVANÉ SPRÁVY

Logitech G430 Surround Sound Gaming Headset Podobne ako modely Logitech G35 Surround Sound Headset a Logitech Wireless Gaming Headset G930, je herný headset s priestorovým zvukom Logitech G430 Surround Sound Gaming Headset založený na technológii Dolby Headphone umožňujúcej vytvoriť zvukové pole v celom priestore 360 stupňov, ktoré vás úplne pohltí a dáva vám výhodu počuť aj to, čo v hre práve nevidíte, od krokov po sirény. Vďaka priestorovému zvuku Dolby Headphone 7.1 budete počuť až sedem oddelených kanálov zvukových dát, plus basový efektový kanál. Podobne ako herný headset s priestorovým zvukom Logitech G230 je aj táto sada vybavená umývateľnými náušníkmi, ktoré aj pri dlhej hernej seanse ponúkajú mäkké a pohodlné usadenie. Ak budete chcieť, aby vás ostatní dobre počuli, môžete mikrofón s funkciou rušenia okolitého hluku nastaviť tak, že bude počuť len váš hlas. Pokiaľ mikrofón práve nepoužívate, je možné ho jednoducho sklopiť a otočiť stranou, takže vám nebude prekážať. Očakáva sa, že herný headset s priestorovým zvukom Logitech G430 bude k dispozícii za doporučenú maloobchodnú cenu 79,99 €.

Logitech G230 Stereo Gaming Headset Sada Logitech G230 Stereo Gaming Headset ponúka vysokokvalitný stereo zvuk vytváraný pomocou neodymiových driverov s priemerom 40 mm, ktorý vás udrží v napätí v hrách typu FPS, MMO alebo dobrodružných hrách od začiatku až do konca. A pretože pri herných maratónoch býva hráčom horko a zapotia sa, je tento nový headset vybavený slúchadlami, ktorá sú tvorené umývateľným športovým materiálom, aby ich používanie bolo pohodlné a mäkko sedeli aj po hodinách hrania. Vďaka pružne uchytenému sklopnému mikrofónu s funkciou potlačenia okolitého hluku bude snímaný zvuk zameraný na váš hlas a pre jeho lepšiu kvalitu bude prakticky eliminovaný hluk pozadia. Ovládacie prvky hlasitosti a vypnutie mikrofónu sú umiestnené na pripojovacom kábli a sú ľahko na dosah. Očakáva sa, že herný stereo headset Logitech G230 bude k dispozícii za doporučenú maloobchodnú cenu 59,99 €. Generation | 11

ROZHOVOR Mário “Mortva“ Lorenc Generation

Mário “Mortva“ Lorenc Tento mesiac sme sa rozhodli priblížiť vám po dlhom čase opäť život člena redakcie z jej korektorského krídla. Mortva nám porozprával trocha o sebe. Na začiatok sa nám predstav a priblíž čitateľom, kto vlastne si. Študujem žurnalistiku na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, aktuálne som v treťom ročníku. Ako redaktor som začínal v regionálnych novinách Malacký hlas, po nadobudnutí skúseností z praxe som istý čas pôsobil len v študentskom časopise Občas nečas na vyššie spomenutej univerzite, v ktorom, už podstatne pasívnejšie, pôsobím dodnes. Na mediálnu dráhu som sa plne vydal práve počas štúdia na VŠ – začalo to študentským časopisom, neskôr sa pridala redaktorská práca pre dve občianske združenia, počas ktorej som zbieral ďalšie skúsenosti. O práci pre GAMESITE.SK som uvažoval už dlhšie, nakoľko som o stránke vedel od nemenovaného kolegu. Vzhľadom na to, že som aktívny hráč a venujem sa písaniu, neváhal som dlho, a tak som sa približne

12 | Generation

v polovici februára 2012 pridal k tímu. Približne o dva mesiace nato ma zamestnal spravodajský portál Topky.sk, ktorému sa momentálne, spolu s Gamesite.sk, venujem z pracovného hľadiska najviac. Na Gamesite som začínal ako väčšina redaktorov – na poste „novinkára“, pomerne skoro som však prešiel ku korekcii článkov. Odtiaľ viedla priama cesta na pozíciu zástupcu šéfredaktora pre novinky, ktorej som sa zhostil relatívne nedávno. Keďže máš bohaté skúsenosti s písaním aj mimo Gamesite.sk, vieš nejako tieto posty porovnať? Veľmi sa to porovnávať nedá. Práca na Topkách zahŕňa najmä spracovávanie agentúrneho spravodajstva, čiže editáciu a selektovanie už vytvorených textov. Práca pre študentský časopis, ktorú, ako som už načrtol, v súčasnosti poctivo zanedbávam,

je zasa viac-menej publicistického rázu s vysokou mierou nezávislosti a voľnosti, "novinkárčenie" na GS je, alebo by aspoň mala byť, vec čisto spravodajská a, samozrejme, musí sa týkať hier či vecí z tejto oblasti. Práca pre občianske združenia bola opäť iná, zahŕňala ako písanie, tak aj určité organizačné a existenčné prvky – čo robiť, ako to robiť a kde na to získať peniaze. Prácu pre regionálne noviny ani nespomínam, keďže prebiehala výlučne reportážnou formou. Koľko času ti všetka tvoja práca okolo Gamesite.sk zaberie? A ak ti ešte popri všetkej práci, ktorej sa venuješ, ostane chvíľka voľného času, ako ju rád tráviš? Snažím sa, aby mohla zaberať čo najviac. Bohužiaľ, popri "svetských" povinnostiach – škola, práca, hry – to nie vždy vyjde. Určite sa GS venujem pravidelne, každý

deň, ale nie vždy rovnako. Raz je to hodina, dve hodiny, inokedy až niekoľko hodín. Niekedy zasa presedím pred modro-bielou platformou celý večer. Zvyčajne sa to orientuje podľa potreby a, samozrejme, spomínaného času. Keďže GS beriem ako prácu len spolovice, snažím sa ho začleniť práve do voľných chvíľ, v ktorých nemusím riešiť školu či iné povinnosti. Zo všetkého najradšej však investujem všetky dostupné minúty a hodiny do priateľky – musím povedať, že to je investícia, ktorú odporúčam každému zadanému chlapovi.

požiadavka ich vydavateľov a vývojárov. Konkrétny príklad mi však momentálne nenapadá. Aktuálne mám skôr problém s časom a nie s peniazmi. Je to paradox – keď som bol menší, neboli na hry peniaze. Teraz si už človek aj sám niečo zarobí, takže financie sú, ale zasa nie je čas. Naozaj dúfam, že budem vitálny dôchodca!

Prejdime k samotným hrám. Ako sa z teba stal hráč?

Momentálne som naozaj spokojný – ako po súkromnej, tak aj po profesionálnej stránke. Neplánujem v živote naháňať kariéru, po skončení školy však rátam s tým, že nastane v mnohých ohľadoch zlom. Takže áno, vyšší level prichádza v každom prípade do úvahy, ale nie za každú

V podstate som s počítačom začínal dosť neskoro – na prvom desktope som poctivo „drtil“ rôzne disketové somariny, na ktorých názvy si už ani nespomeniem – možno na jeden, 2D plošinovku Menace. Potom „pecka“ Age of Empires II, na tom som bol celkom slušne závislý, hoci dnes ma už stratégie vôbec neberú. Doslova som strávil dni nad prvými dvoma Falloutmi, od ktorých som sa jednoducho nevedel odtrhnúť. Ďalšou veľkou láskou, na ktorú si spomeniem, bol Gothic, u ktorého som tak rád zabúdal na učenie. Ako som už povedal, na úplné začiatky si presne nespomínam – bolo to niekde pri tých niekoľko megabajtových hrách, Heroes III a Falloute.

Ako vidíš svoju budúcnosť? Si spokojný s tým, čo práve robíš, alebo by si sa rád posunul na nejaký vyšší level? Prípadne do inej oblasti?

cenu a nie teraz. Momentálne mi úplne postačí, ak vydrží to, čo už je reálne. Rozhovor vzniká už po Gameexpo. Ako hodnotíš túto akciu? Jedným slovom – skvelá. Síce som nestihol ani jednu prednášku, ale nemôžem povedať, že by som si to tam neužil. "Ďakujem" patrí v prvom rade skvelému kolektívu redakcie, potom, samozrejme, organizátorom celej výstavy. Veľmi sa teším na septembrový IstroCon. Chcel by si sa stať nejakou hernou postavou? Neviem si predstaviť chlapa, ktorý by nechcel byť aspoň sčasti ako John Shepard. Ďakujeme za rozhovor.

Pýtal sa Adam Kollár

Aké sú pre teba najlepšie súčasné hry? Odhliadnuc od chvíľ, kedy sme aj s kamarátmi chodili vždy po škole do herne na dve-tri hodiny Counter-Strike seansy, tak najviac času som zabil ako niekto iný v rôznych fantazmagorických svetoch. U mňa RPG žáner vždy viedol, preto asi nikoho neprekvapí (možno okrem Markusa), že v mojom súkromnom TOP liste figuruje séria The Elder Scrolls a z nej najmä Skyrim. Sú tam tiež neprekonateľné staré Fallouty – áno, tým som prisahal vernosť až do smrti –, famózna séria Mass Effect, prvé dva Gothicy a ďalšie roleplay klenoty. Aby som však nebol za jednofarebného maniaka – rovnakej priazni sa u mňa teší napríklad Half-Life séria či zombie chuťovky ako Left 4 Dead. Momentálne odpočítavam dni do tretieho Zaklínača. A čo z opačnej strany? Ktoré hry považuješ za tie najhoršie? Pre mňa sú najhoršie hry tie, ktoré by som si veľmi rád zahral, ale brzdí ma finančná

Generation | 13

TRENDY AnimeShow a GameExpo 2013 GAMESITE

Ohliadnutie sa za GameExpo 2013

Výstavy s herným zameraním na Slovensku tradične otvára AnimeShow spojená s výstavou GameExpo v marci. Tento rok nebol výnimkou a teda sa v Bratislavskej MHD v čase od 15. do 17. marca vyskytovali pre niektorých ľudí dosť divne vyzerajúce indivíduá, ktoré sú fanúšikmi „tých divných Japonských vecí.“ Všetkých týchto ľudí spája záľuba v hry, alebo anime a mangu, teda rovnako ako nás, redaktorov Gamesite.sk. A ako to už v poslednom čase býva zvykom, na takejto akcii sme nemohli chýbať ani my.

14 | Generation

Všetci sme spojili príjemné s užitočným a po dlhšej dobe sme sa opäť poschádzali zo všetkých možných aj nemožných kútov Slovenska aby sme socializovali naše nerdské srdcia. K tomu samozrejme benefit pre našich fanúšikov a návštevníkov nášho stánku v podobne súťaží rozdelených do troch dní, kde mohli zúčastnený vyhrať zaujímavé ceny, od herných slúchadiel, cez rôzne hry až po predmety s hernou tematikou. A ako vždy, tu bola exkluzívna možnosť stretnúť Hira s ktorým sa inak môžete stretnúť

iba v co-ope hry Microsoft Excel ako aj ďalších členov redakcie vrátane chalanov z Gamebotu. No stánok Gamesite.sk tam ani zďaleka nebol jediný, pri ktorom mohli návštevníci stráviť celý deň. K dispozícii boli stánky Nintenda a Sony a ďalších firiem, pri ktorých mohli hráči vyskúšať ten „divný gamepad," novej konzoly WiiU, či zahrať si niečo na relatívne stále novom handhelde Playstation Vita. Nechýbali ani zariadenia, ktorý by bol hriech na takéto podujatie nepriniesť, konkrétne pohybové ovládače Playstation Move či Kinect s hrou Just Dance 4 v stánku

Indiana. Zaujali aj kokpity s full vybavením na ktorých si mohli návštevníci zahrať nestarnúci simulátor Gran Turismo 5. O program mimo motania sa po výstavisku bolo taktiež kvalitne postarané a tak mohli návštevníci absolvovať rôzne prednášky (na jednej ste dokonca mohli stretnúť chalanov z Gamebotu), či premietania filmov, alebo sa jednoducho fotiť s ochotnými cosplayermi, ktorých kostýmy často vyrážali dych. Stretnúť ste tu mohli Bana z filmu The Dark Knight Rises, Vassa z Far Cry 3, dokonca aj v ženskej verzii, Mayu z Borderlands 2 a hromadu ďalších herných či anime kostýmov. Nechýbali ani turnaje v rôznych hrách, či už v spomínanom Just Dance 4, Fruit Ninja či viac core hrách ako League of Legends, Counter Strike: Global Offensive nakoľko sa na podujatie dostavili aj chalani z Playzone s podujatím Majstrovstvá ČR v počítačových hrách. Pre súťaživých tu bola možnosť nakopať kamaráta v športových hrách ako NHL či FIFA(týmto pozdravujem Hira  ). Alebo si zahrať singelplayer hier od EA ako Medal of Honor: Warfighter, Battlefield 3, Crysis 3, Dead Space 3 či Need for Speed: Most Wanted, ktoré zobrali niektorí ľudia dosť vážne a presedeli tam značné kvantum času, čo často vyústilo v dosť dlhé čakacie rady. Stánku Sony dominovali tituly ako Resistance 3, Uncharted 3, Mortal Kombat, God of War a podobne. Pre tých, ktorí sa rozhodli trochu rozhýbať kosti bola pripravená Laser Game a pre tých, ktorí prišli utratiť aj nejaké eurá tu bol pripravený predaj hier, rôznych predmetov s anime a hernou tematikou (tričká, odznaky, knihy...) či spomienkových predmetov. A kto bol z neúnavného chodenia unavený, tak sa mohol zastaviť pri našom stánku, hľadať našich maskotov rozmiestnených po celom výstavisku za účelom zúčastnenia sa súťaže alebo porozprávať sa s úžasným Dávidom, aka. XsApollom. www.youtube.com/watch?v=RJSgvW1e1ys A tak by som chcel v mene celej redakcie Gamesite.sk ešte raz poblahoželať všetkým, ktorí vyhrali hodnotnú cenu v súťaži, poďakovať sa všetkým, ktorí si našli čas zastaviť sa a porozprávať sa a dúfam, že sa so všetkými zas uvidíme na septembrovom Istrocone. Dominik Farkaš

Generation | 15

TRENDY AnimeShow a GameExpo 2013 GAMESITE

16 | Generation

Generation | 17

TRENDY CEO EA odstúpil Generation

CEO EA odstúpil. Dobrá, alebo zlá správa? Prostredníctvom e-mailu a aj prostredníctvom listu verejnosti oznámil svoju rezignáciu CEO EA John Riccitiello, ktorý sa do tejto funkcie dostal v roku 2007. Dočasným CEO sa stal jeho predchodca Larry Probst, ktorý bude riadiť firmu dovtedy, kým sa nevyberie náhrada, o ktorej sa už špekuluje, pričom najčastejšie sa spomína meno Petera Moora. Ten momentálne šéfuje oddeleniu EA Sports. Aj keď John adresoval list verejnosti, kde ozrejmil príčiny odstúpenia ako „prebranie zodpovednosti za hospodárske výsledky EA v poslednom roku,“ je hádam každému jasné, že príčiny jeho odchodu pochádzajú z širšieho obdobia ako je posledný rok. Ono totiž vplyvom naťahovania činnosti aktuálnych konzol herný priemysel klesá už dobré 2-3 roky, a to v spojení s hospodárskou krízou, kde mala problém prakticky každá herná firma, spôsobilo napríklad krach THQ (tam však bol problém aj v zlých rozhodnutiach manažmentu). No tento rok už bol ohlásená nová Playstation a čoskoro ju bude nasledovať aj nový Xbox, čo by malo tento obrovský priemysel znovu nakopnúť. A teda je zrejmé, že tento krok prišiel ako blesk z jasného neba a prinútil ma rozmýšľať nad tým, či je táto správa dobrá, alebo zlá. Netreba si totiž nahovárať, že CEO takej veľkej firmy, akou Electronic Arts dozaista je a ktorá patrí v hernej brandži medzi tie najväčšie, nemá v rozhodovacom procese žiaden vplyv. CEO je tá osoba, ktorá sa priamo zodpovedá akcionárom firmy, takže všetky podstatné rozhodnutia idú priamo cez neho. Či už sa jedná o akvizície

18 | Generation

nových štúdií, alebo cenová politika, či odsúhlasovanie investícii do herných značiek a nových projektov. A nakoľko CEO sa zodpovedá akcionárom, tak je očividné, že na jeho osobu museli byť vyvíjané tlaky, čomu sa pri pohľade na finančné výsledky firmy v poslednom období ani netreba čudovať, a to aj napriek tomu, že finančné straty boli z veľkej miery spôsobené akvizíciami nových herných štúdií. A tu je prvý problém. Z určitého hľadiska by akvizície PopCapGames či PlayFish mali byť rentabilné, no zdá sa , že nie sú, čo sa odrazilo na terajšom rozhodnutí. Ja osobne vyznávam filozofiu, že neexistuje delenie na dobrých a zlých vydavateľov, existujú iba dobré a zlé rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú náš pohľad na danú firmu. Predsa cieľom každej jednej spoločnosti, a teda aj malých indie vývojárov, aj megakorporácií akou EA bez pochýb je, je zárobok. Byť v pluse. My, hráči, vnímame hlavne prostriedky, akými sa tento cieľ vydavateľské domy snažia dosiahnuť. Či je to formou líškania sa hráčom, akú máme hlavne my, PC hráči, radi, alebo je to formou tvrdej, no neobľúbenej politiky DLC, vytrhávania obsahu a podobných

praktík, pri ktorých by sme všetci najradšej trhali hlavy kravaťákom, ktorí stoja v čele takýchto firiem. Toto všetko definuje náš pohľad, no osobne by som sa chcel osobným dojmom vyhnúť a pozrieť sa na klady a zápory prínosu Johna Riccitiella pre EA a herný priemysel obecne. Ak mám byť úprimný, tak z prvých rokov jeho pôsobenia vo firme som bol dosť nadšený. Prišlo mi, že konečne prichádza EA s ľudskou tvárou, konečne sa snažia presadzovať nové značky, a hlavne som bol rád, že EA neskončilo ako iný nemenovaný vydavateľ, ktorí si ako formu zárobku zvolil pár hlavných značiek a k tomu licencovaný obsah z hier na motívy filmov, ktoré garantujú zisk, pretože nepotrebujú marketing (ten im spraví film), a sú lacné na výrobu (viď Battleship, aj keď sa nájdu výnimky ako Transformers). Stačí si spomenúť na Mirror’s Edge, ktorý považujem za extrémne rizikový, no novátorský projekt, Dead Space, ktorý sa v čase, kedy takmer všetky hororové série púšťali do akčnejšieho pojatia, nebál ísť smerom k hororu. Alebo Alice Madness Returns, Kingdoms of Amalur,

Shadows of the Damned, Bulletstorm, či aj menej kvalitné hry ako Dante’s Inferno, Syndicate a ďalšie. Pri akciovej spoločnosti, akou je EA, nie je ľahké presadiť rizikové projekty (z hľadiska ziskovosti), no John to dokázal. Tak isto pozitívne hodnotím aj presadenie Originu, nakoľko v mojich očiach je každá konkurencia dobrá (aj keď mám Steam veľmi rád, myslím si, že monopol na trhu digitálnej distribúcie by nebol dobrý), či kvalitné akvizície firiem ako Bioware a podobne. Aj odobranie upadajúcej série Need for Speed z rúk Black Boxu, ktoré ju očividne zachránilo, sa dá považovať za dobrý krok No zatvorenie štúdia Pandemic, tvorcov hier ako Full Spectrum Warrior či Saboteur si už za rámček nedá. Rovnako ako vykašľanie sa na Wii platformu, ktorá sa zo začiatku stala zlatou baňou či vysoké investície do neúspešných projektov ako Star Wars: The Old Republic (vývoj vraj stál 500 miliónov dolárov). A v poslednom čase hlavne rushovanie vývoja hier a ústup od presadzovania nových značiek, ktoré spôsobili faktory, ktorým som sa venoval vyššie. Najviac si to očividne odniesla povesť Bioware v projektoch ako je Dragon Age 2 či v kontroverznom konci Mass Effect 3. Ten totiž dopadol tak ako dopadol práve kvôli deadlinu marcového vydania hry. Tŕňom v oku hráčov boli aj DLC, najmä tie s prívlastkom firstday DLC (často vytrhnuté z pôvodnej hry). A v poslednej dobe najmä kauza so SimCity, kde nikto nevie, kde leží pravda ohľadom nutnosti neustáleho online pripojenia pri hraní (aj keď musím uznať, že odškodnenie ma veľmi prekvapilo). V neposlednom rade taktiež spomenuté akvizície facebookových či mobilných vývojárov za dosť prestrelené sumy. Toto

všetko mu zlomilo väz ako aj v očiach akcionárov firmy, tak aj v očiach hráčov. Aj keď veľa ľudí hľadí iba na negatíva jeho pôsobenia, ktoré sú následne vytýkané EA ako celku, treba si uvedomiť, že existuje jedna veľmi múdra veta: „Nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť horšie.“ A to platí aj v tomto prípade. Ono teraz už veľmi ťažko predpokladať kam by kráčalo EA po vzostupe herného trhu spojeného s príchodom nových konzol, či by sa pod jeho vedením znovu pustili do vytvárania nových IP, popri presadzovaní stálic, ktorých má EA nepochybne dosť, alebo by pokračovali v trende, ktorý nastolili v posledných rokoch. To teraz bude ležať na pleciach jeho nástupcu a

nakoľko ešte netušíme kto ním bude, tak je samozrejme ťažko hodnotiť, ako to môže celé dopadnúť. Akciové trhy reagovali na rezignáciu pozitívne, no tí sa skôr riadia finančným aspektom a neriešia vplyv na hráčov. Najbližšie dni či týždne, kedy sa bude rozhodovať o novom CEO, budú mať určite dopad aj na nás, hráčov, akokoľvek sme ochotní si to pripustiť. Môžeme mať DLC uzamknuté na disku, ako to býva vo zvyku u Capcom hier (Marvel vs. Capcom 3), alebo bude EA každoročne žmýkať niekoľko herných sérií ich každoročným vydávaním, ako to v poslednom čase robí čím ďalej tým viac herných firiem (Ubisoft s Assassin’s Creed, Activision s Call of Duty a kopa ďalších). Príkladov, ako sa terajšie EA môže zmeniť k ešte horšiemu, je mnoho, no osobne dúfam, že k moci v EA sa dostane človek s rozumom (aj keď mi je jasné, že to určite bude ďalší kravaťák a nie herný nadšenec), ktorý pochopí, že cesta, akú si EA razilo v poslednej dobe, nie je práve tá schodná, a cesta k peniazom leží z určitej časti aj na tom, aký prístup k hráčom herný vydavateľ má. S príchodom novej generácie príde aj nová možnosť začať s novými IP, novou tvárou v očiach hráčov, a je iba na vedení EA, ako to nakoniec dopadne. Jedno je však isté. John Riccitiello pripravil EA na príchod nových konzol dobre. A bude iba na jeho nástupcovi, ako sa k tomuto materiálu postaví. Dominik Farkaš

Generation | 19

TRENDY AXIS Generation

Sieťová kamera Axis v lodnom koši Spoločnosť Axis Communications uverejnila videozáznam z nedávnej arktickej expedície, ktorá otestovala skutočnú silu kamier Axis. Silné vetry, dážď, mrazivá zima a neustále pohyby - to bol osud sieťovej kamery Axis, ktorá plnila rolu pozorovateľne, keď plachetnica Belzebub II preplávala MacClureovým prielivom v kanadskej časti Arktídy a stala sa tak prvou jachtou, ktorá to dokázala.

20 | Generation

Tím expedície, pozostávajúci z Edvina Buregrena, Nicolasa Peissela a Morgana Peissela, ako prvý v histórii dokázal preplávať na jachte z Grónska do Aljašky, cestou, kadiaľ sa v minulosti mohli dostať len ľadoborce. V ich výbave bola aj sieťová kamera AXIS Q6034-E pripevnená na vrchole sťažňa, ktorá slúžila na dokumentáciu a navigáciu. „Keď sa plavíte medzi ľadovými krami, potrebujete, aby niekto sedel v lodnom koši a díval sa z vtáčej perspektívy. A to je najhoršie miesto, kde môžete byť, pretože počasie, vietor a výkyvy sú omnoho horšie než dole na palube,” povedal Edvin Buregren, jeden z členov tímu medzinárodnej expedície na plachetnici Belzebub II. „Na palube sme

mali wi-fi sieť, ku ktorej bola kamera pripojená. To nám umožnilo ovládať kameru a otáčať obraz v rozsahu 360° bez toho, aby sme museli otočiť hlavou. Pri plavbe v náročných vodách a drsnom počasí to bola neoceniteľná súčasť výbavy,“ pokračoval Edvin Buregren. Expedícia bola naplánovaná s cieľom stať sa viditeľnou pripomienkou ubúdajúceho polárneho ľadu. „Arktída sa topí v alarmujúcom tempe a je to jasný dôkaz nerovnováhy na našej planéte. Dúfame, že naša expedícia vďaka tomu, že sme preplávali touto novo otvorenou cestou, prispeje malým dielom k tomu, aby sa klimatickým zmenám venovala väčšia pozornosť, a aby ľudia zásadnejšie prehodnotili svoje postoje,“ doplnil Edvin

Buregren. Pre Axis bola námorná expedícia dôkazom, že kamera AXIS Q6034-E vydrží veľmi extrémne zaobchádzanie. „Kamerové systémy Axis pre vonkajšie použitie sú navrhnuté tak, aby obstáli v podmienkach extrémneho počasia a poskytovala spoľahlivý dohľad v každom období. To, že sieťová kamera vydrží extrémny chlad, už vieme. Ten istý model bol v stratosférickom balóne vo výške 35 000 metrov, kde je oveľa chladnejšie než môže byť na zemi. Expedícia Severozápadnou cestou ukazuje predovšetkým, že kamera môže byť vystavená záchvevom, vibráciám, vlhkosti a teplotným zmenám po dobu niekoľkých mesiacov, čo je veľmi príjemné zistenie,“ povedal Erik Frännlid, riaditeľ produktového managementu v spoločnosti Axis Communications.

Generation | 21

TRENDY

Logitech Global Graffiti Collection HW

Celý svet je plný nádherných farieb a my ich očami vstrebávame do seba. Vidíme krásu, vnímame rôzne predmety, úkazy, zvieratá, oblohu, ľudí,... Farby priťahovali ľudskú pozornosť už oddávna. Zohrávajú veľmi dôležitú úlohu aj pri našom každodennom rozhodovaní. Na základe farieb si vyberáme oblečenie, kupujeme veci, alebo sa farbami riadime na križovatkách (semafory).

Zabudnite na šedivú fádnosť! Farebné počítačové periférie LOGITECH Každému sú nejaké farby sympatické a rád sa nimi obklopuje. Samozrejme to platí aj naopak a niektorým farbám sa snažíme vyhýbať. Je známe, že farebná preferencia vypovedá niečo o našich potrebách. Farbám sa totiž prisudzujú určité vlastnosti alebo kvality. Červená je tiež farbou krvi a preto sa často dáva do súvislosti s aktivitou, prežitím, presadením, silnou vôľou, alebo s

22 | Generation

obetavosťou a oddanosťou. Zelená je farba stromov a býva synonymom pre pokoj, otvorenosť, dôveru a slobodu.

a konania, prípadne na liečení, alebo použiť určitú farbu k lepšej komunikácií s okolitým svetom.

Každá farba má určitú vibračnú silu. Takto nás dokážu posilniť, posmeliť, ale aj zabrzdiť. Preto by sme mali účelovo využívať silu farieb, ktorými sa obklopujeme. Môžeme nimi pridať napríklad na sile nášho sebavedomia

Napriek tomu, že žijeme „farebným životom“, väčšina ľudí používa šedivé, fádne, ba až nudné počítače a ich periférie. Pracovnú plochu, či prostredie OS si ešte spestríme pestrofarebným obrázkom a ikonami, ale zvyšná technika je pre nás

iba „nutná šeď". Prečo? Výrobcovia výpočtovej techniky akosi pozabudli, že žijeme vo svete plnom farieb a ubíjajú nás šedivou. Pardon, až na výnimky! K tým výnimkám patrí napríklad švajčiarsky Logitech, ktorý už pred pár rokmi predstavil svoju farebnú kolekciu počítačového príslušenstva. Ku nudnému počítaču si tak môžete vybrať aspoň nejakú peknú farebnú myšku, webovú kameru, alebo klávesnicu s pestrofarebným vzorom – dokonca si môžete vybrať rovnaký motív

pre všetky periférie. Ponuka je naozaj bohatá a každoročne sa rozrastá o nové osobité vzory a špecifické motívy. Ako zatiaľ posledná bola predstavená kolekcia nazvaná „Global Graffiti Collection", pre ktorú je charakteristický štýlový dizajn plný farieb inšpirovaný komunitami z celého sveta. Toto príslušenstvo sa môže pochváliť farbami a vzormi, v ktorých sa prelínajú globálne trendy a miestne vplyvy a vy si tak môžete vybrať kombináciu, ktorá pred celým svetom vyjadrí vašu jedinečnú osobitosť. Kolekcia obsahuje autentické

dizajny, realistické farby a textúry zmiešané so surrealistickými motívmi. Každý vzor je zreteľne odlišný od ostatných, pritom však ostáva súčasťou jedného veľkého celku. Výsledkom je preto čosi, čo pôsobí jedinečne a osobito, no súčasne to zapadá do globálnych väzieb. Niektoré zo vzorov sú k dispozícii aj ako limitované edície, čím si môžete z ponuky vytvoriť taký komplet, ktorý budete mať vo svojom okolí iba vy. Skúste to a zistíte, že ani svet nie je iba čiernobiely!

Generation | 23

INDIE

Napísal:

Patrik Barto

Legends of Eisenwald Nezávislé štúdio Aterdux Entertainment z Bieloruska, ktoré v minulosti vydalo mix RPG a stratégie Discord Times, prináša po pauze a následnom niekoľkoročnom vývoji spirituálneho nástupcu pod názvom Legends of Eisenwald. Zhruba pred rokom mali aj úspech na Kickstarteri, kde prekonali svoj pôvodný cieľ (päťdesiatich tisíc dolárov) o viac než tridsať tisíc, vďaka čomu boli schopní rozšíriť príbeh a charaktery. Inšpirovaný titulmi ako King’s Bounty a Heroes of Might and Magic, Legends of Eisenwald prinesie príbeh, v ktorom sa hráč môže zhostiť úloh troch postáv s rozličnými príbehmi. Pôjde o Rytiera, Barónku a Mystika. Každý bude mať svoju vlastnú kampaň a aj mapy i ďalšie charaktery. Všetci traja majú niečo ako „legendy", pôsobiace ako scenáre.

24 | Generation

Vývojári volajú túto kombináciu RPG a stratégie -simulátor potulného rytiera. Hrateľnosť bude pripomínať spomínaný Heroes of Might and Magic, akurát s dynamickejším herným priebehom. Hráč bude ovládať iba jednu jednotku s hrdinom, ktorý bude okolo seba združovať ostatné charaktery a jednotky, postupne ich vylepšujúc. Ťahový systém bude zachovaný, akurát bez samotného čakania na ďalšie ťahy. Pôjde o inovatívny systém, od ktorého si vývojári sľubujú mnohé a z dostupných videí treba dodať, že oprávnene. Kampane by mali byť rovnako dynamické a reagovať na rozhodnutia, ktoré hráč vykoná. Nesmú chýbať ani prepracované vývojové stromy a štatistiky, umožňujúce rôzne taktiky pre ďalší postup

v hre. Viditeľné to bude aj v detailoch. Jednotkám môžete dávať rôzne zbrane a tie sa im budú patrične meniť, svet pôsobí živo a nechýbajú nočné i denné cykly. Svet Legends of Eisenwald sa od klasickej fantasy líši a snaží sa o priblíženie k realite. Pôjde o klasický stredoveký svet, akurát rôzne povery, ktorým ľudia verili, sú realitou, trocha alchýmie dokáže robiť divy a hlavne sa nebude zachraňovať svet. To všetko bude dopĺňať „dobová" hudba, plná fláut, bicích a píšťal. Grafické spracovanie je na úrovni a beží na engine, ktorý si vytvorilo samo štúdio. Hra po všetkých stránkach vyzerá ako silný titul, schopný konkurovať „trojáčkovej" konkurencii svojou chytľavou hrateľnosťou. Dátum vydania: apríl 2013

INDIE Richard & Alice Svet na pokraji ďalšej doby ľadovej. Vláda stratila väčšinu svojej kontroly. Namiesto nej ju prevzali lokálne skupiny, zhromažďujúce všetky zásoby len pre seba. Nechávajú tak ostatných ľudí napospas ich osudu alebo v horších prípadoch ich nútia konať proti vôli. Matka, cestujúca ľadovou pustatinou spolu so svojím synom a muž uväznený v tajomnom podzemnom komplexe, kde má ako väzeň paradoxne lepší život než slobodní ľudia na povrchu.

