Prevencia chybného držania tela
Miroslav Kopecký a Jana Zverbíková
u detí mladšieho školského veku
Univerzita Palackého v Olomouci
Fakulta zdravotnických věd
Prevencia chybného držania tela
u detí mladšieho školského veku
Miroslav Kopecký
Jana Zverbíková
Olomouc 2025
Oponenti:
prof. PaedDr. Jozef Liba, PhD. doc. Mgr. Jana Vyskotová, Ph.D.
Publikácia vznikla v rámci riešenia projektu IGA_FZV_2025_013 „Longitudinální sledování postury u nesportujících a sportujících dětí mladšího školního věku – I. etapa“, Fakulta zdravotnických věd Univerzity Palackého v Olomouci, Česká republika.
1. vydanie
Texty © Miroslav Kopecký, Jana Zverbíková, 2025 Ilustrácie © Jan Michalík, 2025 Foto © Miroslav Kopecký, 2025
© Univerzita Palackého v Olomouci, 2025
https://doi.org/10.5507/fzv.25.24467696
ISBN 978-80-244-6769-6 (print)
ISBN 978-80-244-6770-2 (online: iPDF)
Správne držanie tela
Chybné držanie tela
Pohybová aktivita ako prevencia chybného držania tela
Hmotnosť školskej tašky
Hodnotenie somatického stavu
Vyrovnávacie a relaxačné cvičenia pre domáce cvičenia a cvičenia v škole v priebehu vyučovania
8 Domáce cvičenie
9 Cvičenia pre správne držanie tela
10 Celková uvoľnenosť
11 Zväčšená bedrová lordóza
12 Zväčšená hrudná kyfóza
13 Skoliotické držanie tela
Plochý chrbát
15 Poruchy klenby nohy
Literatúra
Úvod
Držanie tela je dôležitou súčasťou zdravého rastu a vývoja dieťaťa. Táto metodická príručka „Prevencia chybného držania tela u detí mladšieho školského veku“ vznikla s cieľom pomôcť rodičom a učiteľom lepšie porozumieť tejto problematike. Nájdete v nej základné informácie a praktické rady, ktoré môžu podporiť návyky správneho držania tela a predchádzať problémom v budúcnosti.
Publikácia objasňuje význam správneho držania tela a sedenia, obsahuje informácie o tom, aká má byť optimálna hmotnosť školskej tašky, a jej cieľom je tiež vysvetliť podstatu vzniku chybného držania tela. Autori sa snažia zrozumiteľnou formou prezentovať základné charakteristiky jednotlivých typov chybného držania tela, ktorými sú: celková uvoľnenosť, zväčšená bedrová lordóza, zväčšená hrudná kyfóza, skoliotické držanie tela, plochý chrbát a poruchy klenby nohy. K jednotlivým typom oslabenia sú uvedené odporúčané vyrovnávajúce cviky, ktoré dieťa môže cvičiť v rámci domáceho cvičenia aj s rodičmi, ale tiež môžu poslúžiť ako podnet pre vyučujúcich, ktorí ich môžu zaradiť nielen do hodín telesnej výchovy, ale aj do vyučovacieho procesu v rámci relaxačných cvičení. Pri jednotlivých druhoch oslabenia sú tiež uvedené cvičenia a činnosti, ktoré by jedinec vzhľadom k svojmu oslabeniu nemal vykonávať.
Publikácia ďalej uvádza vhodné metódy pre hodnotenie somatického stavu pre rodičov, aby mohli sledovať telesný rast a vývoj svojho dieťaťa a získali základné poznatky a praktické zručnosti v oblasti prevencie chybného držania tela, poznali možnosti jeho nápravy pomocou vyrovnávacích cvičení a prispeli tak k prevencii a poprípade i k zlepšeniu držania tela svojich detí.
Publikácia nadväzuje na predchádzajúce odborné práce autora (Kopecký, 2010, 2014), pričom pôvodný text bol významne prepracovaný a aktualizovaný. Zároveň bol jazykovo adaptovaný do slovenského prostredia a rozšírený o nové poznatky, metodické postupy, kapitoly, grafické spracovanie a fotografickú dokumentáciu.
Dúfame, že predložená publikácia naplní vytýčené ciele a prispeje tak k rozšíreniu teoretických znalostí a praktických zručností nielen u rodičov, ale tiež učiteľov, ktorí ich môžu využiť vo výchovno-vzdelávacom procese