Tak nejako vyzerajú príbehové ingrediencie nezávislej adventúry od štúdia Denby/Raze, zasadenej v post-apokalyptickej budúcnosti, kde je prežitie prioritou číslo jeden a morálka starých dní začína strácať svoj význam. Štúdio sa skladá z dvojice herných žurnalistov Lewis Denby a Ashton Raze, ktorých články sa objavili na stránkach ako Eurogamer, Telegraph či Gamespot. Po stránke hrateľnosti ide o jednu z ľahších point & click adventúr pod štúdiom Instant Kingdoms. V hre preberieme kontrolu nad mladým chlapcom, ktorého matka na začiatku zhodí do studne, len aby po úteku z nej prišiel nato, že všetci obyvatelia jeho dediny boli premenení na kameň. Až na jeho zmiznutého otca. Samozrejme sa ho náš hrdina vydá hľadať spolu s otázkami, čo sa stalo a ako to môže napraviť. Po ceste narazí na rôznorodých spoločníkov a všetko sa ponesie v humornej atmosfére. Príbehové odľahčenie sa odráža aj v celkovom spracovaní, či už ide o grafiku plnú farieb, dobrodružný soundtrack alebo trochu smiešne pôsobiace súboje, ktorým sa, mimochodom, dá vyhnúť,

podobnú To the Moon, kde je drvivá väčšina hádaniek veľmi jednoduchá a slúžia skôr len na posúvanie príbehu dopredu, takže ak v adventúrach hľadáte výzvu, tu hľadať nemusíte. Grafické spracovanie je síce jednoduché, no vďaka vhodnej, ambientnej hudbe dokáže vytvoriť správnu atmosféru. Dĺžka hry sa pohybuje okolo štyroch hodín a ku slovu sa dostane aj niekoľko rozhodnutí, ktoré ovplyvnia jeden z troch koncov príbehu. Dátum vydania: 21. február 2013 ak sa rozhodnete hrať za prostoreký charakter, ktorý sa dokáže vyhovoriť z každej situácie. Rozhovorov tu nájdete množstvo, sú kvalitne napísané. Ide tu (napriek indie pôvodu) o plnohodnotné RPG. Potvrdzuje to aj fakt, že sa hrateľná doba pohybuje v rozmedzí desiatich až dvadsiatich piatich hodín v závislosti od náročnosti a spôsobu hrania. Vývojári navyše vydali aj editor pre modérov. Na hráčov čaká dostatok skúmania sveta a plnenia zábavných questov. Sedem rokov tvorby sa ukázalo v tom najlepšom svetle. Dátum vydania: 26. február 2013

Driftmoon

RPG žáner je zaplnený vážnymi a často temnými príbehmi. Pokiaľ máte chuť si od tohto dať pauzu, Driftmoon je tou pravou príležitosťou na oddych. Vychádza po dlhých siedmich rokoch od začatia vývoja, za ktorým stoja manželia Ville a Anne Mönkkönen, vystupujúci

Generation | 25

INDIE

Napísal:

Juraj Vlha

Doorways Ako sa pomaly stáva pravidlom, ani v tomto čísle Gamesite magazínu sa nevyhnem hororovým hrám. Na rozdiel od komerčných AAA hier je ich už neúrekom a vyberať môžem z mnohých kandidátov. Keď sa nad tým vlastne zamyslím, aktuálne vyšiel akurát Dead Space 3, a to je asi tak všetko. Ešteže je indie scéna taká aktívna! Tentoraz ide o first person survival horor z Južnej Ameriky, a to konkrétne z Argentíny. A o tom, že v Latinskej Amerike vedia robiť parádne hry, nás presvedčili už vývojári zo štúdia ACE Team s hrami Zeno Clash a Rock of Ages. Hlavne Zeno Clash mal veľmi originálny vizuálny štýl a odlišný prístup, než na aký sme zvyknutí. Čo sa týka príbehu Doorways, vývojári zatiaľ neodhalili skoro žiadne informácie. Vieme len, že príbeh bude jednoznačne hrať prím a kladie sa veľký dôraz na budovanie atmosféry a vtiahnutie hráča do šialeného herného sveta. Nebudú chýbať ani rôzne puzzle a logické úlohy. Autori navyše tvrdia, že zažijeme

26 | Generation

psychologický teror a mnohé „ľakacie“ scény. Doorways by tak nemal byť pre slabé povahy. Pre tých najvytrvalejších hľadačov je v hre pripravených aj niekoľko tajných miestností, artefaktov a ukrytých zápiskov, ktoré poodhalia viac informácií z príbehu. Hra je postavená na Unity engine vo verzii štyri. Aj keď niektoré tituly, ktoré ho využívajú, nevyzerajú najlepšie, nájde sa množstvo výnimiek a zopár dokonca krásnych titulov, napríklad The Light, o ktorom som písal v jednom z predchádzajúcich čísiel. Samozrejme, pri horore je najdôležitejšia atmosféra, ktorú vyvoláva vizuálne spracovanie. Dôležitá je najmä hra s tieňmi a detailnosť

jednotlivých lokalít. Tá podľa obrázkov rozhodne nechýba. Stačí len primiešať dostatok strašidelných momentov, pridať niekoľko hrôzu naháňajúcich duchov, príšer alebo niečoho podobného a hráči sa na hru vrhnú ako muchy na med. Dátum vydania je zatiaľ neznámy, ale už v decembri minulého roka sa hra v Steam Greenlight prepracovala do TOP 100, čo nasvedčuje, že základňa fanúšikov je veľmi silná. Vývojári sú si toho vedomí, takže neustále ukazujú nové screenshoty. O Doorways vás budeme určite ešte informovať. Dátum vydania: neznámy

INDIE Catorize Mačky vládnu internetu, o tom niet pochýb. 9gag, Can I haz a cheesburger, Simon's Cat a rôzne konkrétne mačkovité „celebrity" ako Grumpy cat či Colonel Meow sú len malou časťou z ohromného množstva stránok, videí a obrázkov, na ktoré môžete na internete natrafiť. Avšak čo hry? Ako to, že v hrách sú mačky až na pár výnimiek vynechávané? Že sú naozaj také milé a

Gomo

Na prvý pohľad Gomo môže niekomu pripomínať Machinarium a vizuálne sa aj trošku hrám od Amanita Design naozaj podobá. Avšak hra so spomínaným českým štúdiom nemá nič spoločné.

zlaté, ako web tvrdí, sa v hernom svete snažia potvrdiť vývojári zo štúdia Anima Locus. V ich hre Catorize sa totiž vžijete do úlohy chutnej žltej mačičky, pripomínajúcej malú kocku. Tá si spokojne žije v pestrofarebnom svete, plnom radosti a ničnerobenia. No po prebudení z krátkeho spánku náš hlavný hrdina zistí, že celý svet stratil všetky farby. V panike začne skákať sem a tam, pričom si nevšimne veľkú jamu, do ktorej spadne. V nej natrafí na Ducha života, ktorý mačke prezradí, kto ukradol všetku farbu z jej sveta. Naša mačička sa rozhodne všetky farby nazbierať späť, a to za vašej pomoci. Áno, Catorize je veľmi jednoduchá skákačka, ktorá nemá žiadne extra originálne prvky, aspoň zatiaľ nie, keďže je stále v štádiu odlišných lokalít a diverzitu herného prostredia. Veľmi dôležitým herným prvkom je fyzika, keďže je na nej založená väčšina herných logických úloh. Nechýba ani poriadna dávka humoru, ktorá je výrazná už v prvom traileri rovnako ako výborná hudba, ktorá ho sprevádza. Veľa hráčov z prvého dojmu nadobúda pocit, že Gomo je len ďalšia plošinovka. No pozor! Gomo je plnohodnotná point'n'click adventúra so všetkým, čo k tomu patrí, napríklad klasický inventár. Bohužiaľ, autori sú na informácie o hre trošku skúpi a nové detaily uvoľňujú pomaly. Hru nájdete, samozrejme, už aj na Greenlight, kde sú reakcie zatiaľ vcelku pozitívne. Dúfam len, že sa Gomo nestratí medzi mnohými ďalšími indie

vývoja. Ide však o jej vizuálny štýl, o hudbu a hlavne, mačku. Hlavnou náplňou hry je zbierať spomínané kúsky farby, a to pomocou skákania po jednotlivých plošinách. S ďalším nasledujúcim levelom je získanie každej farby zložitejšie a predstavuje väčšiu výzvu. Neskôr pribudnú aj nepriatelia vo forme čiernych zlých pavúkov či ježkov. Vývojári sľubujú päť odlišných lokalít a vyše 80 levelov. Hru navyše môžete podporiť aj na Kickstarteri, čo už je v dnešnej dobe pomaly samozrejmosťou. Pokiaľ sa vyzbiera viac, ako je minimum, pribudne ďalší obsah. Catorize si budete môcť zahrať aj na systémoch iOS a Android.. Dátum vydania: čoskoro

adventúrami. A to nielen preto, že ide o slovenskú hru, ktorých je naozaj málo, ale aj pre vynikajúcu audiovizuálnu stránku a zaujímavý koncept. Dátum vydania: Q2 2012

Jej autori sú však prekvapivo ešte bližšie, a to zo Slovenska! Osemčlenné štúdio Fishcow Studio vzniklo v roku 2011 a práve Gomo bude ich prvou hrou. Hlavným hrdinom je postavička Gomo a s vašou pomocou musíte nájsť jeho strateného psa, Dinga. Grafický štýl je už z pohľadu na screenshoty veľmi zaujímavý a dokonca všetko v hre je ručne kreslené. Autori sľubujú mnoho

Generation | 27

TÉMA Gears of war REtrospektíva

Gears of War Stručné zhrnutie

Hra Gears of War sa na trhu objavila necelý rok po príchode novej konzoly Xbox 360. Zo strany Microsoftu išlo o logický krok, lebo portfólio exkluzivít bolo potrebné rozšíriť o novú značku. Keď sa spätne pozrieme na celú sériu Gears of War – výber to bol vynikajúci. Marcus Fenix, hlavný hrdina, má väčšiu svalovú hmotu ako konkurenčný Kratos a na rozdiel od staršieho brata Mastera Chiefa zo série Halo vie aj rozprávať. Vtipy bokom, Gears of War je výborná akčná hra, ktorá dokáže osloviť aj dnešných hráčov. Pri pohľade na dátum vydania v roku 2006 sa to zdá takmer neuveriteľné, ale práve táto séria bola jedným z priekopníkov nového, tzv. "gaučového" herného zážitku. Inak povedané, sadnite si doma na gauč, zoberte ovládač do ruky a užívajte si herný svet. Prvému Gears of War nechýbal nádych epickosti a nebolo to spôsobené iba bezkonkurenčnou grafikou, poháňanou Unreal Enginom 3. Mnoho dnešných hráčov si neuvedomuje, že Marcus Fenix so svojimi „parťákmi“ ovplyvnili aj samotný žáner strieľačiek z tretej osoby. Niektoré z použitých herných mechanizmov sa postupne objavovali aj inde. Gears of War síce nebola prvá hra, ktorá využívala tzv. cover systém, vývojári z Epic Games ho dokázali veľmi dobre implementovať a inšpirovať tým aj ostatných tvorcov, ktorí tieto mechanizmy začali vkladať do svojich hier. Cliff Bleszinski, hlavný dizajnér série, v jednom rozhovore spomenul hry Kill Switch a Bionic Commando, ktorými sa počas vývoja cover systému najviac inšpirovali. Inšpiráciou bol aj Resident Evil 4 a jeho pohľad z tretej osoby. Systém krytia je v prípade Gearsov veľmi dôležitý aj z toho hľadiska, že Marcus je v podstate nesmrteľný a keď sa chvíľu vyhýba streľbe, dokáže sa automaticky vyliečiť. Epic Games však dokázali vhodne vybalansovať zábavnosť a náročnosť celého systému. Tieto herné mechanizmy boli následne typické pre všetky hry zo série. Pod úspech celej ságy sa podpísali aj ďalšie detaily, či už to je výborný dizajn herného sveta, snaha autorov priniesť rozmanitosť misií alebo výborný kooperatívny multiplayer, ktorý dokáže osloviť aj hráčov, ktorí bežne podobné hry nehrávajú. Gearsovia sa odohrávajú na planéte Sera, kde medzi sebou bojujú vojaci Koalície COG (Coalition of Ordered Governments) a rasa Locustov. Táto mimozemská rasa sa na planéte objavila náhle a bez varovania, štrnásť rokov pred príbehom hry.

28 | Generation

Generation | 29

TÉMA Gears of war REtrospektíva

Marcus na konci prvého dielu odpáli špeciálnu bombu, Locustov to však nezastaví a o pol roka útočia opäť. Gears of War 2 z roku 2008 je epickejšie a atmosférickejšie pokračovanie, ktoré okrem ďalšej akcie obohacuje aj pozadie celého univerza. Zápletka sa tentoraz točí okolo poslednej ľudskej základne Jacinto, ktorú ešte Locustovia neobsadili a nezničili. Na tieto udalosti následne nadväzuje Gears of War 3 z roku 2011 a uzatvára tak príbehovú trilógiu. Zápletka série Gears of War nie je prehnane zložitá, je však prezentovaná prostredníctvom viacerých kanálov. Okrem hier vyšlo aj päť kníh a dejovú líniu medzi prvým a druhým dielom vyplnila séria komiksov. Sériu mala pôvodne obohatiť aj hra Gears of War: Exile, určená na Kinect, ktorá by bola ovládaná pomocou pohybu. Projekt bol nakoniec zrušený a z tejto hry nám ostal iba uniknutý screenshot, ktorý naznačuje implementáciu strategických prvkov. V najnovšom prírastku, Gears of War Judgment, sa už s Marcusom nestretnete. Namiesto neho si v retrospektívnych spomienkach zahráte za iných vojakov Koalície. Na vývoji sa podieľalo štúdio People Can Fly, ktoré malo na starosti PC konverziu prvého dielu. Ostatní Gearsovia sa na PC neobjavili. Recenziu Gears of War Judgment nájdete v tomto vydaní magazínu GENERATION. Roman JC Kadlec

30 | Generation

Gears of War v predajoch

Gears of War mimo sveta videohier

Gears of War – časová os

Gears of War boduje nielen u kritikov, ale aj u hráčov. Predaje jednotlivých dielov dosahujú výborné čísla, posledné známe údaje, ktoré sa týkajú konkrétnych predajných čísel, sú však necelý rok staré. Séria čoskoro pokorí hranicu 20 miliónov predaných kusov.

Okrem videohier sa môžete so sériou Gears of War stretnúť aj vo forme kníh a komiksov. V knihách sa okrem hlavného príbehu často objavujú aj rôzne retrospektívne príbehové línie.

Herný svet Sera má svoju históriu, ktorá je rozdelená do udalostí pred tzv. Emergence Day a po tomto dni. Pojmom Emergence Day je označovaný deň, kedy sa na planéte objavila mimozemská rasa Locustov.

Gears of War 1 (november 2006) – 5,93 milióna predaných kusov Gears of War 2 (november 2008) – 6,48 milióna predaných kusov Gears of War 3 (september 2011) – 5,36 milióna predaných kusov Celkový počet predaných kusov k máju 2012 – 17,77 miliónov Zdroj: Vgchartz.com

Gears of War v hodnoteniach Hry zo série Gears of War si získali rešpekt aj u recenzentov. Priemerné hodnotenie všetkých hier je 92%, jednotlivé diely boli ohodnotené nasledovne: Gears of War 1 – 94% Gears of War 2 – 93% Gears of War 3 – 91%

Gears of War: Aspho Fields (2008) Hlavná príbehová línia sa odohráva po udalostiach z konca prvej hry. Gears of War: Jacinto's Remnant (2009) Príbeh sa odohráva po udalostiach z Gears of War 2. Gears of War: Anvil Gate (2010) Hlavná línia priamo nadväzuje na koniec knihy Gears of War: Jacinto's Remnant. Gears of War: Coalition's End (2011) Príbeh pokračuje v udalostiach z knihy Anvil Gate. Gears of War: The Slab (2012) Kniha zachytáva Marcusov pobyt vo väzení Slab. Odohráva sa pred udalosťami prvej hry. Prvé dve knihy sú k dispozícii aj v českej verzii.

Komiks (2008 – 2012) Komiks má dvadsať štyri častí a je situovaný medzi udalosti hier Gears of War 1 a 2. Dočkáme sa aj filmu? O Gears of War filme sa hovorí už dlhé roky, tento projekt však sprevádzalo množstvo problémov. Podľa najnovších informácií z konca minulého roka je GoW film stále „pri živote“.

Zdroj: Metacritic.com

- 80 rokov pred ED – Začala vojna Pendulum Wars medzi Koalíciou COG a UIR. Bojuje sa o zdroje energie. - 4 roky pred ED – Marcus Fenix vstúpil do armády Koalície COG. - 2 roky pred ED – Marcus Fenix je vyznamenaný za jeho pôsobenie vo vojne COG vs. UIR. Nastal mier. - Deň ED – Na planéte sa neočakávane a bez varovania objavila rasa Locustov. - Niekoľko mesiacov po ED – Dej hry Gears of War Judgment - 10 rokov po ED – Marcus ignoruje príkazy nadriadeného, snaží sa zachrániť svojho otca, ktorý je počas útoku zasypaný. Je odsúdený na štyridsať rokov vo väzení Slab. - 14 rokov po ED – Začína dej hry Gears of War 1, Marcusa z väzenia oslobodzuje Dom Santiago. - 14,5 roka po ED – Dej hry Gears of War 2. Locusti útočia na poslednú ľudskú základňu Jacinto. - 15 rokov po ED – Gears of War 3. Marcus získava zakódované dáta, ktoré môžu pomôcť v porazení Locustov a zisťuje, že jeho otec žije.

Generation | 31

RECENZIA GEARS OF WAR: JUDGMENT X360

Gears of War: Judgment Porciovanie Locustov, dejstvo štvrté Základné Info: Platforma: XBOX 360 Výrobca: People Can Fly Epic Vydávateľ: Microsoft Zapožičal: Microsoft Žáner: TPS

PLUSY A MÍNUSY: + audiovizuálna stránka + príbeh + módy OverRun a Survival + dve kampane + system Declassified + vylepšené ovládanie - málo obsahu - dĺžka kampane - variabilita kampane - zhoršené AI

HODNOTENIE:

75 % Vložiť zavedenú značku do rúk nového štúdia je riskantné. 343 Industries s Halo 4 obstáli veľmi dobre a tentokrát prišla na rad druhá exkluzivita pre Xbox360. People Can Fly to zobrali od podlahy, vyhodili Marcusa Fenixa zo scenára, presunuli dej ďaleko do minulosti a na piedestál hlavnej postavy dosadili sarkastického a svojrázneho Bairda, taktiež známeho z pôvodnej trilógie. Vzhľadom nato, že aj táto hra sa honosí názvom Gears of War, porovnávaniu s predchodcami sa určite nevyhne. Podstatnou otázkou je, či si obháji svoju pozíciu ako rozlúčkový Gears of War titul na Xbox360. Príbeh sa posunul výrazne do minulosti, konkrétne tesne po tzv. Emergency Day, kedy sa na povrchu planéty Sera objavili Locusti. Do tohto obdobia je vložená jednotka, zložená zo známych postáv (Cole a Baird) a dvoch nováčikov Sofiou Hendrik a Garrona Paduka. Na začiatku ste postavení pred vojenský súd, neviete prečo, a to je kúzlom príbehu. Ten sa totiž rozpráva retrospektívne

32 | Generation

prostredníctvom každého člena Kilo Squad. Netvrdím, že príbeh samotný je niečo extra, no práve jeho štýl rozprávania ho dokáže odlíšiť od konkurencie. Tým pádom absentuje omieľaná téma záchrany sveta a namiesto toho ponúka minimalistický príbeh jednej jednotky v obrovskom a neľútostnom boji. To však nie je jediná zmena oproti predchodcom. Samotná štruktúra misií sa dočkala výraznej úpravy, a to dvoma zmenami. V prvom rade sú mapy, ktoré počas kampane navštívte, vyvedené do iného štýlu, čo mení pohľad na hrateľnosť. Zatiaľ čo v trilógii hrala prímárne taktika kry sa – vykukuj – strieľaj, tak v Judgment je hrateľnosť o dosť priamočiarejšia, nepriatelia vydržia menej, ale na druhú stranu je ich viac. Druhou, marketingovo prezentovanou zmenou, je systém Declassified misií. Pod týmto zložitým a nič nehovoriacim názvom sa skrýva jednoduchá, no zábavná pointa. Ide o mutátory, ktoré ovplyvňujú segmenty kampane. Napríklad dostanete obmedzenie na určitý druh zbraní,

zníži sa viditeľnosť, v prostredí sa budú nachádzať pasce s granátmi atď. Tieto sú úplne dobrovoľné, neovplyvňujú žiadnu časť príbehu, a tak ich jediný vplyv spočíva v lepšej opätovnej hrateľnosti kampane a zrýchlenom zbere bodov. Autori totiž do hry zakomponovali systém získavania hviezd za krátke úseky kampane a ak si aktivujete Declassified misiu, tak sa ich zbieranie urýchli. Do tohto systému spadajú exekúcie, headshoty, multikilly, stuhy atď. To, bohužiaľ, spôsobilo rozkúskovanie máp na malé sekcie (niečo ako staré Hitman hry vs. Absolution), takže si občas budete pripadať tak, že nehráte ucelenú kampaň, ale nejaké Horde súboje s botmi na malých mapách, čo vám niekedy naznačuje sama hra (odpočítavanie pred zahájením útoku Locustov, nutnosť stlačenia tlačidla pre postup na ďalšiu mapu). Nápadmi nehýria ani úlohy a väčšinou sa obmedzujú na dobytie určitého úseku alebo jeho bránenie.

Oproti predchodcom má však kampaň Judgment dve výrazné chybičky krásy. Prvou je horšia variabilita. V predchodcoch ste striedali zúrivé prestrelky na zemi s obranou transportéru, menili sa nepriatelia a tým aj hrateľnosť. No Judgment prakticky celý strávite na nohách v boji a jediné, čo sa bude meniť, je denná doba a prostredie. Navyše je kampaň o dosť kratšia ako u pôvodnej trilógie. To aj napriek tomu, že hra obsahuje dve kampane. Druhá sa odohráva paralelne s tretím dielom v čase, kedy Marcus pošle Cola a Bairda pre posily do boja proti Locustom a Lambentom. No aj tak vám obe kampane dokopy zaberú tak 7-8 hodín (oproti 12 hodinám v Gears of War 3), čo je veľká škoda. Teoreticky by to nevadilo, ak by bol obsahom natrieskaný multiplayer. Bohužiaľ, ani to sa nedeje. Autori sa síce pochlapili pri koncepte multiplayeru, aj samotné prevedenie herných mechanizmov je veľmi dobré, no žalostný počet máp nepoteší (už sa chystajú DLC). Hra obsahuje iba štyri mapy pre každý zo štyroch multiplayerových herných módov. Novinkou je mód OverRun, kde autori prekopali celý princíp hrateľnosti z klasického boja rovný proti rovnému na systém tried. Štyri triedy (Assault, Engenieer, Medic a Scout) bránia kryt Emergency holes (diery odkiaľ lezú na povrch Locusti) pred nájazdom ôsmich typov Locustov zo súperovho tímu. Tí majú daný čas na zničenie krytu a ak sa im to podarí, tak to musia zopakovať ešte dvakrát. Potom sa úlohy tímov striedajú a víťazí ten tím, ktorý zničí viac krytov. Tento mód však vyžaduje veľmi dobrý tím, ktorý je schopný flexibilne reagovať na situáciu na bojisku

(zmena hernej triedy) a navyše je potrebné, aby vedeli úlohy svojich tried na bojisku a podľa toho aj hrali. Ďalšie módy sú skôr klasikou herného sveta, konkrétne Freefor-all, Team Deathmatch a Domination (obsadzovanie troch bodov na mape). Vylepšenia sa dočkal aj mód Hordy, ktorý sa premenoval na Survival a prakticky ide o to isté ako mód OverRun, akurát rolu Locustov preberá umelá inteligencia. Možno sa to nemusí zdať, no práve systém tried a fakt, že máte aj nejakú úlohu, nakoľko v klasickej Horde je vašou úlohou iba prežiť čo najdlhšie, spôsobujú zvýšenú atraktivitu módu. Tým pádom je asi jasné, že pri jeho hraní strávite viac času. Avšak celý tento potenciál je doslova „zabitý“ malým počtom máp, ktoré sa rýchlo ohrajú a ak neplánujete investovať do dodatočného obsahu, tak to ťahá hru ako celok dosť nadol, hlavne ak zoberieme do úvahy fakt, že Gears of War multiplayer je veľmi populárny. Rankovací systém zostal, no (chvalabohu) opäť bez vplyvu na odomykanie zbraní (tie sú prístupné od začiatku). Ďalším nedorobkom je zhoršenie fungovania umelej inteligencie, ktorá má často tendenciu ignorovať fakt, že vás treba oživiť. Často zmätene pobehuje po bojisku, no aspoň vie presne mieriť. V tomto prípade je potešujúcim faktom, že do kampane si môžete prizvať troch hráčov, alebo môžete využiť split-screen a zlepšiť si dojem z tohto aspektu hry. Pozoruhodná je vôľa autorov pridať nové zbrane, ktoré výborne dopĺňajú arzenál známy všetkým hráčom Gears of War hier. Pochvalu si taktiež zaslúži prekopaná ovládacia schéma,

ktorá si síce vyžiadala svoju obeť (možnosť nosenia iba dvoch zbraní, namiesto dvoch hlavných zbraní + pištoľ), no po tom, ako sa do nej dostanete, sa už nebudete chcieť vracať späť k starej. Z temného hororového nádychu sa stal farbou nasýtený svet. Zatiaľ čo jednotka bola temná a jej farebnú paletu tvorili zväčša odtiene šedej, tak postupom času sa pridávalo farieb, čo je najviac vidieť na trojke. Judgment pokračuje v tomto trende, takže slnkom zaliate scenérie plné krvi, rozsekaných tiel a vrčiacich motorových píl sú na dennom poriadku. Inak je však grafické spracovanie pekné (na pomery Xboxu), vyšťaví z konzoly posledné zlomky výkonu, no napriek tomu si udržuje konštantný stabilný framerate. To ide ako ruka v ruke s audio spracovaním, výborným soundtrackom a kvalitným nadabovaním herných postáv. Aj napriek negatívam ide o veľmi dobrý titul, najmä pre fanúšikov série. Autori sa nebáli inovácií, no doplácajú v prvom rade na kvalitu predchodcov, s ktorou sa musia rovnať. Komornejší príbeh mi nevadil, no totálne ma vytočilo malé množstvo herného obsahu, nepotešili ma niektoré dizajnérske rozhodnutia a sklamala ma herná doba, ktorá v prípade tejto série začína pri dvojciferných číslach a u Judgment sa to nedeje. Variabilita činností a prostredia nie je taká, na ktorú sme zvyknutí. Poteší však dobrá opätovná hrateľnosť, dobré zásahy do multiplayeru, Survival módu a audiovizuálne spracovanie. Ako rozlúčkový titul univerza s konzolou Xbox360 však obstál. Dominik Farkaš

Generation | 33

recenzia Tomb Raider PC

Tomb Raider Lara je spať v najlepšej forme! Lara Croft. Ktorý hráč by toto meno nepoznal? S najväčším herným sex symbolom sme sa od roku 1996 mohli stretnúť už osemkrát (pokiaľ nerátam Guardian of Light). A po skoro piatich rokoch prichádza taká Lara, akú sme ju doteraz nepoznali. Kompletný reboot série. A aká je nová Lara? Prezradím to hneď. Perfektná!

Základné Info: Platforma: PC Žáner: akčná adventúra Výrobca: Crystak Dynamics Zapožičal: Cenega

PLUSY A MÍNUSY: + príbeh a atmosféra + herecké výkony + audiovizuálne spracovanie

Reboot, ako sa patrí

+ herná náplň

Podobne ako reboot DmC alebo Sim City, či mnoho iných, aj Tomb Raider sa stretáva s veľkou kritikou od fanúšikov starších dielov. Nová Lara je skôr zabijak než dobrodruh. Hra je príliš akčná, má málo hrobiek, ktoré ani nie sú povinné a podobne. Avšak, či je samotná hra kvalitná, je už jedno. A odsúdiť ju vopred bez vyskúšania, by bola veľká chyba. Zameranie na príbeh je silnejšie než napríklad v predchádzajúcich troch dobrodružstvách. Tentoraz sa s mladou Larou ocitnete na lodi neďaleko Japonska v oblasti Dragon's Triangle. Nenápadne pripomínajúcej Bermudský trojuholník. Podľa historických mýtov by práve tu mal kedysi žiť tajomný národ Yamatai so svojou vládkyňou Himiko. Záhadná búrka však zasiahne loď a Lara sa preberie až na pláži jedného z ostrovov, oddelená od svojich priateľov. Na nasledujúce udalosti nikdy nemohla byť pripravená. Ak ste pozerali seriál Lost, budete mať relatívne dobrú predstavu o tom, čo nastane... Bude musieť prekonať obrovskú psychickú a fyzickú záťaž, zistiť, kto sú záhadní obyvatelia ostrova, nájsť svojich priateľov a opustiť peklo, v ktorom sa ocitli. Avšak, ostrov nikoho nepustí preč. A Lara sa bude musieť postaviť samotnej sile ostrova.

- zopár technických

Okrem toho, že je zameranie na dejovú líniu silnejšie, je celé spracovanie príbehu oveľa dospelejšie.

34 | Generation

+ dĺžka

problémov - zbytočný multiplayer - obšas otravné QTE

HODNOTENIE:

90%

Postupom v hre získate prístup ku klasickej pištoli, samopalu a brokovnici z druhej svetovej vojny. Ako som spomínal predtým, každú zbraň môžete vylepšiť a obohatiť ju o novú funkciu. Brokovnica môže strieľať zápalnú muníciu, pištoľ sa dá obohatiť o tlmič. Avšak luk zostáva po celú hru primárnou zbraňou. Hlavne v neskorších fázach hry, kedy ho môžete využiť na vystreľovanie lana, umožňujúceho postup ďalej, či ohnivých šípov. Veľkým plusom je aj dĺžka hry. Na rozdiel od iných moderných hier, kde singleplayerová kampaň skončí po piatich hodinách, som pri Tomb Raider strávil okolo 18 hodín, kým som dosiahol 100%. A to je naozaj slušné číslo. Jediné, voči čomu by som mal výhrady, je použitie quick time eventov, ktorých je viac, než by si človek želal. Hlavným problémom zozačiatku bolo, že som vlastne nevedel, čo mám stlačiť. Hra vám ukáže len akýsi znak, ale chýba popis tlačidla na klávesnici. Chvíľu som skúšal hľadať to správne na vlastnú päsť, ale nakoniec som aj tak nazrel do nastavení ovládania. Veľké množstvo QTE zažijete najmä v prvých pár hodinách hry, kedy sa bude mladá Croftová ešte len spoznávať s okolím a patričnú dobu strávi na úteku. Druhým negatívom je multiplayer, ktorý je oproti zvyšku hry vrcholne zbytočný a navyše nie je ani zábavný. Samotný fakt, že ho nik nehrá, to potvrdzuje. Aj keď na papieri by väčšina nápadov, ktoré v ňom nájdete, vyznela dobre, opak je pravdou. Zo štyroch módov sa mi podarilo zahrať si dva, a to klasický deathmatch a team deathmatch. Pokiaľ si hru viacerých hráčov predsa len budete chcieť skúsiť, pripravte sa na množstvo lagov a bugov. Nálepka 18+ to len dokazuje. Krvou sa nešetrí a Lara sa niekoľkokrát brutálne poraní, čo aj sprevádza veľmi autentická a na pohľad bolestivá animácia. Vrcholom citu pre detail autorov je každá ranka a jazva, ktorá po zranení ostane na Larinom tele. A to nehovorím o niektorých animáciách smrti, pri ktorých určite odvrátite zrak s piskľavým "au". Áno, je pravda, že pri prestrelkách hlavnú hrdinku trafia nespočetne veľakrát, pričom to "predýcha" bez akéhokoľvek problému, ale jeden konár zapichnutý v bruchu spôsobí obrovské zranenie. No keby sme takto spochybňovali logiku každej jednej hry (nebodaj filmov), museli by sme kritizovať 90% produkcie. Mnoho herných prvkov budete pravdepodobne poznať z iných hier. Napríklad odomykanie nových schopností pri ohnisku pripomína Zaklínača. Hľadanie rôznych skrytých artefaktov či GPS schránok po celom ostrove funguje štýlom Batman Arkham City.

Samotné hľadanie spomínaných predmetov je veľká zábava, pretože pri nich musíte použiť aj mozog a hľadať cestu tam, kde na prvý pohľad žiadna neexistuje. Odmenou za nájdené poklady sú cenné xp body alebo "salvage", čo slúži ako herná mena na odomykanie vylepšení zbraní. Samostatnou časťou sú hrobky, ktoré slúžia ako nepovinné logické hádanky. Dokopy ich je sedem a po objavení pokladu v každej z nich vás hra odmení veľkou nádielkou xp a salvage. Aj keď sú hrobky relatívne jednoduché, obohacujú hrateľnosť, umožňujú uvoľniť rýchle tempo hry a trošku potrápiť aj mozgovú kôru. Budete musieť skákať, liezť, časovať každý pohyb a dokonca využívať aj fyzikálny engine. A to všetko sa, samozrejme, nevzťahuje len na hrobky, ale na celú hru. Oproti predchádzajúcim dielom si akcie užijete omnoho viac. Na úplnom začiatku hry si Lara osvojí luk, s ktorým zastrelí prvých protivníkov.

Generation | 35

recenzia Tomb Raider PC

Dôvodom je aj vynikajúci britský prízvuk a naozaj profesionálny prístup pri nahrávaní. Nebudem chodiť okolo horúcej kaše, Camilla dala Larinej príťažlivosti nový rozmer, a tak sa jednoducho do jej postavy vcítite, až je to strašidelné. Zvyšok hercov taktiež nezaostáva a všetky rozhovory a cut-scény pôsobia veľmi filmovo. Za soundtrackom stojí Jason Graves, známy vďaka trilógii Dead Space. V Tomb Raider však využil úplne iné hudobné nástroje a väčšinou pôsobí "survival" dojmom. Hlavná téma znie veľmi dobre a jej predĺženú verziu si užijete pri záverečných titulkoch.

Výsledným hodnotením som prekvapený aj ja Tomb Raider je titul, ktorý ma po dlhej dobe pripútal k PC a nepustil, kým som neskončil. Lara dospela aj s príbehom a celým pojatím hry. Akčná zložka vôbec neprekáža, práve naopak, je veľmi dobre spracovaná. O audiovizuálnom spracovaní som napísal až-až a moje nadšenie je jednoducho ťažké skrývať. Definícia deväťdesiatich percent u nás znie: Väčšinou ide o adepta na hru roka. Toto hodnotenie sa udeľuje titulom, ktoré vynikajú v drvivej väčšine vlastností, no existujú niektoré problémy, ktoré ju delia od toho, aby si zaslúžila vyššie hodnotenie. Hru odporúčame každému, kto nemá vyslovene negatívny vzťah k danému žánru. A presne taký je nový Tomb Raider. Jednoznačne bez okolkov odporúčam každému hráčovi. Navyše ani balans zbraní nie je najlepší. Čas, venovaný tvorbe multiplayeru, mohol byť bez najmenších výčitiek venovaný tvorbe nových hrobiek alebo čohokoľvek zábavnejšieho pre jedného hráča. Mimochodom, achievement hunterov asi sklamem... asi 40% achievementov je orientovaných práve na multiplayer.

Tomb Raider ponúka krásne scenérie a vynikajúce spracovanie postáv Pri nedávnom recenzovaní Crysis 3 som nafotil okolo 120 screenshotov. Pri Tomb Raider vyše 240. Hra ponúka také krásne lokality, scenérie a zábery, že sa budete musieť často zastaviť a len tak sa kochať okolím. Herné prostredie navyše vôbec nie je generické a každú chvíľu uvidíte niečo nové. Absolútnym šokom bol prechod do zasneženej oblasti, kde som len nemo stál a obdivoval. Ak by som však tvrdil, že nie sú graficky krajšie tituly, klamal by som. No autori dokázali v Tomb Raider vizuálne zaujať natoľko, že vyzerá hra jednoducho nádherne. Pochváliť musím aj PC verziu, ktorej nechýba veľké množstvo

36 | Generation

nastavení. Nechýbajú ani DirectX 11 efekty, napríklad veľmi výrazná teselácia. Premiéru zažila aj technológia na simuláciu vlasov s názvom TressFX, ktorú má na svedomí AMD. Tá však vyžaduje naozaj silný hardvér. Na mojej GTX 570 som pri zapnutí TressFX zaznamenal pokles o 17 snímok za sekundu, čo spôsobilo v niektorých lokalitách taký nízky framerate, že som ju musel jednoducho vypnúť. V deň písania tejto recenzie už však vyšiel prvý update, ktorý opravil aj problémy s grafickými kartami od nVidie, ale hlavne zvýšil framerate a celkovú záťaž na PC. Pokiaľ sa o hru budú ľudia z Crystal Dynamics a Square Enix takto starať aj naďalej, zaslúžia si môj obdiv. Navyše musím spomenúť, že Square Enix sa pomaly stáva vydavateľom hier, ktoré majú naozaj perfektne odladené PC verzie. Veľkým lákadlom bola v dobe oznámenia tohto rebootu aj predstaviteľka novej Lary, Camilla Luddington. Napriek nadmernému množstvu vzdychov (čo niekomu môže vadiť, zatiaľ čo inému spôsobiť svrbenie v rozkroku) je jej herecký výkon perfektný.

Juraj Vlha

RECenZIA Rabbids Land Wii U

Rabbids Land

Rabbids sú známi všetkým fanúšikom videohier ako zákerní zajačikovia, ktorí robia zlobu všade, kde sa ich špicaté uši dostanú. Úhlavných nepriateľov Raymana si fanúšikovia natoľko obľúbili, že v roku 2009 sa ich Ubisoft rozhodol vydať v samostatnej hre, ktorá bola veľmi pozitívne prijatá herným publikom, a hráčom sa ich zloby natoľko zapáčili, že sa z nich stala herná ikona. Rabbids zavítali aj na Nintendo Wii U a opäť vo forme párty hry, ktorá sa nesie v lunaparkovom duchu. Čo vyvedú tieto ušaté potvory tentokrát ?

Našťastie sú na Wii U rabbids presne takí, ako si ich pamätáme. Zajačikovia sú ujetí, blázniví, zákerní a pri každom svojom kúsku vydajú hlučné "Daaagh!". Ich kaskadérske kúsky sú sprevádzané vtipnými mimikami a pózami, ktoré vás neraz rozosmejú. V skratke, sú to rabbids, presne takí, akých sme vždy mali radi. Rabbids Land používa klasickú šablónu párty hry. Budete hádzať kockou a chodiť po hernej ploche, každé políčko bude predstavovať buď minihru , alebo nejakú inú udalosť. Vaším cieľom je zozbierať určitý počet trofejí, ktoré môžete rôznymi spôsobmi v minihrách vyhrávať alebo, pri menšom šťastí, aj strácať. Tento štýl hry, hoc môže znieť zastaralo, sa už mnohokrát overil, najmä ako výborný žáner na párty, keď si chcete zahrať spolu s viacerými priateľmi a poriadne sa pri tom zasmiať. Samotné minihry sú celkom zábavné a vtipné, hoc nie sú revolučné. Aj tak si príjemne zasúťažíte a rabbids vás budú svojimi kúskami non stop rozosmievať. Veľkým plusom je, že Rabbids Land naplno využíva nové možnosti, ktoré Wii U poskytuje, a využíva ich veľmi dobre. Preto budete novým Wii U gamepadom točiť a šoférovať, kresliť na dotykovej obrazovke, fúkať do mikrofónu, kým druhý hráč sa vám to bude snažiť nejakým spôsobom pomocou klasického Wii ovládača s nunchuckom prekaziť. Minihry sú dizajnované asymetricky, to znamená, že v každej minihre

Základné info: Platforma: Wii U Žáner: párty hra Výrobca: Ubisoft Na rezenciu poskytol: www conquest.cz PLUSY A MÍNUSY: + rabbids + grafika a zvuk + využitie Wii U + celkový dizajn - otravný multiplayer - často nezáživná hra HODNOTENIE:

65%

Rabbids prišli už aj na Wii U a síce sú vtipní ako predtým, samotná hra až taká zábavná nie je.

bude každý hráč robiť niečo iné. Graficky aj zvukovo je Rabbids Land taktiež výborne urobený a naplno využíva nový Wii U hardvér. Celkový dojem je po tejto stránke veľmi pozitívny. Rabbids Land vyzerá pekne, ale to je asi tak všetko. Kým rabbids vás budú zabávať svojimi klaunovskými kúskami, hrateľnosť trpí neuspokojivým konceptom stolovej hry, ktorá sa rýchlo stane nudnou. Párty hry sú špecifickým žánrom práve v tom, že kým jeden hráč by sa pri nich len veľmi ťažko zahral, pri viacerých hráčoch dokážu väčšinou poskytnúť hodiny zábavy. Rabbids Land sa však nehrá dobre ani s viacerými hráčmi, pretože hru môžu hrať až štyria hráči, ale samotné minihry sú dizajnované len pre dvoch a ostatní musia čakať, kým skončia. Väčšinu času budete sedieť a prizerať sa, ako hrajú ostatní hráči, než dôjde na vás, a to sa vám veľmi rýchlo zunuje. Hra jedného hráča je možná s

počítačovými súpermi, ale to vás taktiež začne nudiť po pár minútach, pretože tento štýl hry je vyslovene dizajnovaný pre hru viacerých hráčov, a pokiaľ si nepotrpíte na klasické minihry, po pár minútach vás hra jedného hráča omrzí.

Verdikt Rabbids Land je vtipná párty hra, ktorá má peknú grafiku a zvuk, využíva naplno nové Wii U možnosti a je celkovo dobre nadizajnovaná. Minihry však poskytnú potešenie skôr dvom hráčom než štyrom a aj keď sú zábavné, čoskoro stratia svoje prvotné čaro a časom sa stanú nudnými a repetitívnymi. Rabbids Land má ešte čo dohnať, ak sa chce vyrovnať gigantom v tomto žánri , ako napríklad Mario Party, ale aj tak má čo hráčom ponúknuť. Ak by ste Rabbids Land zohnali v zľave, pokojne si ju môžete do zbierky kúpiť, avšak dovtedy o moc neprídete. Ušiaci rabbids sú však takí sympatickí, že dúfame, že sa ešte na Wii U objavia, avšak bez spomenutých nedostatkov.

Adam Zelenay

Generation | 37

RECENZIA God of War: Ascension PS3

God of War: Ascension Boh vojny je s kamarátmi späť základné info: Žáner: akčná hra Výrobca: Santa Monica Zapožičal: Sony

PLUSY A MÍNUSY: + brutalita + atmosféra + herný dizajn a nápady + multiplayer + grafika + soundtrack - nič výrazné

HODNOTENIE:

95%

38 | Generation

Séria God of War patrí medzi unikátne exkluzivity, ktoré môžu majiteľom PS3 závidieť aj fanúšikovia Xboxu. Tí podobný titul od Microsoftu nedostali, a tak sa nemôžeme čudovať, že Sony vydáva ďalší diel aj po ukončení pôvodnej trilógie. Ako sme spomenuli v podnadpise, Boh vojny je s kamarátmi späť. God of War: Ascension je zaujímavý vo viacerých ohľadoch – ponúka pohľad na Kratosa v dobe pred prvou hrou zo série. Autori chceli týmto krokom priblížiť Kratosa hráčom, resp. jeho ľudskejšiu stránku, ak to tak môžeme nazvať. Ascension predstavuje hlavného hrdinu v novom uhle (vrátane jeho problémov). Nedá sa však povedať, že by bol mladší Kratos menej zdatný, čo sa týka boja. Už od prvých minút hrania je jasné, že God of War je späť v celej svojej kráse. Hovorí sa, že opakovaný vtip už nie je vtip, vývojárom zo Santa Monica sa však stále darí zabávať nás. Ak by ste čakali od tejto recenzie škandálne odhalenia, sklameme vás. Ascension je poctivý prídavok do série God of War.

Ak ste hru kúpili synovi alebo dcére (asi skôr synovi), zahrajte si ju vy, na najjednoduchšej náročnosti to zvládnete. God of War môžeme definovať ako zábavu pre dospelých – brutalita v tomto prípade nie je samoúčelná, je súčasťou atmosféry hry a vhodne dokresľuje obdobie gréckej mytológie. Ak ste videli film 300 alebo Súboj Titanov, základnú predstavu máte.

V poslednej dobe sa často spomína pojem „používateľská skúsenosť", prípadne „herný zážitok". Tieto dva pojmy sa do určitej miery snažia oddeliť zrno od pliev – existuje veľa hier, ktoré využívajú totožné stavebné základy a ani God of War nie je vo svojom žánri jedináčikom. Od konkurencie sa Kratosove dobrodružstvá odlišujú práve používateľskou skúsenosťou. God of War kombinuje viacero zaujímavých prvkov a výsledkom je výborný herný pokrm.

Aj napriek tomu, že God of War: Ascension je akčná hra, nejde o tupú akciu. Hoci pojem inteligentná bojová hra neznie príliš lákavo. Medzi hráčom a Kratosom sa počas

Kratos je surovec a God of War je brutálna hra – či už z hľadiska násilia v nej alebo ohodnotenia kvality. God of War rozhodne nepatrí do rúk deťom a ak túto recenziu čítajú rodičia, máme pre vás odporúčanie.

hrania vytvorí určité puto – Kratos ponúka holdu svalov, hráč tento materiál musí správne využiť a do hrania zakomponovať aj trochu inteligencie. Podobne ako v iných hrách tohto typu, naposledy Devil May Cry, boj nie je o chaotickom stláčaní tlačidiel na gamepade. Tlačidlá síce budete stláčať často a rýchlo, boj však vyžaduje aj určitú taktiku a premýšľanie, čo si uvedomíte najmä pri niektorých súbojoch s bossmi. Aby som teraz neodstrašil potenciálnych záujemcov – God of War nevyžaduje príliš veľa inteligencie, vystačíte si s prirodzeným intelektom.

megalomanstvom, ale drobnými detailmi, ktoré servírujú od prvých minút hrania. Nedá sa povedať, že by na každom kroku čakalo nejaké prekvapenie, ale aj tak budete niekedy žasnúť nad kreativitou tvorcov – hlavne v porovnaní s konkurenčnými titulmi. Ascension však prináša aj jednu dôležitú novinku a tou je multiplayer, preto sme v podtitule spomenuli aj „kamarátov". Santa Monica vytvorila multiplayerovú zložku, na ktorú v jednej scéne odkazuje aj kampaň pre jedného hráča. Multiplayer sa dnes objavuje prakticky v každej hre, a to aj v prípade, že sa tam priamo nehodí. Hra pre viacerých hráčov sa tak niekedy stáva nutnosťou, ktorú je potrebné pribaliť do škatule s hrou iba z princípu.

Definovať hrateľnosť série God of War je prakticky nemožné. Ak ste hrali niektorý zo starších dielov, potom viete, čo môžete od Ascension očakávať. Kratos je Bojovník s veľkým B, avšak príťažlivosť a zábava hry spočíva aj vo výbornom dizajne. Vývojárov zo Santa Monica chválime, že dokázali opäť priniesť niečo nové a príjemne nás prekvapiť – nechcem príliš prezrádzať, spomeňme však, že Kratos získa počas hrania špeciálne amulety, ktoré mu umožnia manipulovať s objektmi alebo vytvárať si vlastný klon. Vývojári tieto novinky výborne zakomponovali do herného dizajnu, hráč sa vďaka tomu nenudí ani počas boja, ani počas pokojnejšej časti, kedy putuje herným svetom. Za dizajn, nielen herného sveta, udeľujeme novému God of War plný počet bodov. God of War si zamilujete kvôli kombinácii herného dizajnu, atmosféry a hrateľnosti. Boj je zábavný a lahodný – v niektorých momentoch je radosť sledovať dianie na obrazovke, hlavne ak hráčovi ide boj od ruky a vhodne kombinuje jednotlivé útoky a Kratosove schopnosti. V iných momentoch vás hra ohúri dizajnom herného sveta a nápadmi, ktoré autori do hry vtesnali. V podstate ide iba o kozmetické detaily, ktoré sa však podpisujú pod celkovú jedinečnosť hry. Chválime pritom, že autori nechcú hráča ohúriť

Sme radi, že toto nie je prípad GoW: Ascension. Nedá sa povedať, že by bol multiplayer taký dominantný ako v prípade FPS hier, napríklad Call of Duty, hanbu však vývojárom nerobí. Ascension ponúka viacero herných režimov – klasický boj všetci proti sebe, tímový deathmatch, capture the flag a tzv. Trials of the gods, čo je kooperatívny režim. Atmosféra režimu všetci proti sebe pre 4 hráčov nám do určitej miery pripomenula bojovú hru PlayStation All-Stars Battle Royale. Boj je v tomto prípade často chaotický, priamočiary a jednoduchý, zabaví nachvíľu, avšak potom je mierne stereotypný. K dispozícii je aj verzia pre 8 hráčov, ktorá je zábavnejšia vďaka väčším mapám a rôznym predmetom v hernom svete, resp. oltárom, ktoré hráčovi udeľujú body. Podobná situácia je aj v prípade tímových režimov – tímový deathmatch 2 vs. 2 sa zameriava najmä na boj, v režime 4 vs. 4 sa už viac taktizuje, keďže je potrebné získať a chrániť konkrétne body. Nakoniec capture the flag ponúka klasickú zábavu s potrebným taktizovaním. Vaším jediným cieľom nie je zabíjanie, tímu môžete k víťazstvu pomôcť aj inými spôsobmi. Spomeňme ešte Trials of the gods. Tento kooperatívny režim poznáte aj z iných hier – musíte čeliť zástupu príšer, ktoré útočia na hráčov postupne vo vlnách.

ktoré si môže hráč kupovať a dokonca ich hraním zlepšuje – podobne ako je tomu v Infinity Blade na iOS. Samozrejmosťou je levelovanie a odomykanie nových vecí, získavanie odmien. Jednoducho povedané, multiplayer dáva hráčom motiváciu, aby ho hrali. Musíme povedať, že módy pre 8 hráčov nás počas testovania oslovili a zabavili o poznanie viac ako režimy pre 4 hráčov. Mimochodom, boj v multiplayeri funguje na veľmi jednoduchých princípoch, ktoré pripomínajú kameň, papier, nožnice. Rýchly útok dokáže prerušiť silný útok, avšak odrazí ho ochranná pozícia, ktorú dokáže silný útok preraziť. Toľko v skratke. God of War: Ascension je výborná hra. V recenzii sme nespomenuli ešte množstvo drobností, nepopísali sme, aký je pocit zo samotného boja. To sa však nedá popísať, stiahnite si demo a otestujte si bojovú vravu na vlastnom gamepade. My vám môžeme akurát povedať, že pri hraní sme sa bavili, nenudili sme sa prakticky ani chvíľu. Vývojárov sme už za dizajn a nápady chválili, v záverečnej rekapitulácii to však pripomíname – Santa Monica vytvorila úžasný svet a hru, ktorá šikovne bojuje so stereotypom, ponúka hráčovi stále niečo nové. Zabudli sme na grafiku, ktorá je opäť o kúsok lepšia a ponúka nádych „next-genu" už dnes. Multiplayer je plnohodnotným prídavkom, ak však s ostatnými hráčmi nechcete hrať (aspoň to vyskúšajte), k dispozícii máte režim New Game+, ktorý ponúka mierne pozmenený používateľský zážitok. Multiplayer nie je v GoW: Ascension ani na úkor kampane. God of War nie je Call of Duty, kampaň nedohráte za 4 hodiny, ani za 6 hodín. Ascension ponúka hernú kampaň čo do dĺžky zrovnateľnú so svojimi predchodcami a k tomu ešte plnohodnotný multiplayer. A to sa oplatí! Roman Kadlec

Multiplayer nie je v žiadnom prípade do počtu. Hráč si môže vybrať zo 4 typov postáv, ktoré sa líšia vlastnosťami a výhodami. Každá z postáv má navyše množstvo predmetov, kúziel a vlastností. Túto variabilitu využijete najmä v prípade tímového multiplayeru, vhodne zložený tím môže mať voči súperovi výhodu. K tomu si pripočítajme niekoľko častí brnenia,

Generation | 39

recenzia crysis 3 PC

Crysis 3

Dôstojné uzatvorenie trilógie Prvý diel série Crysis patrí medzi najobľúbenejšie FPS poslednej doby. Napriek tomu, že príbeh nehral prím, ponúkala hra obrovské množstvo zábavy v otvorenom prostredí prekrásneho tropického ostrova. Druhý diel už tak úspešne prijatý nebol a mnoho hráčov bolo sklamaných. Priznám sa, že medzi nich patrím aj ja. Tým pádom som bol voči tretiemu dielu trošku skeptický. No to sa veľmi rýchlo zmenilo.

Herný blockbuster

Príbeh hry pochopiteľne nadväzuje na predchádzajúce diely a medzery alebo nezrovnalosti sa autori snažia vysvetliť krátkym úvodným filmom. Ten funguje ako rekapitulácia, čo sa vlastne stalo v prvom diely. Ako sa špeciálna jednotka Raptor Team prvýkrát stretla s mimozemskou rasou a ako ste v koži Propheta bojovali v New Yorku. Tento výstižný film poteší nielen tých, čo nehrali oba diely, ale aj zábudlivé indivíduá, ako som ja. A pre úplných neznalcov série je prítomný aj vynikajúci tutorial, ktorý vás naučí každý prvok hry. Tu by si vývojári z iných štúdií mohli brať príklad, pretože takto má vyzerať tutorial. Predstavte si, že by Michael Bay a J.J. Abrams spolu natočili film. Prípadne by si prizvali ešte Petera Berga. Kto očakáva inteligentnú zápletku a perfektné dialógy, bol by asi poriadne sklamaný, no tí, čo by sa pripravili na príval akcie, výbuchov a masívnej deštrukcie, by sklamaní neboli. Presne taký je Crysis 3. Hra vás neustále drží v akcii a napätí. Prophet sa vo vašich rukách za celú hru ani raz nezastaví a ide na pokraj svojich síl. Pri cut-scénach budete často v napätí očakávať, čo sa stane ďalej a onemení budete sledovať úžasnú mimiku a grafické detaily jednotlivých postáv. Hlavne postava známeho Psycha, za ktorého ste mohli hrať v datadisku k prvému dielu s názvom Warhead, funguje ako nenápadná ukážka, čo vlastne CryEngine 3 dokáže. Inak sú dialógy

40 | Generation

Základné Info: Platforma: PC Žáner: FPS Výrobca: Crytek Zapožičal: EA

PLUSY A MÍNUSY: + pocit z akcie a luku + audiovizuálne spracovanie + viac ciest postupu + vylepšenia oproti druhému dielu - bugy v AI - problémy s balansom v multiplayeri - systém vylepšení

HODNOTENIE:

80% plné klišé a klasických drsných "kecov", ale čo sa týka žánru FPS, nepôsobia silene a celkom sa k príbehu hodia. Ten je celý postavený na návrate mimozemskej rasy Ceph a jediný, kto sa im môže postaviť, je, samozrejme, Prophet. Do deja sa zamotá aj niekoľko vedľajších postáv a dočkáte sa aj malých dejových zvratov. Príbeh tak dostáva akýsi dojem celistvosti a zabraňuje tak pocitu, že autori si už niečo museli vymyslieť, keď máme strieľať ufónov.

Hammer a Majestic. Novinkami sú hlavne "cephské" zbrane, ktoré so sebou nemôžete nosiť neustále a veľmi rýchlo sa vybijú, avšak disponujú vysokou palebnou silou. To platí aj pre mutiplayer, kde sa náhodne objavujú po mapách. Musím ešte spomenúť Typhoon. Do zásobníka tejto útočnej pušky sa zmestí 720 nábojov a kadencia je rovnako šokujúca. Práve táto zbraň spôsobuje najväčšie problémy pri online hraní, pretože v rukách skúseného hráča ide o stroj na zabíjanie.

Po hernej stránke sa mnohé zlepšilo

Trošku zamrzí fakt, že pri rýchlosti a dĺžke hry si nemôžete užiť všetky zbrane naplno. Ale to sú už priority každého hráča, či sa rozhodnete používať poloautomatické zbrane s tlmičom, alebo stavíte na palebnú silu tých najväčších kanónov hry. Dôležitým gadgetom v boji je aj takzvaný Tactical Visor, respektíve okuliare, ktoré vám podajú všetky dôležité informácie o bojisku. Môžete si nimi označiť nepriateľov, náboje, šípy do luku a čo je najdôležitejšie, „"hackovať". "Hackovanie" funguje na báze jednoduchej minihry, počas ktorej musíte stláčať príslušné tlačidlo v správny moment. V skratke, na obrazovke máte niekoľko políčok, do ktorých sa musíte triafať s neustále kmitajúcim ukazovateľom. Jednoduché. Až na pár frustrujúcich momentov mi tento systém vôbec neprekážal. A čo vlastne môžete "hackovať"? Strážne veže,

Veľkým prídavkom do hry, o ktorom sa toho pred vydaním aj veľa narozprávalo, je luk. A že to nie je len tak hocijaký luk. Väčšina nepriateľov padne s prvým výstrelom, a to nehovorím o možnosti použitia elektrických alebo výbušných šípov. Zostreliť lukom helikoptéru je na nezaplatenie. Napriek momentálnej popularite podobných zbraní v moderných hrách je luk v Crysis 3 perfektné oživenie a ponúka úplne novú cestu hrou. Avšak šípov nemáte veľa a pokiaľ si nedáte tú námahu zbierať vystrelené šípy z mŕtvych obetí, budete rýchlo nútení prejsť ku konvenčnejším zbraniam. Mnohé poznáte z prvého, a hlavne druhého dielu. Napríklad útočnú pušku SCAR, brokovnicu Marshall či elektrické smg K-Volt alebo pištole M12 Nova,

misiách, ktoré sú najväčšie, najdlhšie a zároveň najzábavnejšie. Tešil som sa, že ma hra dokonca pustí si zalietať na VTOL-e, bohužiaľ, budete maximálne strieľať. Ovládanie tejto lietajúcej mašiny ostalo na Psychovi. Samotné dokončenie hry vám na zlatej strednej ceste ponúkne cca vyše sedem hodín hernej doby. Pokiaľ nemáte dosť a máte hlad po ďalšej akcii, určite skúste aj multiplayer. Síce nie je nijak prevratný ani originálny, no vďaka množstvu herných módov a hlavne režimu Hunter, ktorý sme predstavili aj v našom betacaste, sa určite zabavíte na ďalších pár hodín. Pochopiteľne, neočakávajte konkurenciu hrám ako Battlefield alebo CoD.

Grafické čipy budú horieť

míny, uzamknuté dvere alebo akýkoľvek počítač či terminál, ktorý vás posunie v príbehu ďalej. Hlavne míny a vežičky vám môžu pomôcť prekonať situácie, kedy ste v obkľúčení alebo stojíte proti veľkej presile. V boji by vám mali pomôcť aj vylepšenia nanosuit, ktoré odomykáte špeciálnymi kufríkmi, rozmiestnenými po mape. Niečo ako Praxis points v Human Revolution. Upgrady sú rôzne, so zameraním na stealth, ale aj na priamy kontakt. Môžete si predĺžiť maximálnu dobu, ktorú vydržíte byť neviditeľní, či výdrž štítu pod paľbou. Bohužiaľ, ja osobne som na začiatku aj zabudol, že niečo podobné môžem aktivovať a ani mi to počas hry nebolo extra potrebné. Predĺženie neviditeľnosti pomohlo, ale zaobišiel by som sa bez toho a nijak extra by mi to postup hrou nesťažilo.

Pozrite sa na screenshoty, sprevádzajúce túto recenziu. Každý jeden si otvorte a preskúmajte. Môžete pokračovať v čítaní. Aj keď som si nemohol dovoliť nastaviť všetky položky na “very high“ a na anti-aliasing som ani nepomyslel, Crysis 3 vyzerá jednoducho úžasne. A to aj na stredných alebo nízkych detailoch. Bez okolkov môžem Crysis 3 označiť za jednu z najkrajších hier tejto generácie (samozrejme, neberiem do úvahy konzolové verzie). Všemožné svetelné efekty, odrazy alebo kvalita vysokej trávy, to je len malý zoznam toho, čo ma uchvátilo. CryEngine 3 ponúka na PC detailné textúry vo vysokom rozlíšení a všetky efekty a vymoženosti modernej doby, ktoré je možné meniť v nastaveniach. Chýbal mi jedine FOV slider, ale po krátkom vŕtaní v .ini súbore sa dá zmeniť čokoľvek. Dokonca aj optimalizácia, ktorá bola najväčšou výčitkou pri beta verzii, sa oveľa zlepšila. Aj keď nechápem, prečo autori umožnili hrať hru len

majiteľom DirectX 11 kariet. Predsa len, je veľké množstvo PC hráčov, ktorí majú nielen DirectX 10 grafické karty, ale aj DirectX 9. Je pravda, že už je načase opustiť staré technológie, ale aspoň tú desiatku nemuseli vynechať. Potenciálnych zákazníkov by bolo určite mnoho a ako ste si mohli aj v novinkách prečítať, možno by pirátstvo bolo percentuálne nižšie. Chváliť musím aj všetky zvuky a hudbu. Už tradičné oznamovanie o stave nanosuit sa nezmenilo a aj mnoho iných zvukov vám bude povedomých. Známe zbrane z predchádzajúcich dielov sa nezmenili a aj tie nové majú pomerne ikonické zvuky, ktoré rozoznáte hneď. Spolu s vynikajúcou hudbou Borislava Slavova vytvárajú jedinečný zážitok a dojem, že nehráte hru, ale pozeráte filmový blockbuster. Aj keď sa soundtrack kvalitatívne nevyrovná druhému dielu, nezaostáva za ním a šliape mu na päty.

Crysis 3 je prekvapením aj pre mňa

Napriek dĺžke, ktorá je oproti iným terajším hrám stále relatívne dlhšia a pár chybám v AI, je singleplayer výborný. Na obrazovke sa neustále niečo deje a nenájdete jediný hluchý moment, aj keď príbeh môže pôsobiť plytko. Poteší aj väčšia otvorenosť prostredia a viac ciest, ako sa dostať ku cieľu. Oproti Crysis 2 je to jednoznačne veľký krok vpred a autori sa snažili napraviť všetko, čo bolo druhému dielu vytýkané. Hra pre viacerých hráčov tiež nie je len do počtu, ale ponúka solídne množstvo zábavy v niekoľkých módoch. A to všetko je zabalené do dokonalého grafického spracovania. Juraj Vlha

Oproti druhému dielu sa zväčšili aj mapy a priestory, v rámci ktorých sa môžete pohybovať. To umožnilo vývojárom pridať aj viac ciest postupu hrou. Nepriateľov môžete bez problémov obísť po strechách alebo cez vetracie šachty budov. Levely nie sú také otvorené ako v prvom diely, ale oproti dvojke je to jednoznačný rozdiel a veľké plus. Viac priestoru dostanú aj vozidlá, a to hlavne v posledných dvoch

Generation | 41

REcenzia SImCIty 2013 PC

SimCity 2013 Nová éra budovania Základné Info: Platforma:PC Výrobca: Maxis Zapožičal: EA Žáner: City Bulding RTS PLUSY A MÍNUSY: + veľa nových nápadov + grafikcá nenáročnosť + špecializácie miest - rýchlo sa obohrá - malý priestor na mestá - nutné pripojenie na server

HODNOTENIE:

75% Je to už naozaj hodná chvíľa, čo vyšlo plnohodnotné SimCity. Aspoň to som si naivne hovoril pred vydaním piateho dielu tejto série. Avšak to, že som sa trochu zmýlil, ešte neznamená, že hra je zlá. Je skvelá. Len...len...veď sa dočítate ďalej. Začneme hneď trocha negatívne, a to témou DRM. V spojení s EA je táto téma celkom často spájaná. Prvé dva dni bolo pre mňa dokonca nemožné dostať sa do hry, keďže servery, ktorých bolo na začiatku asi šesť, nebolo schopných uspokojiť počet hráčov, ktorí sa po vydaní chceli dostať do hry. Táto kapitola je, našťastie, už za nami a hra teraz funguje tak, ako má. Avšak otázne je, načo je pripojenie na server potrebné. Hra sa po každýkrát pripája na server, kde ukladá vaše mesto. Tu sa však naskytá zopár otázok, ktoré nasvedčuje tomu, že ide len o ďalší nezmyselný DRM krok od EA. K tomu sa ale dostaneme neskôr a postupne... Pamätám si, ako som hral Cities XL2012 a doslova si užíval

42 | Generation

výstavbu mesta. Mal som mesto s 200 000 obyvateľmi a mapa bola stále na 90% prázdna. Jednoducho bola to možnosť, postaviť si vlastný megalopolis. Niečo podobné fungovalo, aspoň sčasti, aj v predošlých dieloch SimCity. Nanešťastie od tohto kroku autori v SimCity 2013 upustili. Mestá teraz dostali nádych dedín s mrakodrapmi, netypickým a hnusným štvorcovým pôdorysom a prázdnym okolím. Ak si totižto ešte niekto pamätá na desať rokov staré SimCity 4, mestá mali síce menšiu rozlohu a 300 tisícové mesto už bolo fakt veľké, avšak všade dookola sa dalo stavať ďalej a ďalej. Taktiež hustota obyvateľstva bola v predošlom diele o čosi menšia. Teraz je mesto limitované na plochu 2×2 kilometre, pričom tieto plochy sú z deväťdesiatich percent na absolútnej rovinke. Je to škoda, hra totižto teraz dostáva veľmi miniatúrny pocit a zo stavania veľkomesta sa stáva stavanie predmestia s mrakodrapmi. Čo pôsobí trocha komicky. Čo sa týka noviniek, tých je v sérii hneď niekoľko. Konečne je v hre možné vytvárať cesty aj v inom než osem smernom smerovaní. Po novom je možné vytvoriť zakrivenú, kľukatú či kruhovú cestu. Akú len chcete. Mestá teda dostávajú hneď omnoho reálnejší vzhľad. Problémom je však už vopred spomínaná obmedzenosť miesta, a

tak, koniec koncov, budete z dôvodov úspory miesta skoro všetky mestá stavať v štvorcovom patente. Z hry sa teda zase vytráca akýsi kreatívny duch spojený s vytváraním všakovakých tvarov a zakrivení ulíc. V hre je však ešte jedná skvelá vec, ktorá je spojená s ulicami. A tou sú inžinierske siete. V predošlých SimCity bolo potrebné vždy po meste zaviesť isté rozvody. Z vodovodnej veže teda bolo za potreby priamo napojiť potrubie, ktoré priamo distribuovalo vodu do okolitých budov. Taktiež elektrina bola v predošlom diele distribuovaná priamo cez kontakt budov, keď bola elektráreň ďalej od mesta, bolo treba natiahnuť káble vysokého vedenia. V novom SimCity je však toto všetko riešené za pomoci ciest. Elektrina z elektrárne, voda z vodojemu a odpad do trubiek

je generovaný a cez sieť ciest distribuovaný priamo. Voda, ktorá sa z vodovodnej veže dostane priamo do obehu, sa teda začne v podobe modrej guľky šíriť po ceste. Po tom, čo prejde okolo každej jednej budovy, tak sa z danej vody uberie časť a predá sa danej budove na použitie. Tak isto to funguje aj s elektrinou. Bočný produkt čistej vody je voda odpadová. Tá sa musí naopak prečerpať von z trubiek, a to za pomoci odpadovej rúry alebo, v lepšom prípade, čističky vody. Obe fungujú na rovnakom princípe. Jedna však vracia čistú a druhá špinavú vodu, ktorá, keď sa náhodou dostane opäť do obehu, môže spôsobiť vážne problémy. A tak, ako sa dá očistiť odpadová voda, dá sa v hre narábať podobným štýlom skoro s každým materiálom. Odpad sa dá recyklovať naspäť na plasty, zliatiny, kovy, a tie sa dajú následne využiť pri výstavbe veľkých projektov alebo pri lokálnej špecializovanej výrobe. Špecifickým prvkom tejto hry je turizmus spojený s hotelmi a hotely s kasínami. Elektronika je spojená s ťažkým priemyslom, ťažký priemysel s ťažobným priemyslom. V novom SimCity je najzábavnejšou a zároveň najvýnosnejšou časťou priemysel a turizmus, ktorý budete vo svojom meste budovať. Časom, keď budete mať našetrených dosť peňazí, je možné si napríklad otvoriť fabriku na mikroprocesory, ktoré následne môžete predávať do sveta. Na ich výrobu však bude treba lokálny dovoz surovín z regiónu. Ak však tento lokálny dovoz nefunguje, je možné využiť dovoz surovín z globálneho trhu, ktorý je, samozrejme, omnoho drahší. Hra sa snaží simulovať akýsi ekonomický model reálneho sveta. Škoda, že nefunguje systém dopytu a ponuky. Vždy je teda výhodné produkovať vyššiu kategóriu produktu, keďže cena za ten nižší ho nikdy

neprekoná. Slovo globálne je však len "pozlátko". Reálne suroviny kupujete z akéhosi neobmedzeného zdroja. Okrem elektropriemyslu rovnako funguje aj ťažký a ťažobný priemysel, kde môžete predávať zliatiny, rudy, kovy, ropu a ich produkty. Jediným rozdielom je turizmus a gamblerský priemysel, kde predávate služby. "Las Vegas, here I come!" Každé mesto v danom regióne má svojho majiteľa, svoju ekonomiku a poväčšine aj svoje zameranie. V hre bude teda zobrazené klasické stĺpce dopytu po istých typoch, a to komerčných, rezidenčných alebo industriálnych zón. Ak však vo svojom meste, pre už spomínaný priestor, nie ste schopní postaviť napríklad dosť pracovných miest pre populáciu, je možné si zabrať na mape ďalšie mesto, v ktorom vystaviate len industriálne budovy. Čo sa stane s nezamestnanosťou obyvateľstva číslo jedna? Áno, začne rapídne klesať. V hre teda jednotlivé mestá v regióne fungujú ako reálne časti tela, ktoré sa navzájom dopĺňajú. Okrem dochádzania za prácou je medzi mestami za poplatok možné predávať aj inžinierske siete, verejné služby, smetiarov, posielať deti do iného mesta za vzdelaním... Jednoducho kooperácia a symbióza dvoch miest. A to môžete obe mestá riadiť sami alebo si na pomoc zavolať internetového priateľa. Na mape budú okrem vašich minimiest aj miesta na postavenie takzvaných "Great Works". Sú to stavby, ktoré vyžadujú enormný vklad peňazí a neskôr aj enormný vklad surovín potrebných na výstavbu. Každopádne keď tieto veľké projekty dostaviate, mestá v regióne, pripojené k tejto stavbe diaľnicou, budú zdieľať istý bonus. Ak postavíte medzinárodné letisko, zvýši to počet turistov v regióne. Pokiaľ postavíte archu, budete mať miesto, ktoré poskytne ďalšiu pracovnú

silu pre región. Možností je veľa a táto novinka je veľmi príjemné spestrenie hry. Čo sa týka grafiky, hra má dynamicky spracovaný zvuk, a teda mesto pôsobí naozaj živím dojmom. Naopak, čo je trocha na škodu, je fakt, že hra pri priblížení na výškovú úroveň ulice nechá celé okolie zablúrované. Čo sa týka náročnosti na hardvér, hra dokáže ísť na najvyšších nastaveniach aj na starších zostavách. Svojím spôsobom je aj toto daň za obmedzený priestor na výstavbu miest, pretože presný opak sme videli pri Cities XL, kde hra vedela pri obyvateľstve 400 000+ poriadne zahriať každý jeden komponent. Škodou ostáva len to, že AI si vyberá cestu k cieľu vždy najkratším spôsobom, a teda pokiaľ aj otvoríte druhý "výpust" na uvoľnenie zápchy, autá aj naďalej využívajú najkratšiu cestu, ktorá je, na počudovanie, stále preplnená. Treba dúfať, že toto ešte časom vyladí update. Koniec koncov je SimCity fajn titul. Má mnoho chýb, na ktorých snáď vývojári ešte zapracujú. A keď nie vývojári, tak aspoň móderská komunita, ktorá sa okolo hry už začala celkom rozmáhať. Je len škoda, že momentálne už prestalo po dvadsiatich hodinách, strávených v hre SimCity, sa môže dostaviť nuda a hru si na dlhé týždne nezapnete, ba dokonca na ňu zabudnete. A možno časom, keď príde nejaká zmena, ju náhodou nájdete zapadnutú niekde v zásuvke a opäť sa k nej zasa na pár desiatok hodín vrátite. Matej Minárik

Generation | 43

recenzia The elder scrolls V: dragonborn PC

The Elder Scrolls V: Dragonborn Už nie ste jediní " Chopte sa sediel, drakov treba krotiť zahorúca ." To by bolo úžasné motto pre Skyrim: Dragonborn – v prípade, že by nebolo mierne scestné. Bohužiaľ, skutočnými pánmi oblohy sa nestanete ani po zakúpení tretieho oficiálneho prídavku. Paradoxne vás však nadchne pevná zem, a to konkrétne ostrovu Solstheim, ktorá vám ponúkne obdivuhodné dobrodružstvo a staronovú atmosféru. Stále málo? Nebojte sa, obdivovať severskú panorámu z vtáčej, pardon, dračej perspektívy, predsa len môcť budete.

Základné Info: Platforma: PC Žáner: RPG Výrobca: Bethesda softworks Vydal: Cenega Zapožičal: Cenega

PLUSY A MÍNUSY: + dĺžka + kvalita príbehu + množstvo noviniek + atmsféra z TES III + jednoduchý bojový systém - systém jazdenia na drakoch

Pozn.: Kritický pohľad redakcie na piatu časť Starých Zvitkov, či presnejšie The Elder Scrolls V: Skyrim, sme vám už sprostredkovali pred vyše rokom, preto nebudeme rozoberať všeobecné parametre hry ako takej. Ak s týmto titulom ešte nie ste oboznámení, odporúčame vám prečítať si najprv recenziu na základnú, nerozšírenú hru.

Okolnosti vám otvoria cestu na Solstheim, útočisko civilizácie dunmerov, temných elfov. Dávny vládca ostrova, Miraak, sa vracia zo zabudnutia a nárokuje si na titul jediného Drakorodeného. V ceste mu stojíte práve vy. Budete schopní poraziť svojho, zatiaľ najnebezpečnejšieho protivníka? V stávke nie je len váš život – ak mocného Miraaka nezastavíte, zotročí celý Solstheim... Už v úvode treba objasniť, prečo je Dragonborn zatiaľ najlepším rozšírením z trojice prídavkov pre Skyrim. Asi najväčšie uznanie si toto DLC zaslúži za teritoriálnu expanziu, ktorú hráčom ponúka. Severania vás už omrzeli? Doprajte si dovolenku v teple priamo pod dymiacou sopkou. Za popáleniny miestni neručia, o prípadnej ujme spôsobenej miestnou faunou ani nehovoriac. Ostrov Solstheim do chladného Skyrimu nezasahuje, nerozširuje ho. Naopak, ide o celkom nový rozmer,

44 | Generation

HODNOTENIE:

89% "Zatiaľ najlepšia expanzia pre Skyrim."

nový ostrovný "svet", dostupný výhradne námornou cestou. Keď sme sľubovali dovolenku v teple – priznávame, mierne sme vás zavádzali – nemysleli sme tým celú časť Solstheimu. Zatiaľ čo jedna jeho polovica je skutočne horúca, v žiadnom prípade však nie tropická, tá druhá sa vyznačuje podobnou klímou a architektúrou ako Skyrim. Tí, ktorí hrali expanziu Bloodmoon pre tretiu časť The Elder Scrolls, Morrowind, vedia, ktoré prostredie je pre ostrov vlastné a ktoré vytvorila až erupcia sopky Red Mountain. Áno, Solstheim sa oproti ére Nerevarina zmenil. Jednoducho zhrnuté – južná časť ostrova je pokrytá popolom a verne pripomína práve prostredie Morrowindu, zatiaľ čo severná si zachovala ľadový charakter.Rozsiahle územie ponúka len dve usadlosti, je teda zrejmé, že pri väčšine cestovania sa vám ani neoplatí odkladať zbraň. Množstvo

ponúkanej akcie je chvályhodné, hráč nebude mať núdzu o starobylé hrobky, zapadnuté jaskyne či iné, dôverne známe a smrteľne nebezpečné pasáže. Cestovanie vám sťažia útoky beštií, ktoré by ste v Skyrime hľadali márne, avšak chýba väčšina dôverne známych domorodých protivníkov z Morrowindu – alit, bonelord, daedroth, hunger či kwama – ktorí by ešte viac prehĺbili sentimentálnu atmosféru. Z geografického hľadiska tu však títo "fešáci" nemajú čo pohľadávať, navyše vám DLC už vo svojom úvode objasní, prečo Solstheimu v štvrtej ére chýba rozmanitosť vlastnej fauny. Hádate správne, ak tipujete, že to súvisí s výbuchom sopky Red Mountain, ktorý prinútil dunmerov utiecť zo svojej domoviny, z dejiska tretieho dielu ságy.

O novinky núdza nebude, čakajú vás desiatky prekvapení

Ďalším dôvodom kladného prijatia expanzie Dragonborn je kvantita a kvalita úloh, ktoré budete môcť riešiť. Vďaka nim sa herná doba vyšplhala, aspoň v našom prípade, na viac než slušných 23 hodín. Do tohto časového rozpätia môžete zarátať ako nosné, čiže dejové úlohy, tak aj početné vedľajšie misie. Nepatrí sem však kompletné preskúmanie ostrova a všetkých jeho lokácií, dôslední hráči si teda pokojne môžu prirátať ďalšie hodiny navyše. A že sa pri plnení "questov" nudiť nebudete! Hoci miestami nevýrazný charakter prostredia vás môže po čase omrzieť, pomáhanie ostrovanom určite nie. Add-on, ktorý má svojou veľkosťou charakter datadisku, obsahuje desiatky misií rôznych pováh a dĺžok, jeho spektrum je teda chvályhodne rozsiahle, čím jednoznačne splnil tradičný účel každého expanzívneho DLC – kvalitne a dostatočne rozšíriť herný čas. Skutočne úžasný je aj počet noviniek vzhľadom na základnú verziu hry, ktoré Dragonborn prináša: vyše 30 nových zbraní, 4 nové, vyrobiteľné brnenia, 11 nových alchymistických ingrediencií, vyše 70 nových kníh a unikátny materiál, z ktorého si môžete vyhotoviť špeciálne zbrane

Generation | 45

recenzia The elder scrolls V: dragonborn PC

a brnenia. Takýmito prírastkami však zoznam nekončí. Expanzia ponúka nové, viac než zaujímavé dračie pokriky, medzi ktoré patrí aj očakávaniami ovenčená schopnosť krotiť drakov a jazdiť na ich chrbtoch či nové magické predmety a kúzla. Čerešničkou na torte sú unikátne predmety, ktoré majú aj tu, podobne ako v Skyrime, vlastnú históriu a jedinečnú moc. Úplnou novinkou je taktiež začarovávanie magických palíc, ktoré sú užitočné najmä pre hráčov spoliehajúcich sa na mágiu. Pribudla unikátna stanica "Staff Enchanter", ktorá funguje na podobnom princípe ako jej klasický príbuzný, s ktorým sa bežne stretávate v Skyrime.

Vzdušné "orgie" sa nekonajú.

Chcete plachtiť oblakmi? Skočte z hory A teraz prichádza najväčšie, skutočne najbolestivejšie sklamanie. To, čo malo byť najväčším "ťahákom" celého rozšírenia, je paradoxne jeho najväčším nedostatkom. Bohužiaľ, ako sme už načrtli v úvode, Bethesda takmer úplne premrhala šancu splniť hráčom Skyrimu ich večný sen – možnosť "mať krídla". Aby sme uviedli veci na pravú mieru – áno, pribudla možnosť osedlať vašich šupinatých nepriateľov, vzlietnuť k nebesám a šíriť na dračom chrbte skazu a chaos v radách vašich nepriateľov, no akokoľvek vzrušujúco to znie, holá pravda je niekde inde. Zabudnite na možnosť svojvoľne plachtiť vzduchom či predvádzať krkolomné akrobatické kúsky. Vývojár vám síce jednou rukou krídla dal, druhou ich však okamžite pristrihol, až šupinky lietali.

46 | Generation

Vy ako hráč máte nad drakom minimálnu kontrolu, vaše možnosti sú obmedzené na niekoľko primitívnych príkazov – útoč, útoč na iný cieľ, neútoč a zosadni. Animácie dračieho letu mohli taktiež prejsť vylepšením, žiaľ, nestalo sa tak. Na ovládanie dračích pohybov nemáte absolútne žiadny vplyv, o smere letu ani nehovoriac. Jediné, na čo sa vo svojej veľkej sláve zmôžete, je krúženie nad miestom, kde ste draka skrotili. Jedinou možnosťou, ako sa s ním presunúť inde, je možnosť rýchleho cestovania, slabou náplasťou je azda len to, že okrem draka môže zo vzduchu, pomocou deštruktívnej mágie, útočiť aj jeho jazdec. The Elder Scrolls V: Dragonborn poskytne za požadovanú cenu adekvátne množstvo inovácií. Prostredie Solstheimu síce môže byť miestami nevýrazné, ponúkne vám však zábavu na vyše dve desiatky hodín, čo v závislosti od vášho štýlu hrania nemusí byť hornou hranicou. Naozaj vysoký počet misií, doplnený ešte širšou paletou nových predmetov, schopností, pokrikov a kúziel, robí z tretieho DLC jednoznačného favorita, za ktorým Dawnguard o niečo zaostáva. Bohatý obsah je pre každého hráča kompenzáciou za vyslovene primitívny systém jazdenia na drakocha garantuje, že po dohratí celej expanzie vami nebudete lomcovať pocit krivdy. Mário Lorenc

V PRODEJI OD

12 . 02 . 2013 /aliensgames

Dále dostupné na:

Aliens: Colonial Marines, Alien, Aliens, Alien 3™ & © 2012 Twentieth Century Fox Film Corporation. All rights reserved. Twentieth Century Fox, Alien, Aliens, Alien 3 and their associated logos are registered trademarks or trademarks of Twentieth Century Fox Film Corporation. Aliens: Colonial Marines game software, excluding Twentieth Century Fox elements. © SEGA. SEGA and the SEGA logo are registered trademarks or trademarks of SEGA Corporation. All rights reserved. © 2012 Gearbox Software, LLC. Gearbox and the Gearbox Software logos are registered trademarks of Gearbox Software, LLC in the U.S. and/or other countries and used here under license. “2”, “PlayStation”, “PS3” and “ “ are trademarks or registered trademarks of Sony Computer Entertainment Inc. “ ” is a trademark of the same company. All Rights Reserved. KINECT, Xbox, Xbox 360, Xbox LIVE, and the Xbox logos are trademarks of the Microsoft group of companies and are used under license from Microsoft. Trademarks are property of their respective owners. Wii U is a trademark of Nintendo. © 2012 Nintendo.

recenzia Sonic & All-Stars Racing Transformed Wii U

Sonic & All-Stars Racing Transformed

Výborná motokárová hra,

ktorá vás bude dlho držať! Snáď už všetci hráči okúsili niekedy hrať nejakú motokárovú hru, či už sú to hardcore gameri, či len občasní (rozumej rekreační) hráči. Samotná predajnosť (a obľúbenosť) Mario Kart, ktorá je miláčikom na všetkých nintendových konzolách, vypovedá o žiadanosti tohto žánru. Pravda, v poslednej dobe sa hráčom kvalitné motokárové hry nedostávali, a preto sme sa aj v redakcii s veľkými očakávaniami tešili na Sonic & All-Stars Racing Transformed. V Sonicovi budete súťažiť o prvenstvo so svojimi rivalmi a je len veľmi málo, čo urobiť nesmiete. Teda, „nemali by ste,“ to je správnejší výraz, nakoľko len veľmi ťažko sa dá ospravedlniť odstreľovanie, narážanie a vyrážanie svojich protivníkov z cesty, ale povedzme si pravdu, v tom práve spočíva čaro tohto žánru. Vývojár Sumo Digital sa nechal poučiť a prebral všetky úspešné prvky motokárových hier, vypustil tie, ktoré sa neosvedčili a zašiel možno o krok ďalej tam, kde by si iní netrúfli. A vyplatilo sa. Sonic je dynamická a vzrušujúca hra, ktorej napínavé preteky a zradné dráhy vás tak skoro nepustia. Pokiaľ máte radi motokárové hry, čítajte ďalej. Túto hru nebudete chcieť prehliadnuť!

Pripraviť sa, štart! Na výber budete mať skoro z tridsiatich ikonických Sega postáv, napríklad Sonic, Nuckles, Tails, B.D. Joe z Crazy Taxi, ale za volant si sadnú aj troška "ušlé" postavy od Segy, ako napríklad samotný Shogun zo Shogun: Total War 2, Football Manager alebo Danica Patrick z NASCAR. Všetci majú svoje osobitosti či už v štýle vozidiel alebo štyroch hodnôt, ktoré ovplyvňujú vaše šoférovanie, a to rýchlosť, akceleráciu, ovládanie a turbo zrýchlenie. Existuje ešte piata, dodatočná hodnota, takzvaná „All-Stars mód", ktorá vám ponúkne nesmrteľnosť, rýchlosť a ešte nejakú dodatočnú schopnosť, unikátnu

48 | Generation

Základné Info: Platforma: Wii U Žáner: preteky Výrobca: Sumo Digital Zapožičal: Conquest

PLUSY A MÍNUSY: + hrateľnosť + stupeň náročnosti + variabilita herných módov - nevyužité možnosti Wii U gamepad - občasné grafické glitche

HODNOTENIE:

85% pre vašu postavu. Vaše schopnosti však nebudú čisto za motokárovým volantom. Už v názve je skrytá nápoveda, a to taká, že vaše vozidlo sa bude podľa potreby „transformovať" buď na motorový čln, alebo na lietajúce zariadenie. Pri každom transformovanom vozidle bude ovládanie troška iné a bude ovplyvnené inými fyzikálnymi

zákonitosťami, avšak pretekári sú v zásade vyrovnaní, líšiaci sa iba v malých odlišnostiach. Tie sa dajú ľahko dorovnať, pretože čím viac budete za niekoho jazdiť, tým viac bude naberať skúsenosti a odomykať nové módy, ktoré vám hodnoty troška upravia. Nejde síce o hlbokú kustomizáciu, avšak poskytne vám

Nájdeme aj rôzne vylepšenia, ktoré vám naopak budú pomáhať, ako napríklad bejsbalovú rukavicu, ktorou môžete zachytiť strelu namierenú proti vám a následne ju hodiť späť svojmu pôvodcovi, alebo takzvaný hot rod, ktorý dodá vášmu autu šľahajúce motory, a vy tak získate podstatnú rýchlosť, avšak si budete musieť jeho vypnutie správne načasovať, ináč sa vám motor prehreje a vy stratíte svoju výhodu. Preteky sú veľmi napínavé a nudiť sa zaručene nebudete, keďže nielen vy, ale aj vaši sokovia vedia svoje zbrane proti vám zákerne využiť a strely budú lietať sem a tam. Aj dokonalý pretek vám dokáže narušiť jedna dobre namierená strela, ale nenechajte sa vytočiť, možností na odvetu budete mať mnoho! Samotné krajinky a trasy sú veľmi dobre nadizajnované a najlepšie je, že nebudete pretekať v lineárnych kolách. Naopak, buď sa nebudete vôbec točiť do kruhu, alebo sa budú každým kolom drasticky meniť okolnosti. To znamená, že budete jazdiť, plávať a lietať vyhýbajúc sa strelám svojich protivníkov, hľadať skryté skratky a hlavne sa snažiť ostať na ceste. K príjemnému zážitku prispieva aj dobrý level dizajn, ktorý je verný svojím originálom, keďže každá trasa predstavuje level alebo svet z nejakej Sega hry. Jediná vec, čo by sme v tejto oblasti vytkli, je, že levelom niekedy chýba život a máte pocit, že v danom svete existuje iba daný pretek a nič iné.

možnosti, ako si jazdca prispôsobiť na potreby danej trasy. Na začiatku každého preteku si budete môcť, okrem jazdca s módom, vybrať aj náročnosť, ktorá v tejto hre nie je pre padavky. Na začiatku sme si v redakcii, veľmi naivne, hneď zvolili najťažšiu úroveň, avšak posledné miesta nám napravili sánky, preto sme sa museli uspokojiť so strednou náročnosťou, ktorá aj tak preverila naše jazdecké schopnosti. Našťastie sa dá úroveň zvoliť vždy pri každom preteku individuálne, preto nie je pri ťažších trasách problém začať zľahka a neskôr ju prejsť na ťažšej úrovni. Určite vás to neunudí, pretože preteky sú veľmi príjemné a vaši súperi vždy nájdu spôsob, ako vám podkúriť. Ďalšie plus, ktoré vás udrží na špičkách dlhú dobu, je aj variabilita herných módov. Aj keď budete hrať obyčajný grand prix, klasický pretek bude len jedným z mnohých herných režimov a vyhrávať budete musieť nielen rýchlou jazdou, ale aj driftovaním, arénou

alebo bojom s časom. Vaše výkony budú odmenené „nálepkami“, čo sú v podstate achievmenty, ktoré si môžete nalepiť na svoje auto a pochváliť sa tak svojimi úspechmi v multiplayeri. Keď prvýkrát naštartujete vaše motory a vyštartujete vpred, prvá vec, ktorá vás poteší, je hektický pocit rýchlosti, ktorú Sonic poskytuje. Váš úspech bude však často závisieť nielen od vašej zručnosti ako šoféra, ale budete musieť využívať aj vaše zákerné ja, čo je, samozrejme, príčinou veľkej obľúbenosti motokárových hier. Väčšinu jazdy budete zbierať rôzne zbrane, ktoré môžete následne využiť a spomaliť, alebo úplne zneškodniť vašich sokov alebo naopak poskytnúť nejaké zvýhodnenie sebe. A o aké zbrane teda pôjde ? Nájdeme klasické obávané riadené strely, rôzne míny, ktoré budete môcť „zanechať“ svojim súperom na ceste alebo naše obľúbené tornádo, ktorým úplne prevrátite ovládanie súperovmu vozidlu a prakticky sa stane neovládateľným.

Graficky je Sonic & All-Stars Racing Transformed pekný, ale očakávali sme viac. Hry ako Nintendo Land alebo New Super Mario Bros ukázali, že nový Wii U hardvér vie oči potešiť a Sonic ho nevyužíva naplno. Občasne sa aj vyskytnú grafické glitche, ale tie sú také minimálne, že hre skoro neuberú z hrateľnosti a ostanú len tŕňom v oku. Zvuk je klasicky segovský, čiže preteky budú sprevádzané techno-rockovým soundtrackom, presne takým, aký sme od Segu čakali. V konečnom dôsledku je po zvukovej aj grafickej stránke Sonic úplne v poriadku a nič tam nestráca. Miernym sklamaním je nevyužitý potenciál Wii U gamepadu, ktorý funguje ako minimapa, na ktorú sa budete len výnimočne pozerať. To je veľká škoda, pretože práve tu mohol Sonic zažiariť odlišnosťami od Xbox 360 a PS3 verzie. Pri multiplayeri môže jeden hráč hrať čisto na Wii U gamepade a druhý na obrazovke, čo konečne narúša split-screen alternatívu, ale ostatné multiplayer možnosti, ktoré Wii U ponúka, ostali nevyužité. To neznamená, že multiplayer je zlý, len mohol byť dizajnovaný originálnejšie.

Nasadnúť do motokár alebo vynechať? Sonic & All-Stars Racing Transformed je dynamická motokárová hra, ktorá zavítala aj na Wii U. Množstvo rôznych šoférov, každý so svojím typickým vozidlom, ktoré sa transformuje do množstva vtipných lietajúcich a plávajúcich alternatív, pestrá škála herných módov, súťaživý multiplayer či už cez viac ovládačov alebo online, k tomu ešte vynikajúca hrateľnosť a správna úroveň. Tu nie je o čom debatovať. Konečný dojem je taký, že Sonic si vybral to najlepšie z motokárových hier a posunul to o úroveň vyššie. Túto hru vám na Wii U určite odporúčame. Adam Zelenay

Generation | 49

RECENZIA Sports connection Wii U

Sports connection Ako sa športuje na Wii U? Moc dobre nie. základné info: Platforma: Wii U Žáner: športové minihry Výrobca: Ubisoft Zapožičal: Conquest

PLUSY A MÍNUSY: + žiadne - zlé technické spracovanie - zlé ovládanie - bez hĺbky, progresu a motívu

Sports connection sa snažilo poskytnúť hru, ktorá by využívala nové možnosti Wii U-čka prostredníctvom športov, ktoré figurujú ako minihry. Je to výborný nápad, pretože keď práve nemôžeme v televízii pozerať naše obľúbené športy, z času na čas si ich radi aspoň zahráme na konzole s priateľmi a prežívame adrenalínové chvíle. Bohužiaľ, Sports connection zlyháva vo všetkých oblastiach – či už ako kolekcia minihier, športová hra alebo aj po hardvérovej stránke. Ako bolo už avizované , ide o kolekciu športových minihier. Na začiatku si vyberiete svojho avatara, ktorého si môžete upraviť, čo hneď zapôsobí zlým dojmom, nakoľko si môžete zvoliť iba jednu z predvolených tvárí, farbu pleti a farbu vášho odevu. Inak budete vyzerať ako každý iný v hre. Veľmi nás zaskočilo aj to, že sme si nemohli do hry importovať naše Mii-čka, čo je dnes možné prakticky pri každej Wii U hre. Celkovo nájdete vnútri tenis, golf, baseball, americký futbal, motokáry a futbal. Ak sa tešíte, že si zašportujete a zasúťažíte vo virtuálnom svete, musíme vás sklamať, športový zážitok sa vám vôbec nedostane. Hry sú nedomyslené, neuspokojujúce a najmä pokus využiť nové možnosti Wii U gamepadu má za dôsledok nepohodlné, až neprirodzené ovládanie. Napríklad tenis sa ovláda čisto stylusom na touchscreene a dojem je skôr taký, že hráte handheld než konzolu novej generácie. Alebo si môžete zvoliť klasický Wii ovládač, ktorého ovládanie je nepresné a frustrujúce.

Pri motokárach musíte točiť gamepadom ako s volantom, ktorý reaguje veľmi oneskorene a väčšinu času budete jazdiť zľava doprava po ľudoprázdnej trati. Ak chcete šoférovať analog stickom, prehodí sa vám pretek na gamepad obrazovku a opäť budete mať pocit, že hráte skôr Nintendo 3ds ako Wii U. Na výber budete mať buď single player, alebo multiplayer, avšak obidvom verziám chýba motív, progres a obzvlášť hry viacerých hráčov nie sú dostatočne súťaživé. Bohužiaľ, veľkým sklamaním je aj technické spracovanie. Grafika je podpriemerná, hudba je skoro neprítomná alebo veľmi nevýrazná, zvukové efekty sa stále opakujú, komentátori hovoria stále to isté dokola a atmosféra je neuspokojivá, nakoľko hrám chýba hĺbka a dynamické prostredie. Väčšinu času budete mať pocit, že ste boli hodení do sveta, kde ste len vy a vaši sokovia a kde nič iné neexistuje. Zlé technické spracovanie má za dôsledok aj konštantné sekanie, nielen pri načítavaní, ale aj pri samotnom hraní, čo je v dnešnej konzolovej ére takmer neprijateľné.

Suma sumárum – asi lepšie preskočiť Kombinácia minihier a športov nemusí byť zlá, avšak Sports connection nemôžeme odporučiť nikomu, nakoľko ide o hru zle spracovanú a celkovo zle poňatú, ktorá bola zrejme vytvorená narýchlo a bez hlbšej myšlienky. Pokiaľ by ste mali chuť zahrať si s rodinou alebo priateľmi oddychové hry na Wii U, obzrite sa skôr po Nintendo Land alebo po klasických športových hrách ako Fifa alebo NHL, alebo ideálne si choďte zakopať loptu von s kamarátmi, pretože táto hra vám skutočne nemá čo poskytnúť. Adam Zelenay

HODNOTENIE:

20%

50 | Generation

INTERNETOVÝ OBCHOD S HRAMI

recenzia Starcraft 2: Heart of the Swarm PC

Starcraft 2: Heart of the Swarm

Kráľovná čepelí je v plnej sile Na pokračovanie dnes už kultového Starcraftu sme museli čakať dlhých dvanásť rokov, na aktuálny diel to boli už len necelé tri roky, no aj to sa niekomu mohlo zdať ako príliš dlhá doba. Druhý diel Starcraftu sa Blizzard rozhodol rozdeliť na tri časti, aby každá z dostupných rás prežila svoj príbeh oddelene, vo vlastnej časti. Osud Jima Raynora a ľudí sme ovplyvnili v roku 2010 vo Wings of Liberty. V pokračovaní Heart of the Swarm si pre svoju pomstu ide Kráľovná čepelí.

Základné Info: Žáner: stratégia Výrobca: Blizzard Zapožičal: KON TIKI

PLUSY A MÍNUSY: + chytľavá hrateľnosť + skvelá hudba + CGI animácie + vývojový strom schopností Sarah Keriggan + evolúcia zergských jednotiek + multiplayer a jeho možnosti

Pri Heart of the Swarm je ťažké určiť, či ide o plnohodnotnú hru alebo datadisk. Na hranie je potrebné vlastniť predchádzajúcu hru, na druhej strane hra ponúka viac obsahu ako mnohé aktuálne novinky. V hre nájdeme nielen príbehovú kampaň, ale aj multiplayer, ktorý je dnes už neodlúčiteľnou súčasťou tejto hry, je braný ako internetový šport a profesionálne ho hráva množstvo hráčov. Ale ako hlavný dôvod kúpy tohto dielu je hlavne kampaň pre jedného hráča, keďže príbehovo nás hra opäť posúva ďalej. Heart of the Swarm príbehovo nadväzuje priamo na svojho predchodcu, Wings of Liberty, takže odporúčame najprv prejsť tento diel. Pravdepodobne tak aj väčšina hráčov spravila, keďže bez pôvodného titulu si novinku nezahráte. Na konci Wings of Liberty sme boli svedkami ako rebel Jim Raynor zachránil svoju milovanú Sarah Keriggan a priviedol ju späť do svojej ľudskej podoby. Tu sa začína príbeh Heart of the Swarm, Sarah je premenená, otázkou však zostáva, či sa zbavila všetkých svojich predchádzajúcich návykov. Rýchlo však prichádzame k zisteniu, že Keriggan stále dokáže ovládať zergov. Pod vplyvom ďalších okolností (nebudeme prezrádzať) sa mení opäť na kráľovnú zergov a má len jediný cieľ. Pomstu. Po ničom netúži viac, ako zabiť Arcturusa Mengska, človeka, ktorý dopustil, že sa z nej stalo monštrum. V kampani nás

52 | Generation

- príbeh mohol byť rozvinutejší

HODNOTENIE:

90% čaká 27 misií, niektoré sú rozsiahlejšie, inými preletíte za pár minút. Zabojujete si proti obom nepriateľským rasám a počas príbehu narazíte opäť na staré známe postavy ako Jim Raynor, Arcturus či Valerian Mengskovci. Jednotlivé misie sa vyberajú z veliteľskej lode zergov, z Leviathanu. Tu sa nachádza aj niekoľko zergských veliteľov

či prisluhovačov, s ktorými je možné pozhovárať sa a odhaliť nejaké detaily príbehu. Na tejto lodi sa nachádza aj prehľad jednotiek, kde sa sú zobrazené jednotlivé druhy s podobizňou aj popisom. Tu sa nachádza aj novinka v podobe evolution misií, ktorých je rovnaký počet ako jednotiek. Evolučné misie sú krátke a vždy v nich

alebo prostredím. Ani v tejto hre od Blizzardu nemôžu chýbať tradičné CGI animácie, ktoré vám približujú niektoré udalosti medzi misiami. CGI sú opäť na vysokej úrovni a mnohí fanúšikovia by s radosťou privítali celovečerný film v tejto kvalite. Osobne sa musím priznať, že pri záverečnej animácii z toľkej epickosti dostane človek zimomriavky. Po prejdení kampane ostáva už len ponorenie sa do multiplayeru. Nováčikovia, vyskúšajte si najprv tréning. Je rozdelený do troch častí a priblíži vám, ako multiplayer funguje . Potom je tu možnosť vytvorenia vlastnej hry proti umelej inteligencii počítača. Najzaujímavejšou časťou je, samozrejme, hra proti reálnym protihráčom. Tá je rozdelená na nehodnotenú a hodnotenú. V hodnotených zápasoch vás po prvých piatich odohraných zápasoch hodí do príslušnej ligy a následne máte priestor na svoje zlepšovanie sa. V multiplayeri už nehráte len za zergov, ale zvoliť si môžete aj terranov a protossov. Módov tu nájdeme päť. Od jedného proti jednému až po 4 verzus 4 a posledným je Free for All, kde hrá každý proti každému. Za odohrané zápasy získavate skúsenosti a zvyšujete svoj level, čo odomyká achievementy a bonusy. Oproti Wings of Liberty tu pribudlo aj niekoľko nových jednotiek pre všetky rasy, inak je multiplayer v podstate rovnaký. Okrem multiplayeru môže zabaviť aj Arcade mód, kde sa nachádzajú rôzne minihry, vytvorené priamo užívateľmi. Pochvalu si zaslúži aj skvelý soundtrack, ktorý vhodne dopĺňa dianie na obrazovke a vynikne najmä pri CGI scénach. Po grafickej stránke veľké zmeny očakávať netreba, hra si stále udržuje slušný štandard, akurát vľúdnym prijatím by bolo skrátenie loadingov. hráte za jeden druh, ktorý sa vyvíja dvoma spôsobmi. Zahráte si za obidva evolučné stupne, ktoré sa líšia útokmi a vlastnosťami jednotky. Po skončení misie si môžete vybrať, ktorý evolučný stupeň vám viac vyhovuje. Všetkým jednotkám je tiež možné priradiť jednu z troch mutácií. Tá umožňuje vylepšenie určitých vlastností jednotky, napríklad jej rýchlosť, odolnosť alebo silu. Ďalšou novinkou je vylepšovanie postavy Sarah Keriggan. Prechádzaním misií a plnením vedľajších úloh získavate levely, ktorých je spolu 70. Po dosiahnutí potrebného levelu sa Keriggan naučí novú schopnosť, na výber sú vždy tri rôzne možnosti. Na poslednom stupni sa nachádza schopnosť Apocylpse, pri ktorej naučení dokáže Kráľovná čepelí pôsobiť obrovské škody na rozsiahlom území. Vývojových stupňov sa v hre nachádza spolu sedem. Po každom navýšenom stupni sa tiež zvyšuje jej život, poškodenie, zbroj a energia, ktorá je potrebná na používanie

špeciálnych útokov. Hrateľnosť je už tradične na vysokej úrovni. Hlavnou úlohou vo väčšine misií je najprv vybudovanie určitej infraštruktúry a potom zničenie súpera. Opäť sú tu dve suroviny, ktoré sa zberajú a potom sa za nich stavajú budovy a kupujú jednotky. Aby sa predišlo stereotypu, tak sa tieto misie striedajú s kratšími, kde s malým vojskom viac-menej len prebehnete mapu, aby ste niečo získali alebo zničili. Celkovo sú misie rozmanité a líšia sa buď svojím cieľom,

Starcraft 2: Heart of the Swarm je vydareným pokračovaním v tejto vesmírnej ságe. Síce úplne nedosahuje kvalít Wings of Liberty, ale stále ide o vysokokvalitný titul. Multiplayer sa oproti predchodcovi príliš nezmenil, no zachováva si svoju tvár a hráčov pohltí na desiatky až stovky hodín. Hlavný dôvod na hranie tohto titulu ponúka kampaň, ktorá posúva celú sériu dopredu. Pre všetkých fanúšikov tejto série je táto hra povinnosťou. Ostatné stratégie sa tento rok budú musieť veľmi snažiť, pretože Heart of the Swarm mieri vysoko. Teraz už ostáva len čakať na zavŕšenie v podobe tretej časti Starcraft 2: Legacy of the Void.

Martin Sabol

Generation | 53

recenzia Nintendo Land Wii U

Nintendo Land Vychutnajte si svet Nintenda

s priateľmi ako nikdy predtým!

Základné Info: Platforma: Wii U Žáner: párty hra Výrobca: Nintendo Zapožičal: Conquest

PLUSY A MÍNUSY: + hrateľnosť + grafika a zvuk + využitie Miiverse + originalita hier - arkádové hry nemusia sadnúť všetkým - občasná ľahká náročnosť

HODNOTENIE:

85%

54 | Generation

Nevedno si predstaviť lepšie odštartovanie Wii U na trhu než v pravej Nintendovej atmosfére, plnej klasických herných postavičiek ako Mário, Link, Donkey Kong a iné. Podobne ako jeho predchodca, Nintendo Wii, ktorý prezentoval svoje vlastnosti na Nintendo Sports, aj jeho nový braček chcel ukázať, čoho je schopný jeho nový hardvér. A vskutku, Nintendo Land nám prezentuje Wii U potenciál, ktorý môže, pri správnom využití, hráčom poskytnúť nový herný zážitok.

Vítajte v Mii lunaparku!

Celý Nintendo Land je robený v štýle lunaparku, ktorého herný obsah je vo forme minihier. Sprevádzať vás bude od začiatku milý, ale občas otravný robot menom Monita. Už po prvých minútach si začnete želať, aby Monita nahodila tichý mód a pustila vás k samotnej hre, avšak nejako jej nedošlo, že ľudia sa chcú v lunaparku hlavne baviť a nie počúvať inštrukcie. Bude si ďalej brblať svoje. Keď už vám dá konečne Monita voľnosť, ocitnete sa už v celkom zabehnutom lunaparku, kde sa zabávajú Mii-čka, čo sú malé avatary, ktoré vás a iných hráčov predstavujú.Ešte viac sa váš lunapark zaľudní, keď sa napojíte

cez internet na Miiverse. Miiverse je komunita Wii U hráčov, do ktorej sa napojíte cez váš gamepad. Môžete komunikovať, zdieľať obrázky, pochváliť sa vašimi hernými úspechmi alebo sa len virtuálne socializovať s inými hráčmi. Ide o veľmi praktickú a efektívnu funkciu, ktorá spája Wii U hráčov z celého sveta a ktorej funkcie sa rôzne prenášajú do hier. A práve napojenie na Miiverse vie pestro obohatiť váš park o Mii-čka iných hráčov. Tie vám prinesú informácie o ich hráčoch a v priebehu sekúnd budete vidieť na svojej obrazovke malých panáčikov s textovými bublinkami, ako napríklad: "Dnes nemám školu, hurá!", alebo "Level 2 je príliš ťažký!". Okrem toho môžete vidieť, ktoré z minihier hrajú iní hráči a aké v nej dosiahli výsledky. Svoj Nintendo Land si budete môcť zosobniť, a to kvantami "odmien", ktoré dostanete za nahromadené body v minihrách. Ako sa tak budete nintendo landom prechádzať a budete stretávať nové Mii-čka, dostanete pocit, že váš lunapark je plný života. Samotné gro Nintendo Landu je však

obsiahnuté v 12-tich samostatných minihrách. Každá minihra predstavuje atrakciu vo vašom parku, sú to prerobenia klasických hier od Nintenda, ktoré vám určite budú známe. Preto sa môžete tešiť na vaše obľúbené Nintendo postavy ako Mário, Luigi, Yoshi, Link, Donkey Kong, Metroid… Po vstupe cez tunel do vašej vybratej hry, ktorý je tapetovaný 8-bitovými obrazcami, bude vaše Mii-čko následne odeté do vtipného kostýmu daného sveta a hra sa vám otvorí. A o aké hry teda pôjde? Delia sa na 6 hier, ktoré sú čisto singleplayer. Tri, ktoré si buď môžete zahrať sami, alebo s viacerými hráčmi a tri, ktoré sú čisto pre viacerých hráčov. Multiplayer sa ďalej delí na kooperačný mód alebo na tzv. "súťaživý" mód, čím sú obsiahnuté hry na rôzne príležitosti a nálady. Chcete si napríklad udobriť priateľku? Tak potom asi bude vhodné si zvoliť The Legend of Zelda: Battle Quest, kde obe vaše Mii-čka budú odeté do klasického Linkovho kostýmu, a spoločne budete prechádzať Hyrule. Každý hráč má inú zbraň a kombinovane ničí nepriateľov. Nečakajte však klasickú Zeldovku. Budete ovládať iba zbrane a kombinácie útokov a zbierať rupees, ale nebudete kontrolovať pohyb. Ten je prednastavený.

Každá postava bude mať inú zbraň a bude čisto na vašej tímovej spolupráci, ako ďaleko zájdete. Ak však budete namiesto spolupráce chcieť s priateľmi súperiť, zahrajte si Metroid Blast, kde jeden hráč bude lietať a odstreľovať ostatných zo Samusovej lode, a tí sa ho budú naopak snažiť zostreliť zo zeme s Wii ovládačmi. Nintendo sa postavilo k tvorbe hier veľmi svedomito. Nielenže sú väčšinou všetky hry veľmi pekne spracované atmosféricky, ale sú najmä originálne. K tomu prispieva najmä asymetrický multiplayer až pre 5-tich hráčov, kde jeden hráč využíva dotykové funkcie touchscreenu na Wii U gamepade, ktorý aj mnohokrát funguje ako druhá, nezávislá obrazovka. Napríklad v Mario Chase (ktorá je mimochodom medzi našimi obľúbenými hrami), musia ostatní hráči chytiť toho, ktorý má práve Wii U gamepad. Nejde však o klasickú naháňačku, nakoľko tento hráč bude vidieť na svojom gamepade mapu a akým smerom sa jeho nepriatelia pohybujú. K tomu ešte dostane 15 sekúnd náskok, aby sa vám mohol skryť. Tým pádom sa vám bude vedieť vyhýbať a skrývať. Váš úspech bude spočívať v komunikácii a taktizovaní spolu s ostatnými. Pic - Mario Chase. Hoci ide v podstate o párty hru, Nintendo Land je vhodný aj pre hráčov, ktorí si chcú zahrať sami alebo nemajú poruke práve niekoho na hranie. Pri singleplayer hrách sa budete totiž snažiť prekonať svoje najlepšie skóre alebo čas, ktorý je pri každej hre zaznamenaný a vyhodnotený v porovnaní s vašimi predošlými hrami. Doslova si nás získala hra Takamaru’s Ninja Castle, kde hráte za malého papierového Ninju. Cez touchscreen budete virtuálne hádzať hviezdice a nakláňaním ovládača budete meniť ich let, poprípade kresliť prstom jednotlivé vzorce na špeciálne ninja techniky. Pri tejto hre si presne poviete to

zradné: „Ešte jednu hru a končím!”, až si uvedomíte, že už sú 4 hodiny ráno. Ďalším pozitívnym aspektom je grafika, ktorá je asi najkrajšia, akú sme na Wii U zatiaľ videli. Ide o skutočný HD obraz, ktorý je ostrý a jasný. Pokiaľ vás staré Wii-čko odrádzalo slabou grafikou, tak budú potešení aj náročnejší hráči, lebo naozaj tu z grafického hľadiska nie je čo vytknúť. Spolu s prvotriednou grafikou je vynikajúci aj zvuk, ktorý je kombináciou klasických, 8-bitových zvukov, známych herných zneliek a chytľavých motívov. Inými slovami, vaše zrakové aj zvukové zmysly budú nadmieru potešené. Na druhej strane, minihrám chýba dej, hĺbka a postavy sú plytké. To nie je prekážka, keď si uvedomíme, že ide vlastne o kolekciu arkádových hier, ale nemusí to byť šálkou kávy pre všetkých, a niektorým hráčom môže chýbať dejový "drive".

spolupracovať alebo súperiť, ale najmä sa spoločne baviť a smiať sa. V žiadnom prípade však nejde o hru, ktorá by ostala v iné dni zapadnutá prachom. Práve naopak. Poskytne mnoho zábavy, aj keď si len sami budete chcieť vychutnať niektorú z množstva hier sami. Keďže je Nintendo Land vynikajúco spracované a je k tomu v krásnej HD grafike, nedá sa skonštatovať inak, než tak, že ak máte alebo si plánujete kúpiť Nintendo Wii U, Nintendo Land vám nesmie vo vašej zbierke chýbať. Adam Zelenay

Vynikajúca spoločenská hra Nintendo Land úspešne naplnilo svoje poslanie a perfektne prezentuje potenciál, ktorý Wii U ponúka. Celková lunaparková atmosféra, kde sa to hemží životom a Mii-čkami, vám poskytne 12 pohodových hier, ktoré sú originálne a poskytnú vám a vašim priateľom hodiny zábavy. Nintendo Land kúpite samostatne za 45 eur, ale ak si kúpite Wii U 32GB verziu, dostanete Nintendo Land pribalené v cene, čo sa určite oplatí. Najviac túto hru oceníte pri spoločných večeroch s priateľmi alebo rodinou, kde budete

Generation | 55

RECENZIA LENOVO THINKPAD TABLET 2 HW

Lenovo ThinkPad Tablet 2 Plnohodnotný Windows v tele tabletu Základné info:

Výrobca: Lenovo Na recenzovanie poskytol: Lenovo

PLUSY A MÍNUSY: + kvalitný displej + Windows 8 + výdrž batérie - cena s príslušenstvom - nezvláda náročnejšie programy ŠPECIFIKÁCIE: Rozmery: 262.6 × 164.6 × 9.8 mm Hmotnosť: 565g – (Len s WiFi) 585g – (WiFi + Pero/Digitizér) 600g – (WiFi + Pero/ Digitizér + 3G/4G modul) Displej: 10,1 palca (16:9), LED podsvietenie Rozlíšenie: 1366 × 768, VGA: Intel® Integrated HD SGX545 GFx Pamäť: 32/64GB (e-MMC) RAM: 2GB Procesor: Intel Atom Z2760 1,80GHz OS: Windows 8 Fotoaparát: predný 2Mpix; zadný 8Mpix

HODNOTENIE:

75%

56 | Generation

Druhá generácia profesionálneho tabletu ThinkPad od Lenova vymenila Android za Windows 8 a Tegru za najnovší Intel Atom. Vďaka plnohodnotnému systému Windows 8 tak nie je problém so spustením programov používaných na notebookoch alebo stolných PC, a to všetko v tenkomtablete s dlhou výdržou a kvalitným displejom.

Vzhľad a konštrukcia Už na prvý pohľad pôsobí tablet dobrým dojmom a svojím dizajnom jednoznačne pripomína notebooky z rodiny Thinkpad od Lenova. Ani po zdvihnutí do rúk neprichádza sklamanie, tablet je pevný a vďaka svojej hrúbke len 9.8 mm a hmotnosti 600g sa drží veľmi dobre aj v jednej ruke. Ergonómii pri držaní napomáha aj pogumovaná zadná strana tabletu a tento soft touch povrch sa tiahne aj po okrajoch tabletu. Dvojica reproduktorov je umiestnená v spodnej časti zadnej strany. Celú prednú stranu pokrýva ochranné sklo Gorilla, pod ktorým je 10,1-palcový displej. Nad displejom sa nachádza 2.0 Mpix kamera s diódou, indikujúcou jej činnosť. Pod displejom je umiestnené, pre Windows tablety typické tlačidlo na prepínanie do dotykového "Metro" rozhrania, snímač okolitého osvetlenia je umiestnený napravo od displeja, ide o trochu

nepraktické umiestnenie, keďže sa ho podarí občas zakryť rukou, čo má za následok automatické zníženie jasu displeja (v prípade, že je táto funkcia zapnutá). Vypínač, kombinovaný so zámkom displeja, sa nachádza na hornej strane spolu s krytkou, pod ktorou nájdeme slot pre micro SD pamäťovú kartu a slot pre SIM kartu. Tlačidlá na ovládanie hlasitosti, vypínač automatického otáčania displeja a 3,5mm audio výstup/ výstup je na pravej strane tabletu. Na ľavej strane tabletu sa nachádza micro USB port na nabíjanie a pod krytkou je klasický USB port pre pripojenie

externého zariadenia. Externý disk sa však po pripojení nerozbehne, USB port totiž umožňuje pripojenie zariadení len s nižším odberom prúdu. Spodná strana obsahuje port pre pripojenie k dokovacej stanici, hdmi výstup a resetovacie tlačidlo. Dotykové pero je zasunuté v ľavom hornom rohu tabletu. Vo vnútri drží pevne, takže pri používaní nevypadne. Pero samotné je veľmi ľahké a pracuje sa s ním dobre, dokáže rozoznať až 1024 úrovní tlaku na displej a jeho súčasťou je aj tlačidlo na rýchle vytváranie screenshotov, ktoré môže slúžiť aj ako pravé tlačidlo myši.

zariadenia a veľkosť displeja je stále dostatočné. Kvalita zobrazenia je na veľmi vysokej úrovni, IPS displej má široké pozorovacie uhly, živé farby a dobré podanie čiernej. Aj napriek lesklému povrchu je displej čitateľný aj v exteréri vďaka svojmu vysokému jasu. nezahrieva a jeho umiestnenie sa dá ľahko rozpoznať mierne teplejším miestom na zadnej časti tabletu. Grafická karta s názvom Intel HD Graphics je v skutočnosti PowerVR SGX545, taktovaná na 533MHz a výkonovo sa pohybuje medzi grafikou v iPade 2 a 3. Súčasťou hardvérovej výbavy sú aj 2GB RAM a 32 resp. 64GB úložného priestoru. Recenzovaný bol model so 64GB pamäťou, v systéme sa však veľkosť disku zobrazovala na hodnote 48,8GB, zvyšok zaberá skrytá časť na obnovu systému. Užívateľsky dostupných je nakoniec len niečo vyše 32GB voľného miesta. Našťastie je prítomná podpora microSD kariet, takže je pamäť ľahko rozšíriteľná. Tablet sa na internet pripojí vďaka podpore WiFi a/b/g/n aj 3G/4G (LTE) mobilných sietí. Predná 2.0 kamera dokáže zhotovovať video v rozlíšení do 720p (1280 × 720) a zadný 8MPx fotoaparát s automatickým zaostrovaním a prisvetľovacou diódou umožňuje nahrávanie videa v rozlíšení najviac 720p. Tabletu nechýba ani GPS, kompas či Bluetooth 4.0

Hardvérová výbava

Displej s uhlopriečkou 10,1" má rozlíšenie 1366 × 768 pixlov, LED podsvietenie a dotyková vrstva dokáže súčasne zaznamenať najviac 5 prstov. Rozlíšenie displeja síce v dnešnej dobe nepatrí k tomu naj, no vzhľadom na výkon

Softvér V tablete je predinštalovaný plnohodnotný 32-bitový Windows 8, a to buď v základnej, alebo v edícii Professional. Nové prostredie sa vďaka dotykovému displeju ovláda jednoducho a intuitívne. Veľkým plusom je celková svižnosť a odozva systému. Štart systému trvá približne 15 sekúnd, prebudenie je takmer okamžité. Lenovo doplnilo systém aj niekoľkými vlastnými aplikáciami, Lenovo Settings slúži ako ovládací panel na rôzne funkcie tabletu, Lenovo Support poskytuje okrem podpory pre zariadenie aj manuál, tipy na jednoduchšie používanie a informácie o celkovom stave systému. Najzaujímavejšou aplikáciou je Quick Snip, ktorá využíva potenciál pribaleného dotykového pera. Pri vytvorení screenshotu pridržaním tlačidla na styluse a priložením hrotu na displej sa vytvorený obrázok displeja prenesie do tejto aplikácie. Tu ho je možné ľubovoľne orezať a uložiť. Pre ďalšiu úpravu uloženého výrezu je už nutné použiť iný obrázkový editor, prípadne vyrezaný obrázok umiestniť do dokumentu alebo poslať mailom. Pri práci s ostatnými aplikáciami funguje stylus rovnako ako myš, použiť sa dá na ručné písanie poznámok, dobre funguje aj rozpoznávanie písaného textu,

Keďže je v tablete nainštalovaný plnohodnotný Windows 8, súčasťou výbavy nie je ARM procesor, ale Intel Atom Z2760 najnovšej generácie, ktorý beží na frekvencii 1,8GHz. Dvojjadrový procesor dokáže súčasne spracovávať až 4 vlákna po vzore Intel procesorov vyššieho radu. Výkonovo sa s nimi však porovnávať nemôže, na druhej strane má veľmi nízku spotrebu a nevyžaduje aktívne chladenie, aké je možné nájsť napríklad v tablete Surface Pro od Microsoftu. Aj bez chladenia sa procesor ani pri záťaži

Generation | 57

RECENZIA LENOVO THINKPAD TABLET 2 HW

ktoré je súčasťou Windows 8. Stylus je veľmi užitočný pri ovládaní desktopového prostredia Windows 8, pretože sa s ním ovládajú malé tlačidlá a ikony oveľa jednoduchšie ako s použitím prstov. Pri priblížení hrotu k displeju na vzdialenosť menšiu ako 1-2cm sa na displeji na mieste, nad ktorým je umiestnený stylus, zobrazí kurzor. V tomto prípade sa dotyková vrstva reagujúca na prsty deaktivuje a znovu sa aktivuje až po oddialení stylusu od displeja. Presnosť pri používaní stylusu je veľmi dobrá, no v rohoch displeja sa značne zhoršuje a nezlepší sa ani po opakovanej kalibrácii. V priestore vzdialenom približne 2 cm a menej od rohov displeja je kurzor mierne posunutý od skutočnej polohy stylusu.

rýchlosťou 36MB/s. Zo zvedavosti a bez veľkých očakávaní boli na tablete odskúšané aj dve hry, nenáročná 2D skákačka Super Meat Boy bola po pripojeni klávesnice hrateľná bez akýchkoľvek problémov. Graficky náročnejšia hra Deadlight však dosiahla úplný limit tabletu a ten pochvíli prestal úplne reagovať, pomohol už len reštart podržaním tlačidla vypínania. Úsporný hardvér a Li-Pol batéria s kapacitou 30Wh zabezpečujú celkom slušnú výdrž na jedno nabitie. Pri surfovaní na internete prostredníctvom WiFi pripojenia sa batéria vybila za 9 a pol hodiny. Podobnú výdrž sa dá očakávať aj pri sledovaní videa. Nabíjanie cez microUSB port však trvá dosť dlho, približne tri hodiny.

Výkon a výdrž

Dokovacia stanica

Výkon zhodný s notebookmi alebo stolnými počítačmi sa od tohto tabletu nedá očakávať, no na základné činnosti úplne postačuje. Dotykové prostredie Windows 8 beží plynulo a bez akýchkoľvek problémov. Aplikácie sa v ňom spúštajú takmer okamžite, prepínanie medzi nimi je taktiež bezproblémové a všetko ide tak, ako má. Prvé náznaky nedostatočného výkonu sa ukážu až pri prepnutí do desktopového prostredia systému. Surfovanie po internete, či práca s kancelárskym balíkom je bezproblémová až kým sa tieto činnosti nevykonávajú súčasne, vtedy sa už začne vo väčšej miere prejavovať nedostatok výkonu. Tablet mal zrejme z dôvodov, súvisiacich s ovládačom grafickej karty, problémy s benchmarkmi, zameranými na testovanie grafického výkonu, do konca nezbehol ani jeden z 3D Mark programov, takže, aké skóre by v nich tablet dostal, je ťažko odhadnúť, no veľké číslo by to určite nebolo. Rovnaký problém sa objavil aj pri testovacom nástroji Cinebench 11.5, benchmark procesora však zbehol celý, a to s výsledkom len 0,36 bodu. Ohodnotenie hardvéru operačným systémom je nasledovné:

K tabletu je možné dokúpiť aj klávesnicu, ktorú sme, žiaľ, na recenziu nedostali. Namiesto nej sme však dostali dokovaciu stanicu, ktorá sa rovnako ako klávesnica predáva samostatne. Dokovacia stanica rozšíri konektivitu tabletu o niekoľko ďalších portov, slúži aj na nabíjanie a umožní používať tablet bez potreby jeho neustáleho držania v rukách. Po pripojení klávesnice a myši sa dá použiť aj ako klasické PC.

Rýchlosť pri čítani dát z vnútornej pamäte sa pohybovala na úrovni 81MB/s, pričom zápis dát prebiehal

58 | Generation

Samotná dokovacia stanica je vyrobená z plastu a jej vyššia hmotnosť nepoteší pri cestovaní, no na druhej strane poskytuje lepšiu stabilitu pripojenému tabletu. Na pravej stane doku sa nachádza jeden USB 2.0 port, všetky ostatné porty sú na jeho zadnej strane. Nechýba teda microUSB port, HDMI, 3,5mm výstup pre slúchadlá, 3,5mm vstup pre mikrofón, dvojica USB portov, sieťový LAN port a napájací konektor. WŽiaden z portov však nefunguje bez pripojenia dokovacej stanice k elektrickej sieti pribaleným adaptérom. Na napájanie doku sa dá použiť aj microUSB nabíjačka dodávaná s tabletom, tá však na rozdiel od adaptéra pribaleného k dokovacej stanici zvládne napájať len ju a tým pádom sa tablet nenabíja.

Záverečné hodnotenie Lenovo Thinkpad Tablet 2 je vcelku zaujímavé zariadenie, ktoré môže v rôznych prípadoch nahradiť aj menej výkonný notebook. Má veľmi dobré konštrukčné spracovanie, vďaka tenkému telu dobre padne do ruky a plusom je aj nízka hmotnosť. Plnohodnotný Windows 8 Pro beží prekvapivo dobre, no náročnejšie programy, ktoré zvykneme používať na počítači, dajú občas tabletu zabrať. V kombinácii s dotykovým perom a výdržou takmer 10h je vhodný aj do práce či do školy.

Od kúpy však môže odradiť jeho cena, model so 64 GB pamäťou, 3G modulom a stylusom stojí 869 €. Model s 32 GB pamäťou sa predáva za 590 €. V prípade, že chceme aj dokovaciu stanicu, treba prirátať ďalších 110€, Bluetooth klávesnica stojí 135€. Model s totožnou výbavou 64GB pamäťou, avšak bez stylusu stojí 790€. Bez dotykového pera však tablet stráca svoju obrovskú výhodu, čo je ešte horšie, pero sa nedá ani dokúpiť, keďže modelom bez pera v balení chýba aj digitizér – dotyková vrstva, ktorá umožňuje jeho použitie. Tomáš Ďuriga

Generation | 59

RECENZIA Asus Zenbook UX51VZA HW

Asus Zenbook UX51VZA Dotyk a výkon v tenkom tele Základné info:

Cena: 2 000 € Zapožičal: ASUS PLUSY A MÍNUSY: + vysoký výkon + kvalitná konštrukcia + dotykový displej - vyššia hlučnosť chladenia

HODNOTENIE:

90%

60 | Generation

S prvým zástupcom modelovej rady Zenbook od Asusu ste sa mohli stretnúť aj na našej stránke v recenzii, ktorú sme uverejnili už pred viac ako rokom. Nový model UX51 je svojím spôsobom tiež prvým, je to totiž prvý Zenbook s uhlopriečkou displeja 15,6 palca. Stále si však zachováva nízku hmotnosť a kompaktné telo, do ktorého sa navyše podarilo osadiť skutočne výkonný hardvér.

Dizajn a konštrukcia Dizajn notebooku sa drží v už dostatočne známej línii Zenbookov a žiadne zásadne zmeny po stránke vzhľadu sa ani v tomto prípade neudiali. Opäť tu máme celokovové telo, veko displeja aj základňa sú

v odlišných odtieňoch. Povrch z brúseného hliníka je mierne lesklý a už na prvý pohľad je vidieť, že ide o notebook najvyššej rady. Kovové telo sa vyznačuje vysokou tuhosťou, a tak nie je problém zdvihnúť otvorený notebook pri držaní za roh základne bez obáv o jeho poškodenie aj napriek jej nízkej hrúbke. Prenášanie vďaka hmotnosti 2,16kg nerobí problém. Displej s uhlopriečkou 15,6“ pokrýva lesklý povrch, ktorý sa tiahne až k samým okrajom veka. Lesklý povrch nebol zvolený zámerne, displej je totiž dotykový. Veko s displejom sa aj napriek kovovej vonkajšej strane pri vyššom tlaku mierne ohýba, to je dôsledkom jeho veľmi malej hrúbky, ktorá dosahuje len niekoľko milimetrov. So základňou je časť s

displejom spojená jedným širokým pántom. Ten drží veko pevne v zvolenej pozícii, pri ovládaní displeja prstami sa veko pod tlakom najmä vo vyšších častiach mierne ohýba, no vždy sa vráti do pôvodnej polohy. Základňu notebooku tvorí svetlejší hliník ako veko displeja. Hrany sú navyše zaoblené, čo prispieva komfortu pri používaní. Celá komunikačná výbava v podobe portov je umiestnená po stranách základne. Na ľavej strane sa nachádza napájací port, 1GBit LAN, HDMI a dvojica USB 3.0 portov. Jeden z nich je v prevedení umožňujúcom dobíjanie externých zariadení aj pri vypnutom notebooku. Pravá strana základne obsahuje miniVGA port (redukcia je v balení), jeden USB

3.0 port, 3,5mm audio výstup, čítačku SD/ MMC pamäťových kariet a 2,5mm zvukový výstup pre pribalený subwoofer. Na prednej a zadnej strane sa nenachádzajú žiadne porty. Ako je už z popisu zrejmé, optická mechanika nie je súčasťou notebooku, dobrou správou ale je, že sa externá CD/ DVD mechanika nachádza v balení. Celý blok s klávesnicou je mierne zapustený pod okolitý povrch a jednotlivé klávesy vystupujú z tela základne. Klávesy sú dostatočne veľké, majú príjemný povrch a dostatočný zdvih s dobrou odozvou. Klávesnica patrí jednoznačne medzi silné stránky notebooku, navyše jej nechýba ani numerický blok a všetky klávesy sú podsvietené. Podsvietenie klávesnice je možné regulovať v troch krokoch, prípadne môže byť vypnuté. Touchpad

má relatívne veľké rozmery, približne 10×7cm. Jeho povrch je hladký a k jeho ovládaniu nemáme žiadne výhrady. Tlačidlá sú integrované v spodnej časti touchpadu, čo umožňuje ich ovládanie aj počas posúvania prstov po povrchu stlačením jeho pravej alebo ľavej časti. Zvuk pri klikaní je tichý, takisto je k stáčaniu potrebné vyvinúť mierne vyšší tlak, čo zabraňuje nechceným kliknutiam pri ovládaní kurzora. V dnešnej dobe je už samozrejmosťou podpora viacdotykových gest, okrem typického zoomovania a scrollovania dvoma prstami nechýba ani podpora špeciálnych gest pre ovládanie prostredia systému Windows 8. Rovnaké gestá ako na touchpade fungujú aj pri ovládaní prostredia systému dotykovým displejom.

Displej Displej, s rozlíšením 1920×1080 bodov, používa technológiu IPS a podsvietenie LED-kami. Rozlíšenie je vzhľadom na veľkosť uhlopriečky dostatočné a obraz je aj pri bližšom pohľade na displej ostrý. Kvalita zobrazenia je na dobrej úrovni, no od tejto kategórie notebooku by sa možno dalo čakať trochu viac. Pozorovacie uhly bez značnej zmeny farieb alebo straty kontrastu sú na úrovni takmer 180 stupňov v horizontálnom smere, pri nakláňaní vo vertikálnom smere je to o trochu horšie, a to konkrétne pri pohľade na displej zhora pod väčším uhlom. Najväčším nepriateľom displeja je akékoľvek okolité svetlo, ktoré vytvára neželané odrazy na jeho povrchu, pri použití v exteriéri za slnečného počasia

Generation | 61

RECENZIA Asus Zenbook UX51VZA HW

bude displej slabo čitateľný aj pri nastavení najvyššej intenzity podsvietenia. Intenzita podsvietenia sa dá regulovať nielen ručne, ale aj automaticky, a to v závislosti na intenzite okolitého osvetlenia. V predaji je aj verzia s matným displejom bez dotykovej vrstvy.

Hardvér Aj keď stále ide o Ultrabook, hardvérovou výbavou sa vyrovná aj klasickým „hrubým a ťažkým“ notebookom. Dostatočný prísun výkonu zabezpečuje štvorjadrový procesor Intel Core i7-3632QM. Jeho základná frekvencia dosahuje hodnotu najviac 2,2GHz, no vďaka technológii TurboBoost sa dokáže, ak to okolnosti umožňujú, pretaktovať až na 2,9GHz pri využití jeho všetkých štyroch jadier. Pri aktívnej dvojici jadier sa frekvencia môže vyšvihnúť na 3,1GHz a pri použití iba jedného jadra na 3,2GHz. Nechýba funkcia Hyperthreading, vďaka ktorej dokáže každé z jadier spracovávať súčasne dve vlákna, preto sa procesor v systéme zobrazuje ako osemjadrový. Súčasťou procesora je aj integrovaná grafická karta Intel HD 4000 so šestnástimi výpočtovými jednotkami, bežiacimi na frekvencii od 650MHz až po 1150MHz, karta nedisponuje vlastnou grafickou pamäťou, ale využíva časť operačnej pamäte, ktorá má celkovú kapacitu 8GB a je tvorená dvoma 4GB DDR3 modulmi s frekvenciou

62 | Generation

800MHz. Pri mnohých Ultrabookoch sa na serióznejšie hranie nedá ani pomyslieť, no najnovší Zenbook je svetlou výnimkou, v jeho útrobách sa nachádza výkonná grafická karta NvidiaGeforce GT 650M s GDDR5 pamäťou o veľkosti 2GB. Karta beží na frekvencii 745MHz s možnosťou

automatického pretaktovania na 835MHz, pamäť je taktovaná na rovných 1000MHz. Samozrejmosťou je podpora technológií DirectX 11.1 a PhysX. Ani v prípade pevného disku neprichádza sklamanie, v Asuse si zrejme povedali, že jeden SSD disk je v dnešnej dobe málo, preto

je súčasťou výbavy dvojica 128GB SSD, tie sú navyše zapojené do poľa typu RAID 0 pre ešte vyššie rýchlosti. Celková kapacita úložného priestoru je teda 256GB. Riešenie síce sľubuje teoreticky dvojnásobné rýchlosti v porovnaní so samostatným SSD, no v prípade zlyhania jedného z diskov sú stratené všetky dáta. Komu sa máli 256GB, ten môže siahnuť aj po verzii s dvoma 512GB SSD.

Softvér Notebook sa predáva s už predinštalovanou 64bitovou verziou operačného systému Windows 8, ktorá umožní plnohodnotné využitie dotykového displeja. Okrem operačného systému je predinštalovaných aj niekoľko aplikácií priamo od Asusu. K tým najužitočnejším patrí AsusTutor, ktorý v podobe animácií predstavuje novinky v systéme Windows 8 ako aj ich ovládanie, je však škoda, že niečo podobné nepripravil sám Microsoft.

Výkon Výkonné štvorjadro, dostatok operačnej pamäte, rýchla grafická karta a dvojica SSD diskov už vopred naznačujú, že o výkon v tomto prípade núdza nebude. Systémové hodnotenie výkonu vo Windows 8 pridelilo komponentom nasledovné hodnotenie: Testovací nástroj Cinebench 11.5 ohodnotil procesor na 5.79 bodu, čím sa radí k najvýkonnejším štvorjadrovým procesorom v 35W prevedení. Grafická karta bola ohodnotená v tomto teste na 37,84 bodov. Dobrou správou je, že procesor dokáže pracovať na plný výkon aj pri behu na batériu. Testy, zamerané na herný výkon, ukázali, že grafická karta si poradí aj s modernými hrami. Skóre v teste 3D Mark 06 dosiahlo hodnotu 13698 bodov. Novšia verzia testovacieho nástroja, 3D Mark 11, ukazovala výsledok 2288 bodov, čo je približne štyrikrát viac ako pri teste integrovanej grafickej karty. Čo sa samotných hier týka, tak tituly ako Dishonored bežia plynulo aj vo FullHD rozlíšení pri najvyšších detailoch a zapnutom vyhladzovaní hrán. Pri náročnejších hrách sa však musí nájsť kompromis pri nastavení úrovne detailov a rozlíšenia, ak chceme dosiahnuť frekvenciu viac ako 30 snímok za sekundu. FarCry 3 alebo Battlefield 3 sú hrateľné aj v natívnom rozlíšení a pri strednej až vysokej úrovni nastavenia grafiky. Dvojica SSD diskov ukázala silu RAID 0 zapojenia

a pri testovaní sa najvyššie prenosové rýchlosti v prípade čítania pohybovali okolo 808,5MB/s a 621MB/s pri zápise. Vďaka takto vysokým rýchlostiam je so Zenbookom radosť pracovať, rýchle disky sa prejavia už pri zapínaní, kedy systém úplne nabehne za približne 10 sekúnd od stlačenia tlačidla napájania. V kombinácii s rýchlym procesorom sa nenájde veľa aplikácií, ktorým by výkon Zenbooku nestačil.

Výdrž a hlučnosť Integrovaná batéria disponuje kapacitou 73Wh a aj napriek výkonným komponentom poskytuje dostatočnú výdrž na jedno nabitie. Pri minimálnej úrovni podsvietenia, vypnutej WiFi a nastavenom profile pre šetrenie batérie notebook vydrží zapnutý necelých osem hodín. Pri využívaní notebooku na internet, teda zapnutá WiFi a tretinová úroveň podsvietenia, sa výdrž zníži na takmer päť hodín. V prípade vyššieho zaťaženia, ako je napríklad sledovanie filmov alebo hranie nenáročných hier, sa výdrž pohybuje okolo dvoch hodín a 30 minút. Pri maximálnej záťaži sa batéria vybije za hodinu a 10 minút. Chladenie zabezpečuje dvojica ventilátorov, ktoré o svojej činnosti dávajú vedieť neustále. Hluk ventilátorov má navyše dosť vysokú frekvenciu, zvyknúť si naň je preto o niečo ťažšie. Pri záťaži je hluk o niečo vyšší, no stále prijateľný vzhľadom na výkon a rozmery notebooku. Keďže sa ventilátory točia neustále, teplota komponentov ostáva pri nenáročnej práci na úrovni okolo 35-40 stupňov pri procesore a 35 stupňov v prípade grafickej karty. V záťaži sa teploty procesora šplhajú k osemdesiatim stupňom, kedy sa automaticky znižuje jeho pracovná frekvencia až dovtedy, pokiaľ teplota o niečo neklesne. Grafická karta aj v záťaži neprekračuje extrémne hodnoty a jej teplota sa udržuje tesne pod hranicou 70 stupňov. Zvýšenú teplotu nie je na povrchu notebooku v okolí klávesnice a touchpadu výraznejšie cítiť, čo prispieva komfortu pri používaní. Teplo sa však odvádza do spodnej časti, ktorá sa pri dlhšej záťaži stáva až nepríjemne horúca.

značkou Bang&Olufsen a samé o sebe dokážu hrať veľmi dobre. Chýbajúce basy je možné ľahko doplniť pripojením dodávaného externého subwoofera, ktorý výrazne ovplyvňuje kvalitu reprodukcie, samozrejme, k lepšiemu. Ide o rovnaký externý reproduktor, aký je dodávaný so súčasnou N sériou notebookov Asus.

Záverečné hodnotenie Najnovší Zenbook je dôkazom toho, že aj v tenkom tele Ultrabooku môže sídliť výkonný hardvér. Okrem lesklého displeja a vyššej hlučnosti pri nečinnosti nemá model UX51VZA takmer žiadnu podstatnú chybu. Má veľmi dobrú klávesnicu a touchpad, kvalitnú konštrukciu, tenké celokovové telo, rýchle disky a dokáže si bez väčších problémov poradiť aj s najnovšími hrami. Okrem toho poteší aj príslušenstvo v podobe externého subwoofera a externej optickej mechaniky priamo v balení. Výbave zodpovedá aj cena, ktorá sa pohybuje na úrovni 2000€. Do predaja by sa mali dostať aj o niečo lacnejšie verzie len s jedným SSD a jedným klasickým pevným diskom. Okrem toho je k dispozícii aj verzia UX51VZ s totožnou výbavou a s matným displejom, avšak bez dotykovej vrstvy.

Tomáš Ďuriga Technické špecifikácie: Procesor: Procesor: Intel Core i7-3632QM * Čipová sada: Intel HM77Chipset * Operačná pamäť: 4+4 GB DDR3 1600MHz, DualChannel * Displej: 15.6" FullHD (1920×1080) IPS, dotykový, lesklý, LED podsvietenie * Grafická karta: NvidiaGeForce GT650M, 2GB GDDR5 VRAM * Úložný priestor: SSD 256GB RAID 0 (2×256GB SSD) * Optická mechanika: externá CD / DVD * Webkamera: HD, 720p * Sieťové pripojenia: WiFi 802.11 b/g/n, Bluetooth V4.0, LAN 10/100/1000 Base T * Zvuk:

Integrované reproduktory a mikrofón

Bang&Olufsen ICE Power, Externý SubwooferSonicMaster * Rozmery: 38,0×25,45×0,6-2cm (Š × H × V) * Hmotnosť: 2,16 kg

Reproduktory Zenbook UX51VZA je vybavený dvojicou reproduktorov, ktoré sú ukryté pod malými mriežkami na ľavej a pravej strane notebooku. Reproduktory sa pýšia

Generation | 63

RECENZIA logitech g710+ HW

Logitech G710+

Mechanická klávesnica stvorená pre hráčov základné info: Cena: 149 € Zapožičal: Logitech

PLUSY A MÍNUSY: + herná mech. klávesnica + dizajn + kvalitné spracovanie + implentovaný USB port + podsvietenie + životnosť - cena - krehké prevedenie

Mechanická klávesnica. Mnohí z vás tento pojem zrejme nepoznáte. Nie však preto, že by šlo o technický výdobytok budúcnosti, pretože, paradoxne, technológia mechanickej klávesnice siaha do éry prvých počítačov. Dôvod je pritom veľmi jednoduchý. Nie je ním nič iné ako cena, ktorá pri rozhodovaní o kúpe toho ktorého komponentu alebo tovaru neraz zohráva najdôležitejšiu úlohu. Mechanické klávesnice zväčša nebývajú vybavené podsvietením, rôznymi displejmi či programovateľnými tlačidlami, no G710+ sa to netýka, teda aspoň sčasti. G710+ je totiž herná klávesnica so všetkým, čo k tomu patrí, dokonca má niečo naviac.

Čo je to tá mechanická klávesnica?

HODNOTENIE:

88%

64 | Generation

Na prvý pohľad sa G710+ od "bežných" herných klávesníc nelíši, preto by zrejme nikomu nenapadlo, že bude aj mechanická. Čo to však vôbec je tá mechanická klávesnica? Rozdielov medzi mechanickou a bežnou klávesnicou je veľa, no ten najzásadnejší nájdeme "pod kapotou". Bežné,

takzvané rubber-dome klávesnice majú gumenú membránu s akýmisi výstupkami či čiapočkami, ktorá je položená na plošnom spoji. Stlačením klávesy sa táto čiapočka sploští, pričom na plošnom spoji spôsobí kontakt, ktorý zaznamená váš počítač. Táto fáza sa nazýva aktuácia. V mechanických klávesniciach nájdeme tzv. Cherry MX switche, a to buď s lineárnym, alebo nelineárnym odporom. Konkrétne táto klávesnica má switche s nelineárnym odporom. Jej chod má v praxi tri fázy. V prvej fáze je odpor nižší, vo fáze druhej sa odpor zvýši a v tretej fáze sa opäť zníži. K aktuácii dochádza už v druhom kroku či fáze. Vďaka tomu nie je potrebné klávesy stláčať až na doraz a vyvíjať na ne vyšší tlak, ako je ten, pri ktorom dôjde k aktuácii. Teda ak má táto klávesnica zdvih 4mm, tlačidlo postačí stlačiť približne do polovice. Pre rozdielne mechanické klávesnice je však tento tlak rôzny. Jeho výška je daná odporom kláves, ktorý je u Cherry MX switchov odlíšený farebne. Napríklad hnedá farba switchu znamená odpor 40 – 45g, čierna farba približne 80g, modrá 45 – 50g. Recenzovaná

klávesnica má takzvaný brown switche, teda hnedý, s odporom približne 40 – 45g. Bežné klávesnice mávajú odpor približne 70 – 90g, takže rozdiel Wje v tomto prípade viac než značný. Ďalším faktorom je priepastný rozdiel v hmotnosti. Tá sa u mechanických klávesníc pohybuje na hmotnosti 2kg a viac, nakoľko sú vyrobené z tvrdeného plastu, a mnohé z nich pre lepšiu stabilitu obsahujú oceľový plát. Nemenej dôležitejšou je aj životnosť samotnej klávesnice. Kým životnosť u klasických klávesníc sa pohybuje na úrovni milión stlačení, u mechanických klávesníc je to až 50-násobne viac, pre každý switch, samozrejme. Pokiaľ teda vašu mechanickú klávesnicu nepolejete alebo nerozbijete, mala by vám vydržať

doživotne. Aj mechanické klávesnice majú však svoje nevýhody. Prvou z nich je pomerne hlasný "klikavý" zvuk, ktorý klávesy pri písaní vydávajú. Intenzita sa líši od druhu switchu, vo všeobecnosti bývajú najhlasnejšie tlačidlá s modrými switchmi, najtichšie s čiernymi switchmi. Riešením pre aspoň čiastočné zníženie hlučnosti sú gumené krúžky, ktoré sa vkladajú pod každý kláves. Ďalšou nevýhodou je cena. Tá sa zvyčajne pohybuje na úrovni niekoľkých tisíc (slovenských korún), s čím súvisí aj nízka, respektíve obmedzená dostupnosť, keďže drvivej väčšine používateľov postačí klávesnica za pár korún. Samozrejme, cenu a dostupnosť nemožno pripisovať ako technický nedostatok klávesnice, je to skôr vecou trhu.

a ani sa po stole nepohybuje, čomu dopomáha aj štvorica gumených podložiek umiestnených v rohoch na jej spodnej časti.

Rozloženie kláves

Dizajn Aj napriek tomu, že Logitech G710+ spadá do kategórie herných klávesníc, treba výrobcovi poďakovať, že svoj výtvor neobdaroval futuristickým a nevkusným dizajnom. Azda jedinou dizajnovou ozdobou je oranžový lem šiestich programovacích tlačidiel umiestnených v ľavej časti. Čo sa samotného dizajnu týka, ten sa podaril na výbornú. (Samozrejme, každý môže mať iný názor). Klávesnici dominuje pomerne dosť rohov, respektíve hrán, vďaka čomu pôsobí agresívnejším dojmom. Farebne je

klávesnica ladená do sivočiernej kombinácie. Rám je sivý, klávesy a ich ohraničenia sú čierne. Výnimku tvoria smerové šípky a klávesy WASD, ktoré sú sivé. Klávesnica vďaka svojej pevnej konštrukcii a hmotnosti váži necelých 1,5kg a pôsobí mohutným dojmom, na rozdiel od lacných klávesníc sa teda niekde neprehýba

Model G710+ ponúka štandardné rozloženie kláves. Zoskupenie "F" kláves je klasické, teda v troch skupinách po štyri klávesy, na ľavo od nich sa nachádza oddelená escape klávesa. Nad F klávesmi nájdeme ďalšie bloky kláves. Prvý z nich spolupracuje s programovateľnými "G" klávesmi, ktoré sú usporiadané po výške ľavého okraja klávesnice. Tento blok obsahuje klávesy M1 – M3 pre prepínanie medzi jednotlivými užívateľskými profilmi, tlačidlo MR slúžiace pre ovládanie funkcie makro a tlačidlo pre zapínanie/vypínanie herného módu, ktorého stav signalizuje dióda v pravej hornej časti nad numerickou časťou klávesnice. Ďalší blok tlačidiel slúži pre zapnutie/vypnutie podsvietenia. Jeho súčasťou je aj štvorica tlačidiel ovládajúca multimediálnu časť. Nad numerickou časťou klávesnice sa nachádza tlačidlo pre vypnutie/ zapnutie zvuku a "scrolovací valček" pre reguláciu hlasitosti.

Zopár "fičuriek" naviac Hneď v úvode som naznačil, že model G710+ má od bežných mechanických klávesníc niečo naviac. Prvou vecou je zopár hráčskych tlačidiel navyše, čo ocenia predovšetkým hráči. Druhou vecou podsvietenie kláves, o ktorom som niečo naznačil v predošlej kapitole. Pomocou dvojice tlačidiel je možné zvoliť až štyri rôzne úrovne podsvietenia kláves alebo ho jednoducho vypnúť. Smerové šípky a klávesy WASD majú dokonca vlastné tlačidlo pre ich ovládanie, teda intenzitu ich podsvietenia je možné voliť nezávisle od zvyšku klávesnice. Podsvietenie kláves je biele, výnimku tvoria klávesy M1 – M3, ktoré majú žlté podsvietenie a kláves pre programovanie makier M3 s podsvietením červenej farby. Treťou zaujímavosťou je implementácia USB portu do klávesnice. Ten nájdete v hornej časti na mieste, z ktorého vychádza USB kábel. Pri pohľade naň si určite všimnite, že oproti ostatným klávesniciam je oveľa hrubší, k jeho poškodeniu by teda dôjsť nemalo. Ak však dôjdete na jeho koniec, rovnako vás prekvapí aj dvojica USB konektorov. Jeden je určený pre chod klávesnice, druhý je určený pre USB port. Osobne hodnotím implementáciu tohto portu do klávesnice len pozitívne, najviac sa mi osvedčil ako USB nabíjačka pre mobil, ale aj pre použitie USB kľúča, takto pripojiť si ale môžete aj napríklad myš či headset.

Treba však podotknúť, že tieto spomínané bloky tlačidiel s výnimkou programovateľných G kláves nemajú mechanickú podporu, teda sú na báze rubber-dome klávesníc a rozdiel v ovládaní je viac než značný. Ak by niekoho zaujímal počet kláves a tlačidiel, tých je dokopy 124.

Generation | 65

RECENZIA logitech g710+ HW

Pozor na rozmery Áno, čítate dobre. Pozor na rozmery. Pretože sa vám môže veľmi ľahko stať to, čo sa stalo mne. Klávesnica sa mi totiž pre svoje rozmery nezmestila na výsuvnú dosku určenú pre klávesnice, vďaka čomu som ju musel mať položenú na stole. Osobne nepatrím do skupiny vášnivých hráčov hier, takže mne takéto umiestnenie nevyhovovalo.

Ak patríte do rovnakej skupiny, rozmery klávesnice sú 525,8×228,6×61mm, odporúčam si teda priestor pre klávesnicu vopred odmerať.

Logitech Gaming Software Ak vlastníte, prípadne ste vlastnili, hernú myšku či klávesnicu od spoločnosti Logitech, tento softvér určite dobre poznáte. Prvýkrát som sa s ním stretol pri recenzovaní hernej myšky Logitech G600, pričom zanechal vo mne dobrý dojem. Inak tomu nie je ani teraz, softvér síce ponúka podstatne menej nastavení, ako tomu bolo u spomínanej myši, no obsahuje všetko podstatné. Klávesnica vám bude, samozrejme, fungovať aj bez neho, no po jeho inštalácii sa vám sprístupnia nastavenia profilov, ktoré si môžete zvoliť k jednotlivým hrám. Profil si môžete vytvoriť buď vlastný, alebo vybrať

66 | Generation

z dlhého zoznamu hier, ktorý sa neustále aktualizuje. Jednotlivé profily si nemusíte striktne vytvárať len k hrám, ale svoje využitie nájdu aj pri práci s internetom, pri kancelárskej práci či práci s rôznymi programami.

Dojmy z používania Je dosť ťažké popísať samotné dojmy z používania, pretože každý vníma (alebo by vnímal) prechod z klasickej klávesnice na mechanickú rôzne. Veľmi jednoducho povedané, kto to nevyskúšal, nepochopí. Kritických je prvých pár hodín, počas ktorých sa s mechanickou klávesnicou len oboznamujete, zvykáte si na vyšší zdvih kláves, na ich vyššiu hlučnosť a v neposlednom rade na ich mechanický chod, ktorý poskytuje lepší pocit z písania, u niektorých možno aj vyššiu rýchlosť písania. To ocení každý, kto s klávesnicou pracuje niekoľko hodín denne, prípadne píše dlhšie texty. Pre hráčov budú najzaujímavejšie programovateľnéklávesnice, ktorých umiestnenie je u Logitechu už rokmi overené, a tiež funkcie ako je programovanie makier či herný režim, ktorý pri hraní hier deaktivuje windsowsácke klávesy, aby ste sa z hry nedostali pri ich náhodnom stlačení na vašu domovskú obrazovku. Veľmi užitočné je aj programovanie makier, ktoré je možné vykonať aj priamo v hre, stačí len stlačiť klávesu MR, vybrať jednu zo šiestich G kláves, vykonať to, čo od nej budeme požadovať a svoju voľbu potvrdiť stlačením klávesy MR. Takto je možné pre všetky tri profily nahrať až 18 rôznych akcií. Z ďalších funkcií stojí aj za spomenutie tzv. 26-key rollover, ktorá zabezpečí, že klávesnica bude schopná správne detekovať až 26 kláves súčasne. Viacerých možno poteší prevedenie dvojriadkovej klávesy enter a dlhého backspace, no na strane druhej je škoda,

že "predĺženej" verzie sa nedočkal aj ľavý shift. Treba spomenúť aj to, že klávesnica je dodávaná len v US verzii, model G710+ v českej lokalizácii zrejme nemožno očakávať, v slovenskej už tobôž nie.

Záverečné hodnotenie Model G710+ je prvým herným mechanickým pokusom Logitechu a treba povedať, že skutočne podareným. Neposkytuje síce toľko možností ako plnokrvný hráčsky model G510, ktorý síce nie je mechanický, no oproti G710+ poskytne hráčom až trojnásobne väčší počet programovateľných G kláves, no je možné očakávať, že niekedy v budúcnosti by sa mohla objaviť aj plnokrvná hráčska mechanická klávesnica od tohto obľúbeného výrobcu. Medzi ďalšie veci, ktorými G710+ zaujme, patrí dizajn a kvalitné mohutné spracovanie celej klávesnice a množstvo funkcií zaujímavých najmä pre hráčov. Na zahodenie nie je ani životnosť klávesnice, ktorá by sa mala pohybovať na úrovni 50 miliónov stlačení pre každú klávesu. Slabším miestom klávesnice je azda len opierka na ruky, ktorá pôsobí veľmi krehko a až priveľmi plastovo. Mnohých odradí zrejme cena, no aj napriek vysokej cene si svojich priaznivcov určite nájde.

Miroslav Konkoľ

RECENZIA Creative Inspire T3300 + T6300 HW

Creative Inspire T3300 & T6300

Creative Inspire T3300 + T6300 PLUSY A MÍNUSY: + kvalitný zvuk + slušný výkon + dobrá cena - nešikovná regulácia basov

HODNOTENIE:

90%

ŠPECIFIKÁCIE: T3300: Rozmery: subwoofer160×214×243mm, satelity-86×177×93mm Výkon satelitov: 2×5.5W Výkon subwoofera: 16W Frekvenčný rozsah: 40Hz - 20 kHz Odstup signálšum > 75dB T6300: Rozmery: subwoofer175×227×263mm, satelity predné 86×177×93mm, satelity zadné-72×147×79mm Výkon satelitov: 5×7W Výkon subwoofera: 22W Frekvenčný rozsah: 50Hz - 20 kHz Odstup signálšum > 75dB

68 | Generation

Nie každý notebook je obdarený kvalitným audiom. Či už používate notebook, či stolový počítač, určite by ste sa mali obhliadnuť po reproduktoroch od firmy Creative, ktoré ponúkajú kvalitné audio za dobrú cenu. K notebookom sadne Inspire T3300 s konfiguráciou reproduktorov 2.1 a o stolové počítače sa postará Inspire T6300 s piatimi satelitmi a subwooferom.

Prvé dojmy Pri vybaľovaní reproduktorov zo škatule by ste si povedali, že vlastne ide o to isté, akurát T6300 má pridané dva satelity. Ale predsa len nejaké zmeny tam nastali. Hlavne v tom, že satelity i subwoofer majú pri T6300 o niečo vyšší výkon. Pri balení výrobca nešetril obalmi, pri každom satelite je osobitne zabalený kábel a satelit. Normálne by to až tak nevadilo, no už pri rozbaľovaní sme sa "tešili" na to, že to všetko bude treba dať aspoň približne do pôvodného stavu.

Štýlové spracovanie Človek by povedal, že na sade reproduktorov, čo sa týka dizajnu, nie je veľmi čo riešiť. Creative však využil i to málo a vyhral sa s dizajnom satelitov. Reproduktory tak skvele zapadnú do moderne ladenej izby alebo za herný počítač. Dizajn ovplyvňujú technológie, ktoré sa výrobca rozhodol pri vývoji reproduktorov použiť. Ide hlavne o vylepšenia priestorového zvuku, ktoré výrobca

nazval DSE(Dual Slot Enclosure) a IFP(Image Focusing Plate). Ovládač na kábli umožňuje regulovať hlasitosť, či vypnúť zostavu. Ak chceme regulovať intenzitu basov, musíme potočiť kolieskom, ktoré je umiestnené vzadu na subwooferi. Nie je to práve najšťastnejšie riešenie, keďže subwoofer sa zväčša ukladá pod stôl, regulácia nie je tým pádom až taká jednoduchá.

cenovej kategórii očakávali. Nemáme k audiu žiadne podstatné výhrady.

Slušný výkon

Kvalitný zvuk

Od reproduktorov za 50€ sa síce nadajú čakať žiadne zázraky, no vo svojej cenovej kategórii sú na tom veľmi dobre. Bohato postačia bežnému hráčovi či milovníkovi hudby, ktorý chce reproduktory, ktoré bez problémov ozvučia izbu kvalitným zvukom aj pri vysokej hlasitosti. Aj slabšia zostava si pri ozvučovaní izby viedla veľmi dobre a hlasitosťou to zatiahla až do nepríjemných hodnôt. Pre dokonalý zážitok z hudby je však potrebné nájsť optimálnu hodnotu pre nastavenie subwoofera, ktorý ak to príliš s kolieskom preženieme, tak často prehlušuje zvyšok zostavy.

Už na prvé počutie bolo rozoznať, že výrobca na kvalite audia nešetril. Subwoofer sa stará o kvalitné spracovanie nízkych tónov, zatiaľ čo satelity hrajú výšky a stredné tóny. Dá sa povedať, že kvalita audia je nad úrovňou, ktorú by sme v tejto

Pri 5.1 kanálovej konfigurácii nás trošku sklamala dĺžka kábla pri zadných reproduktoroch, ktorá ak to nechceme mať natiahnuté cez stred, vystačila na umiestnenie reproduktorov ledva do pozície človeka za počítačom. Našťastie,

Základným kameňom oboch zostáv je subwoofer, do ktorého vedú káble zo všetkých satelitov a vychádzajú z neho káble na pripojenie k počítaču a do zásuvky.

káble nie sú žiadneho exotického formátu a nemal by byť problém pri použití klasickej cinch-to-cinch (samecsamička) predlžovačky. Ako už bolo spomenuté, model T3300 nezaostáva len v počte reproduktorov, ale mierne aj vo výkone. Konkrétne satelity zaostávajú s hodnotou 5.5W za satelitmi z T6300, ktoré majú výkon 7W. Subwoofer pri T3300 dosahuje výkon 16W, pri T6300 je to 22W. Síce to nie sú žiadne astronomické rozdiely, no pri maximálnej hlasitosti počuť nejaký ten rozdiel. Pre bežné užitie pri PC je však zanedbateľný.

Technológie Pri týchto modeloch Creative jasne ukazuje, že užitie rôznych technológií nemusí znamenať vyššiu cenu. Do svojich produktov zakomponovali rôzne zlepšováky, ktoré sa snažia vám predniesť čo najlepší zvuk. Prvým vylepšením je technológia DSE, označuje sa tak dvojica basreflexových otvorov, ktoré nájdeme na satelitoch. Snažia sa vypomáhať pri nižších a stredných tónoch. Tiež mierne zvyšujú hodnotu maximálnej hlasitosti.

Druhá zakomponovaná technológia sa nazýva IFP. Tá sa snaží rovnomerne vyplniť miestnosť zvukom. Pomocou špeciálne umiestnených membrán zväčšuje plochu reproduktora a stará sa o to, aby prúd zvuku išiel do všetkých smerov od reproduktora, nielen prúdom dopredu.

Multimédiá

Pri 5.1 kanálových reproduktoroch prichádza jeden problém. Reproduktory sa pripájajú cez tri samostatná AUX konektory. Jeden pre predné reproduktory, druhý pre zadné a tretí pre centrálny reproduktor a subwoofer. Sústava

sa nedá jednoducho pripojiť k mobilnému telefónu alebo notebooku. Možno by sa zišlo pridať jeden AUX vstup, cez ktorý by sa dal pripojiť mobil či notebook. Síce by v tej chvíli reproduktory neponúkali priestorový zvuk, ale aspoň by sme mohli rozozvučať celú zostavu bez stolového počítača. Celá rada Inspire je stavaná hlavne pre bežných používateľov, ktorí si chcú užiť hudbu či hry s dobrým audiom. Audiofili by si možno našli pár výhrad, no ak sa pozrieme na cenovku, nie je o čom. Za cenu kvalitnejších slúchadiel dostaneme kvalitnú reprosústavu, ktorá pri maximálnom výkone zaručene vytočí všetkých susedov.

Verdikt T3300 a T6300 sú veľmi podarené systémy, ktoré uspokoja bežného ako hráča, tak aj milovníka multimédií bez toho, aby musel siahať hlboko do vrecka. Ponúkajú slušný zvuk a výkon, ktorý bohato postačí na domáce použitie. Ak hľadáte niečo, čo spríjemní počúvanie hudby, pozeranie filmov, či hranie hier za dobrý peniaz, tieto produkty rady Inspire vás nesklamú. Ak však patríte k náročným používateľom, bude to chcieť si priplatiť a siahnuť po high-end modeloch.

Eduard Čuba

Generation | 69

RECENZIA Sony Xperia z HW

Sony Xperia Z Vlajková loď PLUSY A MÍNUSY: + tenká vodotesná konštrukcia + 5 placový FullHD displej + výkon + fotoaparát + Android 4.1.2 Jelly Bean - cena

Základné info:

Zapožičal: www.sony.sk Cena: 600 € ŠPECIFIKÁCIE: rozmery: 139×71×7,9mm hmotnosť: 146 gramov displej: 5” 1080×1920p FullHD Reality Display s Mobile BRAVIA® Engine 2 fotoaparát: 5 predný 2.2Mpx, FullHD video, zadný 13.1MPx, FullHD video s podporu HDR pamäť: 2 GB RAM CPU: štvorjadrový 1,5Ghz Krait prenos dát: 2G,3G,4G, Bluetooth 4.0, Wi-Fi batéria: integrovaná 2330mAh SIM: micro-SIM

Nie je to až tak dávno, čo sme si pri štvorpalcovom telefóne vraveli, že je to monštrum, a že tento rozmer už prekročený nebude. Teraz sa na to však pozeráme z iného uhla pohľadu, štyri palce má už každý druhý bežný smartphone. Sony však nehodlá pri tomto rozmere zostať, predstavuje svoju vlajkovú loď, ktorá nesie päťpalcový FullHD displej, 13MPx fotoaparát a brutálny výkon, ktorý strčí do vrecka aj Galaxy Note 2. Ak zháňate bežný smartphone za dobrú cenu, tak vás sklameme, v Xperia Z je to najlepšie, čo sa dá do smartphonu v dnešnej dobe vopchať. Samozrejme sa to odráža na cene, ktorá sa pohybuje okolo hranice 600€. Nedá sa to však nazvať predraženosťou, Xperia Z tento hardvér skrýva v 7,9 milimetrovom vodotesnom tele.

Prvé dojmy

Síce sme pri high-end telefóne očakávali nejaké to exkluzívnejšie zabalenie, museli sme si vystačiť s bežnou škatuľou od mobilu len so štandardným príslušenstvom. Z jednej strany je to i dobre, navršovať cenu 600€ o ďalšie eurá za pre niekoho zbytočné príslušenstvo. Dostali sme to, čo je pre telefón potrebné, a to nabíjačku a slúchadlá s náhradnými nadstavcami. Telefón na prvý pohľad nepôsobí práve nerozbitne, 5- palcové telo je hrubé len 7,9mm, z oboch strán je pokryté sklom, a, práve naopak, pôsobí dosť krehko. Novinka sa dá zohnať v čiernej, bielej i fialovej farbe

Sklenený gigant

HODNOTENIE:

95% 70 | Generation

Ako už bolo načrtnuté, najväčšiu časť telefónu tvorí sklo. Je to síce pekný dizajnový prvok, no dosť nepraktický. Dizajnovým prvkom je, žiaľ, len dovtedy, kým ho človek nechytí do ruky. Obe strany telefónu sú čistý magnet na špinu a odtlačky prstov.

Dizajn síce jednoduchý, no ako sa hovorí, v jednoduchosti je krása, čo pri Xperia Z platí dvojnásobne. Od posledného vodotesného telefónu od Sony, ktorý prešiel našimi rukami, sa výrobca poučil, čo sa týka rozmiestnenia konektorov. Audio jack už, našťastie, nie je na strane zariadenia, ale na vrchu. Čo sa týka tlačidiel, ponuka je tento raz o niečo skromnejšia, nájdeme tu len tlačidlá na ovládanie hlasitosti a tlačidlo na odomykanie. Škoda, že sa nenasadila i hardvérová spúšť fotoaparátu, ktorá by sa pri kvalitnom fotoaparáte, ako je tento, celkom zišla. Ako sa už pomaly stáva zvykom, zadný kryt sa odobrať nedá. Šachty na microSIM a microSD sú namontované na boku. Všetky šachty a konektory sú riadne utesnené kvôli vodotesnosti. Na rozdiel od Xperie Go vyzerajú tesnenia tak, že čo-to vydržia. Menšou nevýhodou je, že na strane je umiestený i reproduktor. Sem-tam sa nám tak stáva, že ho pri prehrávaní videa prikryjeme prstom, čo značne zníži jeho hlasitosť.

Štvorjadrový dravec

Na pohľad je ťažké zhodnotiť, či sa do 7,9mm tela okrem FullHD displeja s obrovskou hustotou bodov dosahujúcou až 441dpi ešte vôbec vošiel výkonný procesor. Upokojte sa, na tomto fronte sa rozhodne neuberalo. Pod kapotou je štvorjadrový procesor s frekvenciou jadra 1,5GHz, ktorému sekunduje 2GB operačnej pamäte. Možno si poviete, že už ste počuli i viac, no v kombinácii s rýchlym operačným systémom to tvorí perfektný celok. Dosť nás zaskočilo, keď aplikácia Antutu Benchmark umiestnila tento stroj na vrchol svojho rebríčka, ktorému na päty nedýcha ani Galaxy Note 2. Veru, výkon je pri prehliadaní internetu či spúšťaní rôznych aplikácií dobre rozoznať.Xperia Z tak do telefónu vkladá aj funkcie tabletu. Päťpalcový FullHD displej je výborný na filmy či na prezeranie internetu, o ktorého plynulosť sa stará dosť výkonná zostava. Pre aplikácie nám výrobca rezervoval 2GB pamäte, zvyšných 12GB je využiteľných pre filmy a iné multimédiá. Komu by

nestačilo, môže si úložisko rozšíriť o ďalšie GB pomocou microSD karty. Plnú konektivitu zabezpečuje Bluetooth vo verzii 4.0, Wi-Fi, a nesmieme zabudnúť ani na NFC. Telefón podporuje aj LTE, tie však na Slovensku zatiaľ veľmi nevyužijeme. Ako samozrejmosť už považujeme GPS s podporou A-GPS.

Jelly Bean

Vlajková loď sa nezaobíde bez tej najnovšej softvérovej výbavy. O to sa stará verzia androidu 4.1, ktorá nesie pomenovanie Jelly Bean. Systém je až na menšie chybičky dobre vyladený. Každý úkon vykonáva svižne a zvláda aj zložitejší multitasking. Čo systém robí o niečo komplikovanejším, je množstvo predinštalovaných aplikácií, z ktorých využijeme naozaj len zlomok. Tí zdatnejší si možno všimli, že už sa nám pomaly na svet dostáva aj android 4.2, vývojári zo Sony informovali, že sa už pripravuje update, aby sa ich vlajková loď mohla pýšiť najnovším operačným systémom od Google. Dostaneme aj samostatnú aplikáciu na filmy či rôzne vymoženosti, ako napríklad bezdrôtové zdieľanie plochy či odomykanie pomocou tváre.

IP57

Jedna z vecí, ktorá pri 5-palcovom telefóne dosť zaskočí, je certifikácia vodotesnosti a prachotesnosti IP57. Číslo päť značí takmer kompletnú ochranu proti prachu a piesku, číslo sedem zase vodotesnosť v hĺbke jeden meter po dobu minimálne 30 minút. Tvrdené sklo by zase malo zaručiť aspoň akú-takú ochranu voči pádom. Tento faktor sa pri súčasných telefónoch často zanedbáva a mnoho telefónov končí

práve pádom či ponorením do vody. Za toto si Sony skutočne zaslúži pochvalu. Už sa nemusíte báť, že sa vám telefón v daždi alebo snehu poškodí, alebo na neho šplechne voda z bazéna.

Solídny fotoaparát

Sony názorne ukazuje, že na kvalitné fotografie nie je potrebný obrovský objektív. Integrovaný fotoaparát sa skutočne vydaril, fotografie sú na telefón celkom ostré. Veľmi zaujímavý prvok je FullHD kamera, ktorá je obdarená schopnosťou natáčať HDR video. Teda nesnímať len farebne spektrum obrázka, ale aj jeho jas. Nechýba ani LED blesk, ktorý zachraňuje situácie s nedostatkom svetla.Výnimočne zaujme i predná kamera, ktorá taktiež podporuje natáčanie videa v kvalite FullHD pri 30 snímkach za sekundu. Okrem toho dokáže zhotovovať fotky v kvalite 2,2Mpx.

A predsa nie je dokonalý

Už to vyzeralo, že Sony Xperia Z nebudeme mať za čo skarhať, predsa sa len jeden faktor našiel, tým je, samozrejme, batéria. Keď sme počuli špecifikácie ako FullHD displej, štvorjadrový procesor a len 7,9mm hrúbka, hneď bolo jasné, že niekde ušetrené byť muselo. Živiť taký veľký displej a výkonný procesor znamená dosť veľký odber, na čo batéria nebola prispôsobená práve najlepšie. Výrobca sa to síce snažil softvérovo vykompenzovať pomocou rôznych vylepšení, ako napríklad STAMINA mód, ktorý obmedzuje dátové spojenia, keď je telefón neaktívny, alebo napríklad funkcia Wi-Fi podľa miesta, ktorá zapne používanie siete Wi-Fi len na miestach, kde je dostupná známa sieť Wi-Fi. Pri

aktívnom používaní nám však nepomôžu a baterka telefónu sa vybije už za jeden deň. Ak však niekedy telefón pustíte z ruky, môžete sa dostať až k celkom zaujímavým číslam, ako sú 540 hodín pohotovostného režimu, alebo 11 hodín hovoru.

Verdikt

Xperia Z je rodený high-end a zbytočne budeme diskutovať o tom, že je predražený, alebo že mobil s podobnými funkciami sa dá zohnať i za lepší peniaz. No kto si potrpí na kvalitu, určite vie, že sa oplatí si pár eur priplatiť, a dostať tak štýlový telefón so špičkovým výkonom, displejom, ktorý je ešte k tomu aj vodotesný. Áno, nájdu sa aj nejaké muchy, no stále je to perfektný telefón, ktorý sa svojím 5-palcovým displejom pomaly približuje tabletom. Eduard Čuba

Generation | 71

RECENZIA Genius gx gaming gila HW

Genius GX Gaming Gila Herný škorpión

Aj dnes, keď vládnu malé prenosné bezdrôtové myši, si dobrá herná myš svoje Zapožičal: miesto v komunite určite nájde. http:/gx-gaming.com/ O spojenie maximálnej presnosti, pohodlia a štýlu sa pokúsila firma PLUSY A MÍNUSY: GX Gaming s logom škorpióna, + spracovanie ktorej korene siahajú len do roku + 12 nastavitelných 2011. Myš ponúka 12 tlačidiel, tlačidiel presnosť snímania 200-8200 + kvalitný senzor DPI a RGB podsvietenie. základné info:

Cena: 40 €

+ cena - nič podstatné ŠPECIFIKÁCIE:

Senzor: laser Frekvencia snímania: 12000FPS Maximálna akcelerácia: 30G Dĺžka kábla: 1,8m Odozva: 1ms Konektor: USB Hmotnosť:197g Rozmery (V׊×H): 44×72×114mm Obsah balenia: myš Gila, kovové závažia 6x 4.5 g, inštalačné CD

Človek by si povedal, že na myške sa toho veľa navymýšľať nedá. Rozhodne sa na nej však dá veľa pokaziť. Aby sme sa vyhli takýmto situáciám, mali by sme si vedieť myšku prispôsobiť podľa svojej vôle. GX Gaming to preniesol z pohľadu bežného spotrebiteľa až do extrémnych rozmerov. Na hernej myške si môžete dokonca sami upraviť hmotnosť a jej rozloženie. Na prvý pohľad to príde ako niečo, čo si veľké využitie nenájde. Ak to však človek okúsi, rýchlo zistí, aký je to rozdiel. Ani nehovoriac o DPI, herná myška, ktorá sama neobsahuje nastavenie citlivosti, za veľa nestojí. Nechceme predsa počas hry hľadať nastavenia citlivosti v nastaveniach systému.

Prvé dojmy

HODNOTENIE:

95%

72 | Generation

Je veľmi dôležité, aký urobí produkt na zákazníka prvý dojem. V tomto prípade by sa dalo povedať, že, čo sa týka balenia, išlo naozaj už o mrhanie peniazmi. Predsa, ak by ste si objednali hernú

myšku a prišla by vám v mikroténovom vrecúšku, tak by ten prvý dojem veľmi dobrý nebol. Práve kvôli tomu nám myška došla v prešpekulovanej škatuli s otváracím modulom. Podľa jej veľkosti som súdil, že sa tam toho bude nachádzať viac. Po otvorení sa dá skonštatovať, že by sme balenie vedeli zmenšiť viac ako o polovicu. Ako hlavný aktér v škatuli pôsobí, samozrejme, myška, okrem nej sme tam našli škatuľku so závažiami, inštalačné CD a dokumentáciu.

Prešpekulovaný každý detail Autori si dali na myške skutočne záležať, prešpekulovali každú drobnosť, ktorá môže ovplyvniť zážitok z používania. Jedným z najdôležitejších faktorov na myške sú tlačidlá, ich rozmiestnenie a spoľahlivosť. Výrobca nám garantuje osem miliónov kliknutí. Tlačidiel je celkovo dvanásť, počínajúc dvoma základnými cez dve ovládané palcom na ľavej strane, štyri, ktoré sú rozmiestené po hranách hlavných tlačidiel, tlačidlom na koliesku, meničom DPI až po dve stredové, ktoré sa dajú dobre využiť napríklad na ovládanie hlasitosti. Cez pribalený softvér si môžete tlačidlá nakonfigurovať od predvolených funkcií, spúšťanie programov až po tie funkcie vlastné. Ovládanie

tlačidiel zo začiatku nie je jednoduché a využívanie prednej štvorice bude chcieť cvik. Ďalšou veľmi dôležitou súčasťou je snímač pohybu. Jeho presnosť udávame v DPI - počet snímaných bodov na palec. Laserový snímač operuje s hodnotami od 200 až po 8200 DPI. Znamená to, že pri 200 DPI myška za prejdený palec zaznamená pohyb o 200 jednotiek. Pri 8200 DPI spomínaných 200 jednotiek prejde za približne 0,024 palca. Pre vás to znamená to, ako rýchlo pohybujete kurzorom. V hre vám môže vyhovovať iná rýchlosť ako tá, ktorú používate pri práci. Vďaka tlačidlu v strede myšky si môžete rýchlosť kedykoľvek zmeniť bez toho, aby ste museli vypínať aplikáciu. Pri snímaní je dôležitá i frekvencia, tu myška opäť exceluje a podáva frekvenciu snímania až 12 000 FPS. Myš vďaka tomu zvládne zrýchlenie až 30G.

Okrem toho autori vybrali vhodný materiál a tvar pre pohodlné používanie, a to pri zachovaní optimálnych rozmerov. Vec, ktorá ma osobne celkom prekvapila, je dolaďovanie hmotnosti myši. A že to má niečo do seba. V spodnej časti myšky, kde sa pri bezdrôtových myškách ukrýva kryt na baterky, sa v tejto myške ukrýva kryt na závažia. Tie nám výrobca dodal v štýlovej čiernej škatuľke vyplnenej penou. Celkovo tam nájdeme šesť závaží, každé s hmotnosťou 4,5g. Používateľ si tak sám vie rozložiť hmotnosť podľa jeho predstáv.

RGB podsvietenie Gila nezaostáva ani v dizajne, čomu značne dopomáha troj-zónové podsvietenie, ktorého farbu si používateľ vie upraviť v spektre 16 mil. farieb. Úžitková hodnota z toho však veľká nie je, ide hlavne o dizajnový prvok, ktorý má myške dodávať herný vzhľad. Okrem podsvietenia sa tu nachádza aj paličkový ukazovateľ aktuálneho nastavenia DPI. Podsvietené je aj koliesko, tu sa nachádza taký menší technický problém, povrch kolieska, po ktorom pohybujeme prstom, je len priesvitný plast. Potom sa stáva, že sa nám pri scroolovaní prst šmykne.

celé profily, ktoré sa skladajú z nastavení tlačidiel, funkcií a podsvietenia. Aby sme zabezpečili plynulú prácu s týmito nastaveniami, myška má integrovanú pamäť, kde si svoje nastavenia ukladá, následne je možné meniť profily nezávisle od PC.

Test Parametre sú síce pekné, no najpodstatnejšie je to, ako sa s myškou hrá. Skrátka, s myškou sa hrá perfektne. Dobre padne do ruky, rozmiestnenie tlačidiel je veľmi dobré a na presnosť sa nedá sťažovať. Ako zlatý klinec prichádza dolaďovanie hmotnosti, ktoré vám pomôže upraviť silu potrebnú na to, aby ste pohli s myšou. Síce je orientovaná hlavne na MMO a RTS hry, ale môžem potvrdiť , že aj FPS hry sa na nej hrajú parádne.

Verdikt Genius GX Gaming Gila je herná myš hodná profesionálneho hráča, ktorá si za cenu niečo cez 40€ len ťažko nájde konkurenciu. Spája presnú optiku, 12 konfigurovateľných tlačidiel so štýlovým dizajnom a maximálnym pôžitkom z hry. Síce sa nechytá na dnešný trend bezdrôtových myší, no tie pri stolovom počítači veľa výhod nemajú. Nemusíte sa aspoň báť, že vám uprostred boja skončí batéria. Autori odviedli skvelú prácu a myška je dobrá voľba pre každého, kto chce zohnať kvalitnú hernú myš za dobrý peniaz. Eduard Čuba

Softvér Pre ovládanie a nastavovanie myšky výrobca pribalil celkom jednoduchý softvér, ktorý na disku nezaberie veľa miesta a nebrzdí výkon počítača. Umožňuje nastavenie funkcie všetkých tlačidiel, podsvietenia a vytváranie vlastných funkcií pre tlačidlá. Je možné si nahrávať zadané klávesy a následne medzi ne pridať niektoré z predvolených funkcií. Je možné si vytvárať

Generation | 73

RECENZIA FRACTAL DESIGN DEFINE XL R2 HW

FRACTAL DESIGN DEFINE XL R2 Nekonečné množstvo variability Základné info:

Cena: 129,76 € Zapožičal: FractalDesign PLUSY A MÍNUSY: + dizajn + spracovanie + dostatok miesta v interiéri + odhlučnenie a odvibrovanie - priveľa plastu na prednom paneli

HODNOTENIE:

97%

Plánujete si skladať "namakaný" počítač, od ktorého očakávate čo najlepšie prispôsobenie sa vašim potrebám? A zároveň tiež očakávate, že vaša zostava ostane pritom čo najtichšia? Fractal Design Define XL R2 je potom pre vás ako stvorená.

Konštrukcia a dizajn

Keďže Fractal Design Define XL R2 možno zaradiť do kategórie Big Tower, snáď netreba ani spomínať, že jej konštrukcia bude masívna. O tom, že máte čo dočinenia s obrom, si môžete predstaviť vďaka rozmerom 637×232×655mm a hmotnosti slušných 16,5kg, ktorú R dvojka nabrala predovšetkým vďaka svojej oceľovej konštrukcii. Define XL R2 je druhou revíziou modelu XL,

ktorý svojím dizajnom a detailmi vychádza z menšej R4. Zároveň ide o najväčší model počítačovej skrine, ktorú tento výrobca ponúka. Dizajnovo teda nejde o žiadnu novinku, ten, kto pozná a páči sa mu R štvorka, sklamaný určite nebude. XL R2 je k dispozícii v dvoch farebných vyhotoveniach, tzv. Titanium Grey so sivým kovovým odtieňom a v čiernej, Black Pearl, ktorú sme mali aj na recenzovanie. V tomto prípade je celá skriňa ladená do čiernej farby v matnom odtieni, výnimkou je predný panel, ktorý svojím povrchom pripomína brúsený hliník, taktiež, samozrejme, v čiernom odtieni. Žiaľ, hliník to v tomto prípade nie je, je to len plast. Ten so sebou prináša radu nevýhod, napríklad zachytávanie nečistôt v podobe

74 | Generation

prachu, srsti z domácich miláčikov, odtlačkov prstov či nižšiu pevnosť. Celý tento predný panel plní funkciu dvierok a pri pohľade naň spredu je na pravej strane umiestnený výrez na ich otváranie. Pánty, ktoré ich držia, sú teda na strane ľavej. Dvierka sú konštrukčne navrhnuté tak, aby sa otvárali len na jednej strane, ich otváranie teda nie je možné prehodiť na druhú stranu. Po otvorení dvierok si ako prvé všimnete ich vystlanie molitanom, ktorý plní odhlučňovaciu funkciu. Netreba sa však obávať, že by kvôli tomu bolo zabránené prúdeniu vzduchu do skrine, toto je šikovne vyriešené cez prieduchy, ktoré sa nachádzajú po bokoch skrine. Na prednom paneli sú umiestnené štyri 5,25" pozície,

jack konektorov pre slúchadlá a mikrofón a štvorica USB portov, z ktorých sú dva štandardu USB 3.0. Zo zadnej strany sa smerom k stredu tiahnu dve ventilátorové pozície, ktoré sú podobne ako na ľavej bočnici pomocou záslepiek z vnútornej strany uzatvorené.

ktoré sú schované za odnímateľnými plastovými krytkami. Pod nimi sa nachádza pozícia pre dvojicu ventilátorov, ktorá je prekrytá ďalšími plastovými dvierkami, v tomto prípade perforovanými. Jeden 140mm ventilátor je už v hornej pozícii namontovaný, druhý si budete musieť dokúpiť, prípadne sa uspokojiť len s jedným. Pri výbere môžete zvoliť aj menší, 120mm ventilátor, no ten na rozdiel od 140 milimetrového, ktorý do svojej pozície zacvakne, musíte prichytiť pomocou skrutiek. Táto pozícia pre ventilátory má hneď dve výhody. Prvou z nich je prachový filter, brániaci nasávaniu nečistôt do skrine, a druhou výhodou je možnosť jednoduchého odňatia celej pozície zatlačením poistky. Sklamaním je azda len priveľa plastu, ktorý celému prednému panelu dominuje a pôsobí dosť lacným dojmom. Okrem týchto dvoch pozícií sa na prednom paneli nachádza regulátor otáčok, ktorým je možné regulovať napätie až pre tri ventilátory súčasne na úrovniach 5, 7 a 12V. Zvyšok skrine je, našťastie, oceľový a pôsobí solídnejším dojmom. Pravá bočnica je úplne prázdna. Ľavá je na tom podobne, nachádza sa nej len perforácia pre ventilátorovú pozíciu, ktorá je však kvôli odhlučneniu celej skrine z vnútornej strany uzatvorená. V prípade potreby je možné túto pozíciu využiť osadením ventilátora. Samozrejmosťou je aj možnosť demontáže obidvoch bočníc, ktorých demontáž je uľahčená, nakoľko sa nevysúvajú ako u mnohých počítačových skríň, ale sa šikovne

vyklápajú do strán.Rovnako ani na zadnej strane nie je nič neočakávané. Monotónne čierne prevedenie "kazia" biele záslepky PCI portov a rovnako biele lopatky 120mm ventilátora. Záslepiek PCI portov je pre maximálne prispôsobenie k verzii matičnej dosky až deväť, čo sa nedá hodnotiť inak než kladne. Aj horná časť ponúkne rovnaký pohľad ako pri modeli R4. V prednej časti sa nachádzajú tlačidlá power a reset, led dióda presahujúca okraj hornej steny a zasahujúca až na predný panel, dvojica

Ako posledný ostal "podvozok" skrine, ktorému stabilitu zabezpečuje štvorica pochrómovaných nožičiek, na ktorých spodnej časti sa nachádza tvrdená guma. Jej úlohou je zabránenie prenášaniu vibrácií či rezonancie na stôl prípadne na podložku. Veľká časť spodnej časti je perforovaná, pretože z jej vnútornej strany sa nachádzajú pozície pre140mm ventilátor, ktorý sa v XL R2 nachádza a pozícia pre zdroj, ktorý je možné otočiť ventilátorom smerom nadol. O čistotu nasávaného vzduchu do skrine a do zdroja sa postará odnímateľný filter, ktorý sa vyťahuje v zadnej časti skrine, čo v prípade potreby umožňuje jeho bezproblémové vyňatie a očistenie od nečistôt.

Interiér

Vzhľadom na rozmery celej skrine niet pochýb o tom, že priestoru v interiéri bude požehnane. Najväčšou zmenou oproti predošlej revízii modelu XL je asi odstránenie priečky či akéhosi stropu oddeľujúceho priestor pre napájací zdroj od zvyšku skrine. Tým pádom sa zmenilo aj usporiadanie pozícií pre pevné disky, ktoré sú teraz radené pod sebou. Vďaka tomu sa uvoľnilo miesto pozície

Generation| 75

RECENZIA FRACTAL DESIGN DEFINE XL R2 HW

pre ventilátor, ktorý je navyše vybavený kovovou mriežkou, zabezpečujúcou ochranu lopatiek najmä proti káblom, ktorých sa v jeho okolí bude "motať" pomerne veľa. Hneď pri ventilátore svoje miesto nachádza pozícia pre napájací zdroj. Tá mu poskytuje priestor na jeho maximálnu dĺžku, a to približne 190mm, ktorá by mala s prehľadom postačovať. Pokiaľ by niekto kvôli zdroju, prípadne káblom potreboval viac miesta, je ho možné získať, no jedine na úkor ventilátora, ktorý by musel ísť tým pádom preč. Zdroj môžete, samozrejme, otočiť buď ventilátorom smerom nahor, alebo aj nadol. Zdroj po namontovaní však neleží na dne skrine, ale na akýchsi gumených nožičkách, ktorých účelom je zabránenie vzniku vibrácií pri jeho chode. Kontaktná plocha zdroja so skriňou je orámovaná penovým tesnením, ktoré má taktiež zabraňovať nepríjemným vibráciám a rezonancii zo zdroja na konštrukciu skrine. O zabezpečenie prívodu vzduchu smerom k zdroju a ventilátoru sa stará plastový prachový filter, ktorý je možné z dôvodu jeho čistenie jednoducho vytiahnuť zo zadnej strany case. Predná časť skrine je vyhradená trom košom pre inštaláciu 5,25", 3,5" a 2,5" zariadení. Prvý kôš slúži pre inštaláciu štyroch 5,25" zariadení, napríklad optické mechaniky či regulátory otáčok. Zvyšné dva koše sú určené pre pevné disky. Define XL R2 ponúka celkovo osem šácht pre pevné disky, ktoré sú rozdelené v dvoch košoch po štyri, pričom všetky koše umožňujú inštaláciu či už 3,5" pevných diskov alebo menších, 2,5" pevných diskov. Príjemným prekvapením je variabilita usporiadania košov na pevné disky. Možností na usporiadanie je dokonca hneď niekoľko. Prvou z nich je demontáž oboch košov. Keďže ale nejaký ten pevný disk, prípadne viacero diskov, v počítači potrebujeme, veľmi praktické by to asi nebolo. Každopádne táto možnosť tu je. Z prvej možnosti vyplýva, že je možné odstrániť len jeden z dvojice košov, pričom druhý by sa obsadil diskami. Toto riešenie však už má svoj význam. V prípade, že by došlo k odňatiu spodného koša, v prednej časti case by vznikol dostatok priestoru pre inštaláciu radiátora pre vodné chladenie. V konečnom dôsledku by bolo možné do case dokopy namontovať až štyri radiátory, čo by v kombinácii

76 | Generation

so siedmymi pozíciami pre ventilátory umožňovalo zákazníkovi vyskladať zostavu s neuveriteľným chladiacim výkonom. Pre predný radiátor by dokonca ostalo na výšku ešte 60mm rezervy. Čo sa týka variability, ešte stále to nie je všetko. Spodný kôš je možné jednoduchým uvoľnením dvoch skrutiek otočiť o 90° smerom dovnútra, čo pri zapájaní káblov ocení väčšina užívateľov. Zmenu polohy ponúka aj spodný kôš. Po odmontovaní ventilátora z dolnej časti skrine ho možno posunúť smerom k zdroju až o celú jeho šírku, pričom aj tu je možnosť otočenia celého koša o 90°. S horným košom na pevné disky tak trochu súvisí aj priestor pre grafickú kartu, keďže tá sa bude vo vašej XL dvojke nachádzať v jednej rovine s týmto košom. Nemusíte sa ale báť, pretože aj s namontovaným košom vám case ponúkne priestor až približne 330mm, čo s prehľadom stačí na všetky dnešné grafické karty. V prípade demontáže horného koša by ste získali ďalších 150mm, teda celkovo takmer pol metra, čo je veľmi slušné číslo. Dostatok miesta case ponúkne, samozrejme, aj pre matičné dosky. Okrem štandardných ATX dosiek sa počíta aj s formátmi E – ATX a XL – ATX. Nadštandardná je aj veľkosť otvoru pre prístup k backplate-u matičnej dosky. Samozrejmosťou je aj dostatočné množstvo gumených káblových

priechodiek, ktorých je, či už väčších alebo menších, celkovo sedem. Všetky sú umiestnené na rozumných miestach, nemal by byť teda problém "ťahať" káble odkiaľkoľvek. Problémom by však mohla byť ich dĺžka, keďže case má také rozmery, aké má. V prípade modulárnych zdrojov je asi jednoduchšie poobhliadnuť sa po dlhších kábloch, nemodulárne zdroje si budú musieť vystačiť s nejakými predlžovacími káblami či konektormi. Na všetko, čo budete do skrine inštalovať budete musieť použiť skrutky, ktoré sú, samozrejme, pribalené.

Záver

Na záver nemám takmer čo dodať, pretože počítačovej skrini Fractal Design Define XL R2 nie je takmer čo vytknúť. Ide o dokonalý kúsok, ktorý podľa môjho subjektívneho názoru špatí len priveľa plastu na prednom paneli, čo sa ale dá prehryznúť. Najväčšími ťahákmi Define XL R2 sú predovšetkým obrovský priestor, ktorý táto skriňa ponúkne v kombinácii s neskutočnou variabilitou usporiadania jej interiéru podľa požiadaviek aj tých najnáročnejších zákazníkov. Tým navyše ponúka odhlučnenie a odvibrovanie celého interiéru, čo zabezpečí čo najtichší chod celej zostavy. V kombinácii s kvalitným spracovaním a decentným dizajnom si vysluhuje veľmi slušné hodnotenie, a to 97%. Miroslav Konkoľ

Súťaž s portálom

O hernú myš GX Gaming Gila Herná myš GX Gaming Gila patrí medzi TOP produkty značky GX Gaming i celého trhu s profesionálnymi hernými perifériami, čo dokazuje aj to, že dostala cenu CES Innovation award 2013 v kategórii "Gaming Hardware & Accessories product category".

Profesionálna laserová herná myš GX Gaming Gila, plne prispôsobiteľná: - Možnosť zmeny DPI v rozsahu 200 - 8200 dpi Gila má integrovanú technológiu SG Core II pre rozmedzí dpi od 200 do 8200, takže hráči si môžu rozlíšenie sami prispôsobiť pre potreby svojej hry. Praktické tlačidlo Sniper využijete vždy v prípade, keď chcete okamžite znížiť / zvýšiť DPI pre jemné zameriavanie pri mierení na súpera. - 8 programovateľných tlačidiel a program Scorpion so 72 makro funkciami

- RGB podsvietenie Vďaka prehľadnej aplikácii Scorpion si môžete tiež nastaviť ľubovoľnú farbu efektného farebného LED podsvietenie myši. K dispozícii je vám 16 miliónov farieb! - Pozlátený USB konektor Pozlátený USB konektor zabezpečí presný prenos signálu bez nežiadúceho rušenia. Krútený kábel zaručí maximálnu životnosť káblu myši, aj pri odieraní o hranu stola. Jeho dĺžka je 1,8 metra. - Zabudovaný procesor s pamäťou

Vďaka prehľadnej aplikácii Scorpion si môžete priradiť makrá k jednotlivým tlačidlám. Tento prvok má pre hráčov veľkú výhodu, pretože si môžu priradiť niekoľko kúziel / zbraní / taktík na jediné tlačidlo práve vďaka makrám sa ich rýchlosť a reakcie v hre sa tak zniekoľkonásobia.

Vo vnútri myši sa skrýva zabudovaný procesor s vlastnou pamäťou 32kB a stará sa o zabránenie blokovania hier nastavením funkcií makro. Ďalšou výhodou je osemnásobné skrátenie reakčnej doby na bleskový čas 1 ms.

- Vyváženie myši pomocou závaží

- Precízne spracovanie

Myš Gila obsahuje 6 závaží, každé z nich má 4,5 gramu. Vďaka tomu si každý hráčov môže prispôsobiť váhu myši.

Garancia až 8 miliónov kliknutí vám zaručí maximálny komfort pri hraní.

Súťažiť môžete priamo na http://www.gamesite.sk/sutaze.html , kde nájdete aj podmienky súťaže.

>> Filmové recenzie

Janíčko a Marienka - Lovci čarodejníct (4/5) klasickú rozprávku bratov Grimmovcov. Tú film neznalému divákovi (ak by sa taký v kinosále náhodou našiel) rýchlo prerozpráva hneď v úvode, aby už počas nápaditých úvodných titukov vysvetlil, že Janíčko a Marienka naozaj nežili šťastne až do smrti. Keď porazili strigu z perníkovej chalúpky, totiž rozbehli kariéru ako nájomní lovci ochotní - za patričnú odmenu - vyriešiť problémy s čarodejnicami kdekoľvek na svete. No a na pomoc si ich privolá aj starosta mestečka Augsburg, z ktorého bosorky za zvláštnych okolností uniesli viacero detí.

Tento príbeh poznáme všetci. Janíčko a jeho sestra Marienka sa stratili v lese a narazili na perníkovú chalúpku. V nej bývala stará ježibaba, ktorá chcela deti vykŕmiť. Tie však boli dostatočne vynaliezavé a namiesto nich zhorela v peci ona. A žili šťastne až do smrti, zatiahnite oponu, koniec... alebo nie? Nórsky režisér a scenárista Tommy Wirkola zaujal pred niekoľkými rokmi útokom nacistických zombie prežívajúcich v mrazivých horách a tentoraz sa rozhodol po svojom doplniť

78 | Generation

Keďže film je zmesou akcie, fantasy a gore hororu, príliš by neprekvapilo, ak by sa spoliehal len na trochu akčnejšie a drsnejšie podanie známeho príbehu. Wirkola však všeobecne známe rozprávanie nápadito upravil, rozvinul a doplnil viacero dramatických či vtipných motívov. Dozvedáme sa tak, že Janíčko nevyšiel z perníkovej chalúpky celkom bez následkov, súrodenci sú niečo ako celebrity nasledované nadšeným fanúšikom a nejaké to tajomstvo skrýva aj ich minulosť. Plusom sú, samozrejme, aj zábavné dialógy:

Marienka: „Čudné, veľmi čudné..." Janko: „Hej čudné. Ale napokon my sa živíme lovením čarodejníc, takže čo je na tomto svete normálne?" Plusom sú úderné hlášky a množstvo efektne odťatých, spálených či rozdupaných končatín a tiel. A o tie ide

predovšetkým, veď Wirkolovi Janíčko a Marienka by mohli pokojne vydať knihu „Ako usmažiť čarodejnicu na 100 rôznych spôsobov."

jednoducho funguje a zaregistruje ho aj obyčajný divák bez hlbšieho záujmu o filmovú hudbu.

Na atraktivite filmu pridávajú aj Jeremmy Renner, Gemma Arterton a neznámy hudobný skladateľ Atli Orvason. Rennerov akčný potenciál počas minulého roka potvrdili filmy Bournov odkaz (The Bourne Legacy) a Avengers: Pomstitelia (The Avengers), no úloha Janíčka je z trojice drsných chlapíkov snáď najvďačnejšia. Nielenže pestrým spôsobom likviduje ježibaby, ale vďaka R-kovému ratingu (v USA je film pre divákov pod 17 rokov prístupný len v sprievode dospelej osoby) môže so svojim zarputilým výrazom pomedzi zuby precediť vierohodne aj repliky nevhodné pre detské uši. Rovnako to platí aj pre Gemmu Arterton, avšak jej najväčšou prednosťou je dobre sediaci korzet a tesné kožené nohavice. Napokon, jej pôvabom už na plátne podľahli aj James Bond či princ z Perzie. Našťastie, v tomto filme nie je iba sexy doplnkom, ale rovnocennou hlavnou postavou. Zákernú čarodejnicu Muriel si zahrala Famke Jannsen, aj keď väčšinu času strávi takmer nespoznateľná pod vrstvou zlovestného make-upu. Dopĺňa ich ešte Peter Stormare v úlohe nepriateľského šerifa a viacero neznámych škandinávskych tvárí.

Škoda miestami trochu neprehľadnej kamery a strihu akcie a nevyvážených digitálnych efektov (často umelo pôsobiaca krv), s čím je spojená aj konverzia filmu do tretej dimenzie. Veľakrát sú totiž predmety a úlomky z výbuchov do záberov počítačovo doplnené, aby diváci nemali pocit, že si priplácajú len za ťažké 3D okuliare. V kombinácii s množstvom nočných scén je prevedenie do ďalšieho rozmeru určené len na zvýšenie tržieb a diváckemu zážitku príliš nenapomáha. Pri hlbšom zamyslení pravdepodobne odhalíte aj zopár logických dier (najevidentnejší príklad - Janíčko a Marienka sa pohybujú v tesnej blízkosti miesta, kde vyrastali, no napriek tomu ho vôbec nespoznávajú), ale tie našťastie nijak výrazne pri sledovaní nerušia.

Za rázny hudobný doprovod je zodpovedný Atli Orvarson, na ktorého z pozície výkonného producenta dohliadal Hans Zimmer. O to viac teší, že - napriek absencii silného hlavného motívu - mix Orvarsonových elektrických gitár a Zimmerovho ťažkotonážneho prístupu (dovedeného k dokonalosti v Nolanovej netopierej trilógii a Inception)

Do kina sa oplatí vyraziť. Čaká vás tam totiž prekvapivá porcia filmovej zábavy nahustená do 90 minút. A to je možno najväčším víťazstvom Wirkolovho dielka - film po celú dobu disponuje vysokým tempom a končí v správnej chvíli, bez toho, aby čo len na chvíľu nudil. Skončiť v najlepšom je umenie. Síce naň rodičia nebudú húfne posielať potomstvo (skôr by si pri ňom mali oni od svojich ratolestí oddýchnuť) a nezaradí sa ani do zlatého fondu, ale kvôli tomu tento film nevznikol. Ktovie, čím nórsky talent prekvapí nabudúce. A ja budem dovtedy dúfať, že príde s ďalšími originálnymi nápadmi a nejaká dobrá producentská duša s ďalšími 50 miliónmi dolárov na pokračovanie.

Róbert Feldmár

Generation | 79

>> Filmové recenzie

30 minút po polnoci (4,5/5)

si na ne podľa seba a žiadne názory nevnucuje. Dejová linka zatiaľ plynie hladko a nerušene vpred, roky ubiehajú, sledujú sa falošné i správne stopy, zvolávajú sa porady, plánujú stratégie a všetko smeruje k nevyhnutnému a notoricky známemu koncu. Je pozoruhodné, že aj keď prevažnú časť dva a polhodinového filmu tvoria politicko-vojenské debaty a taktiky, na nudu akosi nie je miesto. Bigelow je neobyčajne zručná režisérka, ktorá do obvykle „chlapského prostredia“ neľútostnej vojny vnáša prostredníctvom hlavnej hrdinky emócie, pocity a psychologickú hĺbku. Kvalitný scenár navyše nikdy nedegraduje početné dialógy na úroveň nič nehovoriacej znôšky armádnych kecov. Vo výsledku tak ide o veľmi osviežujúci kokteil miešajúci chladnú profesionalitu s krehkou zraniteľnoťou.

Filmy založené na rekonštrukcii všeobecne známych historických udalostí sú z filmárskeho hľadiska vždy pomerne tvrdý oriešok. Nemôžete to preháňať s besnou akciou ani výbuchmi, nemôžete používať nečakané zvraty a v neposlednom rade musíte rátať s tým, že vyvrcholenie vašej snímky asi nikoho neprekvapí. A keď sa navyše rozhodnete nakrútiť film iba o dva roky starej udalosti, ktorú má každý v čerstvej pamäti, musíte byť sakramentsky dobrý režisér, aby ste dokázali zaujať. Preto recenzentský klobúk dole pred Kathryn Bigelow – i napriek takto nežiadúcej východiskovej pozícii dokázala vytvoriť dielo nútiace napäto sledovať dianie na plátne od začiatku až do konca. Čerstvá absolventka Maya (Jessica Chastain) prichádza do CIA ako absolútny zelenáč; avšak s pevnou vôľou, hraničiacou občas až s posadnutosťou, podieľať sa na ulovení najnebezpečnejšieho teroristu tohto milénia. Na Ground Zero sa ešte neusadil prach a my sa s ňou už zúčastňujeme prvého vypočúvania zajatých rabiátov, ktoré zároveň patrí aj k najkontroverznejším scénam filmu. Hlavným heslom nakrúcania bolo bezpochyby čo najviac sa priblížiť reálnym skutočnostiam a tvorcovia si preto neberú servítky pred kamery. Nikoho a nič neidealizujú a výsluch/ mučenie nám predvádzajú so všetkými chuťovkovými detailmi a v istých momentoch doslova v plnej nahote. Sadistická časť publika si nepochybne príde na svoje. Tá útlocitnejšia bude mať pravdepodobne problém prijať fakt, že psychickej a fyzickej šikany sa tu dopúšťajú „tí dobrí“ a že, ako film naznačuje, je vlastne priam potrebná k dosiahnutiu šťastného konca. Scenárista Mark Boal svojim bezemočným prístupom k zobrazovaniu vecí objektívne tak, ako sa stali, ponúka hneď niekoľko námetov na zamyslenie. Je zlo a násilie ospravedlniteľné v záujme vyššieho dobra? Zaslúžia si bezcitní vrahovia týranie alebo sa tým väznitelia iba znižujú na ich úroveň? Podobných otázok si asi v priebehu snímky položíte viacero a je veľmi sympatické, že štáb vám dovolí odpovedať

80 | Generation

Napokon, niečo podobné predviedla už v žánrovo príbuznom Smrť čaká všade (The Hurt Locker, 2008) – tu svoje postupy iba vybrúsila do dokonalosti. Večne nepokojná ručná kamera, civilné herectvo a maximálny dôraz na realizmus sú osvedčené prvky občas vyvolávajúce dojem, že sa dívame len na zdramatizovaný dokument. Finálny útok zas spôsobom snímania aspoň na malú chvíľu každého prevtelí do vojaka pohybujúceho sa so zbraňou v ruke tmavými chodbami Bin Ládinovej rezidencie. Vynikajúca hudba Alexandre Desplata je už iba čerešničkou na dokonalej torte. 30 minút po polnoci je často označovaný za najlepší film minulého roka a tento titul nie je prehnaný. Bez ohľadu na to, že Oscara mu vyfúkol Affleck so svojim Argom a snímka sa tak musela upokojiť s trápnou polovicou zlatej sošky za akúsi nepodstatnú zvukovú úpravu (druhú polovicu dostal Skyfall), táto vojnová dráma zaujme každého, kto nie je zaťatý hltač konšpiračných teórií o Usámovej nevine. Hoci s najväčšou pravdepodobnosťou nevyvolá túžbu vidieť ju niekedy v budúcnosti ešte raz, zaryje sa pod kožu hlbšie než guľka z hlavne amerického mariňáka.

Karol Baňas

Mama (3,5/5)

pochopili silný potenciál toho, čo znamená nešplechnúť divákovi do tváre vedro krvi ihneď z úvodu. Mamu by som zaradil medzi tie vydarenejšie spojenia západnej priamočiarosti a prvkov východnej kinematografie, ktorých najsilnejšou stránkou je umenie zahaliť postavu do šera a divákovi nahnať strach práve tým, čo vidieť nie je a ostatné nechať na jeho predstavivosti. Celý film sa nesie v znamení prítomnosti niečoho nadprirodzeného. Mama svojím spôsobom ovplyvňuje všetky hlavné postavy a postupne ich vťahuje do hĺbky svojho smútku spojeného s nenávisťou. Výsledkom pre diváka je rastúce napätie a v niektorých scénach skutočný strach sálajúci z temných kútov na všetkých miestach.

Film Mama vychádza z pôvodného krátkometrážneho autorského počinu režiséra Andresa Muschiettiho. Celovečerná verzia je pre tohto španielskeho režiséra, scenáristu a herca prvým dielom takéhoto rozsahu vôbec. Kvalite filmu to však výrazne neuberá, ako to pri väčšine začínajúcich režiséroch býva zvykom. Snímke k celkovému dojmu dopomohla aj spolupráca s Guillermom del Torom, ktorý je vo svete považovaný za jedného z najlepších tvorcov v žánri hororu. Mama je plnokrvný, celovečerný, duchársky horor, no ústredným motívom je láska. Láska matky, ktorá stratila svoje dieťa, láska až za hrob. Dej sa zameriava na párik maloletých sestier, staršej Victorie a mladšej Lilly, ktoré vlastný otec, po vražde ich matky, naložil do auta a uniesol. Päťročné pátranie končí nečakaným úspechom a obe sestry sa nájdu, vysoko zanedbané bez sociálnych návykov, v chate uprostred lesov. Návrat do spoločnosti sa im snaží zabezpečiť ich strýko Lucas so svojou priateľkou Annabel. Spoločne sa podujmú postarať sa o ne. Umožní im to psychológ, ktorý obe dievčatá pozoroval v ústave krátky čas, tesne po ich návrate do civilizácie. Novopečená rodinka sa presťahuje do rodinného domu prideleného ústavom. Na začiatku spolunažívania sa zdá, že socializácia Lilly a Victorie bude len otázka času, no nepozvaný hosť celú situáciu hrôzostrašne mení.

Ak by som nevedel, že pre režiséra Andresa Muschiettiho je to celovečerný debut, počas sledovania filmu by som tento fakt nespozoroval. Herci v hlavných úlohách podali obstojný výkon, či už ide o dospelých Jessica Chastain (Annabel) a Nikolaj Coster-Waldau (Lucas) ale aj detské herečky Megan Charpentier (Victoria) a Isabelle Nélisse (Lilly). Celkový zážitok dopĺňala hudba od Fernanda Velázqueza, ktorého hudobné kulisy sú známe z hororov Sirotinec a Diabol, a tiež z filmu inšpirovanom skutočnými udalosťami s názvom Nič nás nerozdelí. Ako som už spomenul, väčšina filmu je vydarene postavená na ázijských duchárskych prvkoch, no v závere by som vytkol určité odklonenie od týchto princípov a neblahý posun k západnej patetickosti. Nakoniec je to však na divákovi, aby posúdil aký zážitok si z filmu odnesie. Či už ide o skalných fanúšikov žánru alebo ľudí, ktorí sa radi príležitostne nechajú postrašiť. Myslím, že obe skupiny si nájdu vo filme Mama niečo, čo ich do kina pritiahne. Celkovo by som to zhrnul ako dobre nakrútený hororový film, ktorý určite neurazí a u každého vyvolá tú správnu dávku strachu.

Matej Lauko

Námet filmu na scénu nepriniesol nič nové. Klasická emocionálna krivda spôsobí u mladej ženy, matky sestier, neschopnosť nájsť posmrtný pokoj a blúdi svetom s jedinou myšlienkou - docieliť spravodlivosť. Ide o jednoduchý princíp, na ktorom je postavená snáď celá kultúra duchárskych filmov. Samotné spracovanie filmu je však vcelku pôsobivé. Štýl,n akým je entita mamy aranžovaná na plátne spolu s choreografiou iste pripomenie fanúšikom žánru prvky ázijskej hororovej tvorby. Určite netreba zdôrazňovať, že to boli práve klasiky ako Kruh či Nenávisť, ktoré svojím vizuálom ovplyvnili mnoho ďalších filmov. Od ich vzniku je možné pozorovať, nazval by som to, „východný štýl“ vo filmoch západnej produkcie. Akoby západní producenti

Generation | 81

>> Filmové recenzie

Smrtonostná pasca: Opäť v akcii (2,5/5)

Na pokračovanie kultovej série o nerozbitnom policajtovi z New Yorku, ktorý má talent prekaziť plány zlých ujov, sa treba pozerať dvoma optikami. Podľa toho sa potom odlišuje aj celkové hodnotenie. Fanúšikovia Smrtonosnej pasce (Die Hard, 1988), recitujúci spamäti všetky Johnove hlášky, to veľmi pravdepodobne budú vnímať inak než bežní diváci, ktorí raz v lete videli prvý diel série a minule niekde na Markíze Smrtonosnú pascu 4.0. A práve tí druhí si, žiaľ, novinku s Bruce Willisom užijú viac. Po mrakodrape, letisku, New Yorku a východnom pobreží USA sa John McClane (Bruce Willis) dostáva do nechcených, ale už akosi akceptovaných problémov v pomerne exotickej Moskve. A v závere filmu do neďalekej, no ešte viac nevšednej lokácie. Nevšednej pre žáner akčných blockbusterov. Jeho cieľom je nájsť syna, s ktorým už dva roky nekomunikuje a ktorý sa tam dostal do väzenia pre streľbu na Romana Luknára. Okrem nášho muža zo záhrady si približne dve sekundy slávy vyslúžil aj nový finančný poradca Erik Rytmus Vrbovský. Divák sa však nedozvie, čo konkrétne tam John chce robiť, ruského sudcu asi ovplyvniť nejde. McClane junior (Jai Courtney) je súdený spolu s oligarchom, ktorý má mať inkriminujúce informácie na nového ministra vnútra. Takže súdne pojednávanie preruší explózia a začína staré známe behanie, strieľanie a padanie z menších aj väčších výšok v roztrhanom zakrvavenom tričku. Teraz však pre zmenu v spojení otec a syn. Nenáročný divák bude spokojný. Možno až nadmieru. Film má všetko, čo by sa od akčného hitu dalo očakávať.

82 | Generation

Známu tvár, originálne autonaháňačky s ničením a búraním v efektnom štýle, záporného hrdinu, ktorý chcel byť tanečník a tiež stále opakovaný zvrat v deji končiaci megalomanskou záverečnou scénou. Lenže prečo sa uspokojiť s tým byť označovaný za nenáročného diváka? Neobstojí ani argument, že je to obyčajný relaxačný akčný film, takže netreba byť tak pozorne kritický. Aj akčné kúsky sa dajú robiť poctivo, uveriteľnejšie a zábavnejšie. Príkladom môžu byť už len predchádzajúce časti Smrtonosnej pasce. V prvých minútach filmu zaznieva Bachova Óda na radosť a každému fanúšikovi už naskakuje husia koža. Ešte viac sa začne tešiť po prvej scéne s Johnom McClaneom, ktorému sa na tých posledných milimetroch vlasov objavujú šediny, na šarme mu to však nič neuberá. Lenže neskôr na scénu nastupuje jeho syn v podaní Jaia Courneya, ktorý sa správa ako prehnane rebelantský pubertiak. Jack McClane sa objavil aj v prvej časti série. Z malého chlapca, čakajúceho na rodičov, ktorí sú na večierku v Nakatomi budove, vyrástol na tajomného agenta CIA. Alebo šéf "teroristov" chrúmajúci mrkvu, ktorý pôsobí tak originálne ako sadrový trpaslík v záhradke. Takže postupom času sa to začne akosi rozpadávať Celková zápletka je dosť mätúca a človek sa začne pýtať, či je to ozaj Smrtonosná pasca a nie nejaký politický thriller. Ale v poriadku, veď aj v Die Hard 2 šlo o politického väzňa v podaní Franca Nera. Aj menej pozorný divák dosť skoro spozoruje, že k obratu v deji dôjde a postavy nie sú také,

aké sa javia. Lenže asi nikto nečaká, že ten zvrat bude také béčkové klišé s niekoľkými prehreškami voči fyzikálnym (a chemickým) zákonom. Nebudeme prezrádzať koniec. Stačí povedať, že ak bude aj šieste pokračovanie, plešivosť Johna McClanea bude nutnosťou. Všetko však nie je také čierne. Zachraňuje to hlavne Bruce Willis alias policajt z ľudu, obdarený šiestym zmyslom. Je rovnako "ukecaný" a nesmrteľný, aj keď stále doráňaný ako v predchádzajúcich Smrtonosných pasciach. Niekedy sa až zdá, akoby sa dostal do iného filmu, v ktorom sa snaží vytvoriť tú správnu smrtonosnú atmosféru, no režisér mu to nechce dovoliť. Našťastie mu sem-tam dovolí žmurknúť na fanúšikov, napríklad v scéne vo výťahu alebo v taxíku. Pozitívom je niekoľko akcií, za ktoré by sa nehanbil ani Michael Bay. Hlavne tie s kultovou sovietskou bojovou helikoptérou Hind. S kamerou a strihom sa akoby utrhla reťaz. V poslednej dobe je chtiac-nechtiac nutné zmieriť sa s reportážnou roztrasenou kamerou á la Bournova trilógia, ktorou sa írsky režisér John Moore (Za nepriateľskou líniou, Max Payne) zjavne inšpiroval. Prepáčiť sa dajú zbytočne detailné pohľady na hercov, aj keď shakespearovské vyjadrovanie emócii v tomto žánri nie je nutné. Avšak keď si veľké priblíženie neodpustia ani pri naháňačke po uliciach Moskvy, vtedy už epilepsia začína ohrozovať aj zdravých jedincov. Zhrnuté a podčiarknuté, Smrtonosná pasca: Opäť v akcii (A Good Day to Die Hard) pôsobí diétne nie len dĺžkou (prvýkrát ďaleko pod 2 hodiny) a až príliš okatým scenárom, ale aj celkovou atmosférou. Tú si drží len jedna postava filmu, ktorá sa medzi akčnými filmami nestratí. Ale, jednoducho, už to nie je Smrtonosná pasca. Ako keby bondovku so Seanom Connerym dostali na starosť tvorcovia 30 prípadov majora Zemana. Ešte raz však treba pripomenúť, kto sa do kina chystá len na relaxačnú akciu, v ktorej zhodou okolností vystupuje nejaký John McClane, ten bude spokojný a môže si k hodnoteniu pridať jednu hviezdičku.

Mariál Biel

Generation | 83

RECenZIA Nanga Parbat

Blu-ray

Základné info: NangaParbat, 2010, Nemecko, 104 min Dráma/dobrodružný Réžia:JosephVilsmaier Hudba:GustavoSantaolalla Obsadenie:FlorianStetter, KarlMarkovics, SebastianBezzel...

Na recenziu poskytol: Magic Box

PLUSY A MÍNUSY: + výborná kamera + scenár + Karl Markovics + hudba, réžia - nenapínavý boj o prežitie - Florian Stetter nehrá najlepšie - rozťahaný koniec - nevyužitý potenciál finálnej časti filmu HODNOTENIE:

70% Nanga Parbat

Himalájsky boj o prežitie po nemecky Pred takmer troma rokmi sa v nemeckých kinách objavil film Nanga Parbat od Josepha Vilsmaiera. V tomto snímku sa režisér vydal do Himalájí, kde sleduje príbeh bratov Messnerovcov, ktorí sa vydali zdolať slávnu horu s rovnomerným názvom filmu z Rupálskej steny, teda trasou, ktorú pred nimi nikto neprežil. Teraz, pri príležitosti vydania filmu na Blu-ray disku, sa poohliadneme na tento málo známy no zapamätateľný snímok. Režisér Joseph Vilsmaier sa v historických drámach cíti ako doma, navyše má osobitnú záľubu v druhej svetovej vojne. Veď medzi jeho najvýraznejšie filmy patrí Stalingrad (1993) a Posledný vlak (2006), obidva zachytávajúce vojnové hrôzy v neprikrášlenom reálnom svetle. Nanga Parbat je však od uvedených historických trilerov značne odlišnejší. Odvážny až nedbanlivý Reinhold Messner (Florian Stetter) a jeho skromný brat Gunther (Andreas Tobias) odjakživa milujú horolezectvo. Ich najväčším snom je ale hora Nanga Parbat a jej Rupálska stena, 4500 metrov vysoký masív, doteraz neprekonaný žiadnym horolezcom. Zaumienia si, že sa tam

84 | Generation

dostanú. Príležitosť príde s Karlom Herrligkofferom (Karl Markovics), ktorý usporiada expedíciu za nemalý peniaz, no čoskoro zistí, že bratov Messnerovcov neobľubuje pre ich ignorovanie tímovej práce. Dvaja bratia zasa pre svoju nebojácnosť ešte netušia, že v horách im bude na krk dýchať sama smrť v podobe chladu a stratenia sa. Boj o prežitie, odhodlanie pokračovať a sila nádeje tvoria hlavný myšlienkový prúd príbehu. Vilsmaier stavia príbeh komorne, samotné lezenie hrá druhú notu, prvá sa sústredí na bratov, ich vzťah, rozdiely a hlavne na pocit bezmocnosti pred prírodou. Tiež sa dočkáme viacerých retrospektívnych náhľadov na detstvo bratov horolezcov, vhodne vyplňujúcich rozprávanie. Veľkolepé výpravné prevedenie však neuvidíte. Je uznania hodné, že režisér dokázal natočiť Nanga Parbat len so siedmimi miliónmi eur. Nejde tiež neoceniť výbornú kameru. Práca s veľkými exteriérmi a strihom je brilantná, občasné jazdy navyše evokujú šmrnc výpravnosti, no zostávajú konzistentné s umierneným tónom filmu. Rovnováha síce nie je na škodu, no trpí ňou divák. Boj o prežitie, zaberajúci poslednú polhodinu

filmu, je výstižný no rozťahaný, a to, bohužiaľ, znamená aj stratu záujmu o osud postáv. Je to najzásadnejšia chyba filmu. Aspoň v napínavosti sa pritom mohol Vilsmaier učiť od tematicky podobného Pádu do ticha (2003). Film sa točí okolo Himalájí, no paradoxne, udalosti, ktoré príchodu do Himalájí predchádzajúcu, sú sfilmované najlepšie . Prejavuje sa v nich dômyselný scenár, vzťahy dobyvačného vodcu usporiadateľa Karla voči bratom Messnerovcom režú

do živého a tieto vzájomné konflikty sú navyše zosobnené v najlepšej scéne filmu, večeri v Pakistane. Zájdeme dokonca tak ďaleko, že priznáme, že v prípade absencie tejto scény by bola možnosť vytvoriť si bližší vzťah k postavám Messnerovcov nemožná. Zároveň táto scéna predstavuje ukážku viacerých vrstiev jednotlivých postáv. Karl bol predtým len ctižiadostivý vodca, teraz sa z neho vykľuje aj muž so zápalom pre ľahký nacionalizmus. Reinhold bol predtým len trochu arogantný horolezec, no v tejto scéne vidíme jeho skromnejšiu stránku a tiež fakt, že si uvedomuje riziko napriek odvážnosti hraničiacej s ľahostajnosťou. Hereckou hviezdou filmu je bezpochyby Karl Markovics. V roli lídra expedície, ktorý na všetko dohliada zo základného tábora, prejavuje ohromné vžitie sa do charakteru človeka, starostlivo sa snažiaceho o čo najbezchybnejší priebeh celej výpravy. Scény, kedy diktuje reporty z akcie, je radosť sledovať. Florian Stetter čoby predstaviteľ Reinholda hrá len vtedy, keď sa mu chce. Zatiaľ čo v istých scénach vydáva všetko, čo dokáže, inokedy je veľmi ťažké skočiť mu na jeho hru. Z tohto hľadiska je presvedčivejší Andreas Tobias v role jeho brata, ktorý úlohu súrodenca v tieni prežíva výborne.

to parádny hudobný sprievod , ktorý vdychuje tomuto príbehu mocnú auru, ktorá udrží pri obrazovke. Skladateľ Gustavo Santaolalla sa hrá na prvý pohľad s veľkolepými hudobnými motívmi v orchestrálnom štýle, no prekvapí aj vynikajúcim využitím gitary.

Záverečné hodnotenie Nanga Parbat je vzhľadom na svoj nízky rozpočet obdivuhodne vydareným filmom po technickej i režijnej stránke. Hoci je z horského prostredia, prekvapia a viac potešia vychytané dialógy a umne natočené interiérové scény. Milovníkov Himalájí a príbehov o prežitie ale veľmi nezasiahne. Práve táto časť filmu je

totiž v porovnaní so zvyškom filmu značne slabšia, nepredkladá dostatok systematického napätia a hoci je efektívna, nezvláda divákov donútiť vžiť sa do nešťastia postáv. Zároveň však ide o skutočný príbeh s ľahkým životopisným charakterom, čo indikujú vydarené retrospektívne scény z detstva a tiež zdarná snaha vystihnúť vzťahy medzi súrodencami. Film z tohto hľadiska spĺňa svoju úlohu a rozhodne patrí k decentným dielam nemeckej kinematografie posledných rokov. Na novo vydanom Blu-Ray disku navyše vyniknú pôsobivé horské scenérie.

Jozef Andraščík

Využitie nízkeho rozpočtu je obdivuhodné aj z hľadiska produkčných kvalít. Avšak je

Generation | 85

RECenZIA Cililing: Tajomstvo krídel Blu-ray

Základné info: TinkerBell: SecretoftheWings, USA, 2012, 76 min, animovaný/rodinný Réžia: PeggyHolmes Scénar: RyanRowe, PeggyHolmes Hudba: JoelMcNeely Hrajú: L. Hale, T. Dalton, A. Huston, M. Whitman, M.Hilty,...

Na recenziu poskytol: Magic Box Slovakia

PLUSY A MÍNUSY:

+ stopáž + animácia + rýchly spád + občasná vtipnosť - nedodržanie pravidla osy - medzery v logike - nezmyselné hlášky

HODNOTENIE:

67% Cililing: Tajomstvo krídel Zábava pre najmenších?! Písal sa rok 1957, kedy sa Cililing prvýkrát objavila v Petrovi Panovi. Od tej doby sa mnoho zmenilo. Z televíznych obrazoviek sa presunula na plátna kín. Úspešne? Ako sa to vezme. V prvom rade je potrebné podotknúť, že Tajomstvo krídel je rozprávkou skutočne pre tých najmenších, predpubertálnych, pokiaľ možno dievčenských fanúšikov. Jednoduchý príbeh plný zápletiek s rýchlym spádom a riešením pochopí snáď divák každého veku, pokiaľ už vie chodiť po vlastných a vypýtať sa sám na veľkú potrebu. Prekvapivé je, že sa film ani nesnaží pôsobiť ako niečo viac, čím je. Svoju vekovú skupinu si plne uvedomuje a podľa toho sa aj správa. Hoci táto disneyovka nepatrí k áčkovým produktom, čo nasvedčuje už dlhoročné uvádzanie vílích príbehov len ako televíznych rozprávok, myslím, že sa za svoju animáciu a celkové spracovanie rozhodne nemusí hanbiť. Milé tváričky víl na pozadí príjemného prostredia roklinky či zimolesa určite rozžiaria očká nejdeného dieťaťa. A tie zvieratká! Pozor, návštevou kina či vzhliadnutím z pohodlia domova riskujete celodenný nárek za snežnou sovou či bielym zajačikom. Asi veľa z našich

86 | Generation

čitateľov si vie predstaviť lepší program, ako je sledovanie „okrídlených trpaslíkov“. Nie je sa však čoho báť. Príjemnú, 74 minútovú stopáž vydrží, trúfnem si povedať, (takmer) každý. Či už to bol zámer tvorcov alebo nie, poletujúce stvorenia sú dokonca miestami vtipné aj dospelému človeku. Pár podarených vtípkov rozhodne osvieži, a tak sa nemusíte báť, že by ste film celý prespali a zbytočne zabili čas. Režisérka snímku Peggy Holmes mala šťastnú ruku aj pri voľbe zvuku. Spievaných skladieb je tu pomenej, preto je nepravdepodobné, že by vám výraznejšie prekážali. Kamera ľahko vtiahne do deja, no nedá sa hovoriť o bezchybnej práci. V niektorých scénach je totiž porušené pravidlo osy, základné pravidlo pri točení akýchkoľvek filmov. Jednoducho povedané, vzdialenosti a uhly, v ktorých stoja predmety či osoby v jednom zábere, nie vždy korešpondujú so záberom nasledujúcim. Tieto nedostatky sú však na prvý pohľad veľmi ľahko prehliadnuteľné, preto nemusia narušiť zážitok z filmu. To, že postavy občas konajú nelogicky a neplatia zákonitosti, ktoré fiktívny svet niekoľko scén dozadu načrtne, sa (bohužiaľ) stáva už klasickým úskalím

tvorby pre najmenších. S tým je spojená aj nezmyselnosť viet, ktoré občas zo seba víly vypustia. Nejde však o nič závažné, nemusíte sa báť, že by váš malý kamarát z rozprávky zhlúpol. Ba práve naopak, v určitých aspektoch pôsobí dokonca poučne. Pokiaľ si chcete spraviť peknú rodinnú chvíľku, máte pri sebe práve dieťa pod 10 rokov, ale bojíte sa, že by ho morálne či inak nahlodal zážitok z povedzme škaredého a nevychovaného Shreka, je pre vás Cililing tou správnou voľbou. Užite si príbeh bez záporáka, ktorý možno aj vám miestami pripomenie mladosť (napríklad knihožrút sa nápadne podobá na postavičku zo Života chrobáka). Na Blu-Ray disku nájdeme film v anglickom, českom a slovenskom dabingu, podobne sú na tom aj titulky. Bonusy obsahujú videoklipy dvoch spievaných pesničiek použitých vo filme a krátky milý bonusový animák o svetluške hrôzy.

Matúš Slamka

VER SVOJEJ ODVAHE 22 . 0 3 . 1 3

HRA OBSAHUJE ČESKÉ TITULKY

www.xbox.com/gearsofwar www.facebook.com/xboxSK ©2013, Epic Games, Inc. Všetky ochranné známky sú majetkom príslušných vlastníkov. Názvy a dizajn Epic, Epic Games, logo Epic Games, Gears of War, Gears of War: Judgment a logo Crimson Omen sú ochrannými známkami spoločnosti Epic Games, Inc. © 2013 Microsoft Corporation. Microsoft Corporation - One Microsoft Way - Redmond, WA 98052-6399 - USA

RECenZIA Skyfall Blu-ray

Základné info: Skyfall, 2012, 143 min, USA Réžia: Sam Mendes Hrajú: Daniel Craig, Javier Bardem, Ben Whishaw, Ralph Fiennes, Judi Dench, Naomi Harris, Albert Finney

Na recenziu poskytol: Bonton

PLUSY A MÍNUSY: + Daniel Craig sa vžíva do role + skvelá voľba režiséra + rafinované skĺbenie tradície a súčasnosti - scéna pripomínajúca Sám doma - nevýrazné bondgirls HODNOTENIE:

85% Skyfall

šarmantný a dochutený štipkou suchého britského humoru, avšak nie komický.

Druhý dych starého agenta James Bond je legendárna postava, ktorej charakter sa mierne mení s každým novým predstaviteľom. Po vlažnom prijatí prvých dvoch filmov s Danielom Craigom prichádza Skyfall a spája tradičné predstavy o agentovi 007 s moderným svetom. Skyfall začína výborným a prekvapivo dlhým akčným prológom, na konci ktorého sme svedkami odstrelenia Jamesa Bonda. Hoci si všetci myslia, že je už medzi mŕtvymi, bol len postrelený a „užíva si smrť" na nejakom exotickom pobreží. Avšak len do chvíle, kým neznámy protivník nezaútočí na MI6 a samotná M sa neocitne v ohrození života. Agent 007 sa vracia do služby, aby sa stretol s jedným z najšialenejších a najnebezpečnejších protivníkov. Nie, nečakajte žiadny extra prepracovaný príbeh. Zápletka je jednoduchá, ale účelná a funkčná. Na jej pozadí scenáristi s režisérom vykresľujú pôvod Jamesa Bonda, vracajú sa do jeho minulosti – do jeho detstva aj k predošlým filmom o ňom. Nosným pilierom týchto motívov je jeho vzťah k M, pričom si tvorcovia dali záležať, aby Bondov charakter

88 | Generation

ostal čo najviac verný práve s prvým filmom so Seanom Connerym. Návrat k originálnemu filmovému stvárneniu Bonda symbolizuje aj Q, tentokrát stvárnený Benom Whishawom. „Zbrojmajster“ britskej tajnej služby, ktorý v prvých dvoch filmoch s Danielom Craigom nepochopiteľne absentoval, sa znovu vracia na naše obrazovky. Hlavného nepriateľa, šialeného maniaka, ktorého poháňajú osobné dôvody a túžba po pomste, si zahral vynikajúci Javier Bardem, známy z Oscarového filmu Táto krajina nie je pre starých (2007). S blond vlasmi vyzerá ešte o niečo strašidelnejšie, než sme zvyknutí, a na strašidelnosti mu pridáva aj pár efektných digitálnych trikov.

Bond, James Bond Daniel Craig vo filmoch Casino Royale (2006) a Quantum of Solace (2008) nepôsobil ako James Bond veľmi presvedčivo. Akoby sa s agentom 007 nikdy skutočne nezžil. V Skyfall však všetky pochybnosti zhadzuje zo stola. Je to on, pravý, autentický Bond, James Bond. V Craigovom podaní je o niečo temnejší. Muž, ktorý bez mihnutia oka zabije, keď musí, s chladnými očami,

Na konečnom výsledku sa podieľalo viacero faktorov. V prvom rade to boli produkčné zámery Barbary Brocolli, dcéry Alberta Brocolli, ktorý Flemingovho tajného agenta preniesol zo sveta kníh na strieborné plátno. Filmu pomohlo aj rozhodnutie posadiť na režisérsku stoličku výborného Sama Mendesa (natočil filmy ako Americká krása, Jarhead či Cesta do zatratenia). Vynikajúca je aj hudba, ktorá taktiež reflektuje najznámejšie motívy z histórie bondoviek. Zvukový mix bol dokonca ocenený Oscarom, rovnako ako aj

titulná skladba filmu od Adele. Rozhodnutie ukončiť niektoré z motívov, tiahnucich sa sériou od 90-tych rokov, a nadviazať na absolútne základy Bonda, bolo odvážne, riskantné, ale podľa nás sa to vyplatilo. Samozrejme, nie všetko vo filme nám bolo úplne pochuti. Jedna zo scén pôsobí ako Sám doma, len vo verzii pre dospelých. Nie sme si úplne istí tým, či patrí do takéhoto filmu. Bondgirls sú ďalšou súčasťou, na ktorú sa veľmi tvorcovia nezamerali. Jednoducho medzi nimi a Bondom necítiť žiadne napätie, žiadne emócie, príťažlivosť, nič. Takisto nemáme v zásade výhrady proti umiestňovaniu predmetov od sponzorov do filmu, pokiaľ sa tak praktikuje s mierou.

Chápeme, že bez veľkej finančnej podpory zo strany Sony, by MGM už dnes asi neexistovalo a poslednou bondovkou by ostal Quantum of Solace (hrôzostrašná predstava), ale predsa len to trochu prehnali, keď v takmer každom treťom zábere vidíme logo Sony na mobile, televízore, notebooku, navigácii v aute, atď. Skyfall je veľmi dobrým filmom a bezpochyby jedným z najlepších zo série. Redefinuje Jamesa Bonda tým, že ho skonfrontuje s vlastnými koreňmi – postavu s jej pôvodom, film s prvými snímkami so Seanom Connerym. Uzatvára niektoré moderné kapitoly v kánone Jamesa Bonda a vracia sa k viacerým pôvodným motívom. Niet divu, že tento film, tak rafinovane spájajúci moderného

Bonda so starým, sa dočkal veľkého úspechu. Nepochybne, hoci to nie je po prvýkrát, čo agent 007 v prológu zomiera, až tentoraz bol skutočne znovuzrodený.

Blu-Ray Ako býva zvykom, na slovenský dabing môžeme zabudnúť. Blu-Ray disk obsahuje aspoň prekvapivo slušnú českú zvukovú stopu a okrem iných aj slovenské titulky. Bonusov nie je mnoho, ale aspoň to nie je hromada zbytočností – na disku nájdete dokument o natáčaní filmu a komentáre tvorcov. Rozdiel v kvalite obrazu, oproti DVD verzii, je však naozaj citeľný, najmä kvôli vynikajúcej práci s kamerou.

Pavol Ondruška

Generation | 89

RECenZIA Hotel Transylvánia Blu-ray

Základné info: Hotel Transylvania, 2012, USA, 91 min animovaný/komédia/rodinný Réžia: Genndy Tartakovsky Hudba: Mark Mothersbaugh Obsadenie: Adam Sandler, Kevin James, Selena Gomez...

Na recenziu poskytol: Magic Box Slovakia

PLUSY A MÍNUSY: + animácie + postavy, humor, kultúrne odkazy + využitý koncept + chytľavé piesne - gýčovitá ústredná myšlienka - nevýrazná hudba - zápletna "nereže" ku konceptu HODNOTENIE:

70%

Hotel Transylvánia

Legendárne príšer(k)y pokope Napadlo vám už niekedy, aká zábava by bola vidieť legendárne hororové príšery pokope? Jasné, už sme podobnú vec videli pred dvoma rokmi v horore Chata v horách (2011), ale minuloročný animovaný hit Hotel Transylvánia sa nás na rozdiel od zmienenej Chaty nesnaží vydesiť. Naopak, predstavuje nám populárnych strašiakov v úlohe domáckych a obyčajných bytostí s rodinami a túžbou po pokojnom živote.

svoju dcéru Mavis od zhubného vplyvu človeka. Príšery sa ľudí boja a všetko, čo chcú, je mať od nich pokoj a bezpečnú vzdialenosť. Dracula je starostlivý otec a za každú cenu chce, aby jeho dcéra zostala v bezpečí hotela. Ako to už ale s tínedžerkami býva, chcú sa odpútať a ísť do sveta. Draculu podobná možnosť desí. Navyše sa deň pred narodeninami jeho dcéry vo dverách hotela objaví človek.

Minulý rok sa s animákmi, pracujúcimi s hororovými témami, priam roztrhlo vrece. Okrem Transylvánie sme mali možnosť vidieť Normana a duchov (2012) aj Burtonovho Frankenweenieho (2012). Zatiaľ čo tieto filmy s potenciálom hororu aspoň trochu pracujú, režisér Hotelu Transylvánie, Genndy Tartakovsky, chce deti čoby cieľovú skupinu predovšetkým pobaviť, čo sa mu aj darí. A môžeme smelo povedať, že baví aj starších. Hoci, ako pochopíte, príbehovo je z tejto trojice animákov najobyčajnejším a najjednoduchším.

Príbeh je inými slovami koncepčne tisíckrát omieľanou riekankou o tom, ako rodičia často nechápu svoje deti a tie proti nim rebelujú. Podobná myšlienka je často ústredným motívom rôznych animákov. Neznamená to však, že je automaticky gýčovitá. V prípade Transylvánie tomu tak ale je.

Keď gróf Dracula v roku 1895 dokončí veľkolepý zámok v Transylvánii a spraví z neho hotel, robí tak s jediným úmyslom, a to poskytnúť bezpečné útočisko všetkým príšerám z celého sveta a tiež ochrániť

90 | Generation

Ničím neprekvapí, nesnaží sa svoju tému čoby len najmenej inovovať, ako napríklad myšlienkovo podobná rozprávka Neskrotná (2012). Hotel Transylvánia je skrátka neprekvapivý. V kontraste s týmto nesporným mínusom ale poteší, že film nenudí ani sekundu. Nahrádza svoj základný nedostatok absencie komplexnejšieho zážitku výborným humorom, chytľavými piesňami, zábavne napísanými postavami

a konceptom využitým až do dna. Samotný hotel ako dejisko nie je len kulisou, ale esenciou drvivej časti humoru, centrom explózie parádnych až bizarných nápadov, ako sa s látkou filmu vyhrať. Zopár z nich je nemožné vidieť a nezasmiať sa, napr. budík, akákoľvek scéna s vlkolakovou rodinou, netopier v slnku či parodovanie najmä u dievčat populárneho braku Twilight. Kultúrnymi odkazmi sa snímka skrátka hmýri. Nielen že skladá poklonu klasickým hororovým filmom v zábavnom odeve, ale použitím rôznych archetypov postáv a ich malých podpríbehových motívov tiež podáva pozitívny obraz bežných súčastí sveta detí aj dospelých. Rozpočet 85 miliónov dolárov sa na animácii od štúdií Sony podpísalo pozitívne. Krásne efekty, bohaté farby a rozkošné stvárnenie príšer priťahuje oko vždy a všade. Zvuková aj dabingová stránka je na tom kvalitami obdobne. Spomínali sme tiež piesne.

Na rozdiel od priemernej hudby Marka Mothersbaugha si ich zapamätáte a chytíte sa. Vidieť príšery pokope spievať rock, hip hop alebo diskotékový štýl pesničiek je zaručený zdroj úsmevu.

Záverečné hodnotenie Ak milujete Draculu, Frankensteina, vlkolaka, múmiu, bigfoota alebo iné príšery od výmyslu sveta a chcete ich vidieť v zábavnej forme, Hotel Transylvánia je na to najlepšou voľbou. Genndy Tartakovsky a štúdiá Sony vytvorili dizajnovo a technicky krásny animák, s ukážkovým využitím konceptu svojho zázemia. Transylvánia konzistentne dávkuje nefalšovaný humor, vynikajúco napísané postavy a ich interakcie v štýle evokujúcom "sitkom". Tiež poteší bohatými kultúrnymi odkazmi na iné známe filmové diela a v neposlednom rade zaujme vynikajúcimi pesničkami. Bohužiaľ, trpí význačným problémom všednosti pointy. V rámci svojho konceptu by sa dal prinajmenšom vhodne inovovať a pritom zostať verný osvedčeným štandardným šablónam moderných hollywoodskych animákov. Jednoducho tu chýba ústredná myšlienka, ktorá by zážitok obohatila aj o duchovný rozmer umenia. Napriek tomu sa však na tejto rozprávke môže kvalitne zabaviť celá rodina bez akéhokoľvek náznaku nudy. Jozef Andraščík

Generation | 91

>> Kiersten Whiteová

Zlodejka duší Romanca formou nechceného trojuholníka, napätie, príbeh, v ktorom nesmú chýbať bytosti, nesúce nadprirodzené vlastnosti.

Evelyn, na prvý pohľad všedné dievča, má nevšedné povolanie – značkuje paranormálov. Jej najlepšia priateľka je morská panna a budúca láska dokáže meniť svoju podobu. Evie aj napriek dennej dávke adrenalínu a dobrodružstva, chýbajú obyčajné veci ako vlastná školská skrinka, nákupy v obchodných centrách či úchvatné plesové šaty. Zlodejka duší prináša humorným štýlom podaný oddychový príbeh, určený primárne pre násťročných čitateľov.

„Zatýkam ťa podľa paragrafu tri bodu sedem Protokolu o upíroch k Medzinárodnej dohode o kontrolovaní nadprirodzených bytostí. Žiadam ťa, aby si sa nahlásil v najbližšom stredisku na spracovanie údajov v Bukurešti. Ak sa nenahlásiš do dvanástich hodín, budeš zlikvidovaný." Evelyn od malička pracuje pre Medzinárodnú agentúru na kontrolovanie nadprirodzených bytostí. MAKNAB koriguje život fantastických bytostí a dohliada na ich normatívne správanie a konanie. Hlavná hrdinka je dospievajúce dievča, ktoré sa vo svete paranormálov stretáva so všetkým tínedžersky možným, ale aj relatívne naoko nemožným. Vedie spokojný život dovtedy, kým vo svete nezačnú záhadne zomierať upíry, strigy, vlkolaci… Nosným v príbehu je motív tínedžerskej lásky medzi Evelyn a Lendom, pričom nesmieme zabúdať aj na neodbytného Retha a fakt, že všetci traja sú nositeľmi špecifických nadprirodzených vlastností. Najväčší zlom v príbehu nastáva, keď sa Evelyn stretáva so Zlodejkou duší, ktorá prináša do príbehu nielen stupňujúce sa napätie, dávku zla a temna, ale odhaľuje aj niekoľko dovtedy skrytých tajomstiev,

92 | Generation

týkajúcich sa samotnej Evelyn. Autorka Kiersten Whiteová sa pohrala so zaujímavou myšlienkou, a to spojiť všetky známe či neznáme nadprirodzené bytosti od upírov, cez vlkolakov až po morské panny a víly do jedného príbehu. Na celé dielo sa však treba pozerať s nadhľadom a nesmieme zabúdať, že cieľovou skupinou sú násťroční/é čitatelia/čitateľky. Kiersten prekvapila tým, že upustila od "slávnych", knihy a filmy predávajúcich, upírov a vlkolakov a v príbehu ich postavila len do sekundárnej pozície. Z dejového hľadiska nás však nijako neohúrila - dejová línia sa drží lineárnej schémy – stretnutie s láskou, príchod zla, tajomstvo, rozuzlenie, "zvonec a koniec". Aj keď si dospievajúca mládež pri čítaní zväčša nepotrpí na hlbokú psychológiu postáv, hrdinom chýbajú prepracované charaktery. Postavy sú plytké, čo sa na škodu veci v poslednej dobe stáva akýmsi fenoménom bestsellerovej young-adult literatúry. Takáto literatúra je postavená zväčša na tajomne, ktoré je do bežného života mladých zakomponované niekedy až priveľmi nútene s cieľom vyznievať aj napriek tomu prirodzene. Jazykový štýl Kiersten Whiteovej sa vyznačuje ľahko stráviteľným slangom s jej skrytým podpisom (alebo s podpisom prekladateľky?). Autorka nás často prekvapuje svojimi vlastnými slovnými spojeniami a výrazmi, čo môže v kontexte s dynamikou textu, štýlom vyjadrovania sa postáv či tínedžerským humorom, vyznievať pozitívne.

Dielo vypĺňa „neupírsky" fantasy priestor v oblasti mládežníckej literatúry a Fortuna Teen už "spáchala" niekoľko podobných kníh, ktoré dokážu uspokojiť predovšetkým mladšiu čitateľskú generáciu. Viktória Semaníková

Autor knihy: Kiersten Whiteová Vydavateľstvo: Fortuna Libri Počet strán: 352 strán Väzba: pevná väzba Jazyk: slovenský jazyk

>> Stephenie Meyerová

Krátky druhý život Bree Tannerovej Stephenie Meyerová spôsobila vydaním románu Súmrak, prvým zo štyroch dielov tzv. Twilight ságy, v roku 2008 hotový ošiaľ. Opäť vzbudila väčší záujem o knihy (podobne ako sa to podarilo Rowlingovej s Harrym Potterom) a najmä, do pozornosti sa dostala upírska tematika. Krátky druhý život Bree Tannerovej (2010) k tretiemu dielu Twilight ságy, Zatmeniu (2009) potešil mnohých čitateľov, ktorí sa nevedeli zmieriť s tým, že ďalší diel ságy už nebude. Novela ponúka trochu iný pohľad na svet upírov, než na aký sme boli zvyknutí. Rozprávačkou príbehu sa totiž stala novo narodená upírka Bree, kým v románoch sme dej vnímali prostredníctvom človeka – Belly (prípadne Jacoba v Úsvite). Bree prináša čitateľom pocity, ktoré Bella nemala možnosť poznať. V Zatmení mala Bree malý priestor, čitateľ ju ledva zaregistroval, v novele sa stala hlavnou hrdinkou. Prežíva v nej svoje krátke trápenia, zmätené pocity a akýsi druh náklonnosti, začínajúcej lásky. Čo je však najdôležitejšie, čitateľ už vďaka Zatmeniu vie, ako sa príbeh Bree Tannerovej skončí. A aj keď si Bree počas čítania určite obľúbi a dúfa v iný koniec, ten sa už zmeniť nedá. Meyerová aj v novele rovnako ako v štyroch dieloch ságy namiešala dávku napätia a romantiky. Príbeh začína in medias res, bez zbytočných slov okolo. Predpokladá sa totiž, že čitateľ je už v téme zbehlý a autorka mu nemusí nič vysvetľovať. Aj na základe tohto usudzujem, že kniha je určená vyslovene čitateľom Twilight ságy, nezainteresovanému čitateľovi by veľa nepovedala. Novela je písaná typickým "Twilight štýlom". Meyerová sa zameriava najmä na pocity hlavnej postavy. Vnútorné a tak trochu rozvláčne monológy sa striedajú s dynamickými dialógmi a (niekedy až veľmi) podrobnými opismi.

„A v tej chvíli som úplne zabudla na Diega, pretože som zacítila teplo pod jej pokožkou, tlkot jej krvného obehu. Otvorila ústa, že vykríkne, ale zubami som jej rozdrvila priedušnicu, takže nestihla ani pípnuť. Ozýval sa iba klokot vzduchu a krvi v jej pľúcach a tiché stony, ktoré som nedokázala ovládnuť. Jej krv bola teplá a sadká. Uhasila mi oheň v hrdle, uspokojila naliehavú, dráždivú prázdnotu v žalúdku.”

Twilight ságy podobný úspech ako všetky romány. Lenka Káčerová Autor knihy: Stephenie Meyerová Vydavateľstvo: Tatran Počet strán: 168 strán Väzba: pevná väzba s prebalom Jazyk: slovenský jazyk

Na svojej oficiálnej webovej stránke Meyerová v roku 2010 uviedla, že novelu o novonarodených upíroch začala písať ešte skôr, ako napísala diely Twilight ságy. Je však možné, že novela Krátky druhý život Bree Tannerovej mala len marketingové účely a bola akousi náhradou za Polnočné slnko – nedopísaným románom, ktorý mal priniesť pohľad Edwarda (na prvú časť príbehu ságy). Keďže sa ale časť z tohto románu v roku 2008 objavila na internete ilegálne, Meyerová sa (zatiaľ) rozhodla knihu nedopísať. V každom prípade mala novela Krátky druhý život Bree Tannerovej medzi fanúšikmi

Generation | 93

Súťaž s portálom 1. cena HRA + postavička Kratosa 2. cena HRA 3. cena tričko

Návrat kultovej akčnej hry, v ktorej sa pozrieme na začiatok príbehu Kratosa, ešte než sa stal bohom vojny. Okrem výpravných častí, popisujúcich Kratosovu temnú ľudskú minulosť, obsahuje hra tiež multiplayer, v ktorom sa z úbohého pešiaka môžete stať šampiónom bohov. Pred 6. mesiacmi kľačal Kratos nad svojou mŕtvou rodinou, boh vojny Áres ho úskokom prinútil zabiť tých, ktorých miloval. Kratos preto odmietol poslušnosť Aresovi a prisahal mu pomstu. Vzoprieť sa Olympu však nie je beztrestné. Spútaný reťazami má až na večnosť pykať za svoju vzburu a bojovať s besmi a šialenstvom. Na ceste za slobodu a odpustením ho čaká veľa skúšok. Hlavné rysy : - Multiplayer pre jednotlivcov i tímy. Vyberte si jedného z božskej štvorice Zeus, Áres, Poseidon a Hádes a staňte sa ich gladiátorom. Prepracujte sa z obyčajného bojovníka na šampióna bohov - Vylepšený súbojový systém. Zažite brutálne súboje, v ktorých Kratos predvedie obrovskú silu svojich paží a nôh a v boji si pomáha nielen zbraňami svojich protivníkov, ale ako zbraň používa i protivníkov samotných - Vládnite času. Kratos využije schopnosť meniť tok času nielen k prekonávaniu prekážok, ale tiež v boji s nepriateľmi - Ešte úchvatnejšia grafika. Vývojári si dali naozaj záležať, aby bol nový diel graficky ešte o krok ďalej, než čokoľvek, čo ste doposiaľ mohli v tejto sérii vidieť.

Súťažiť môžete priamo na http://www.gamesite.sk/sutaze.html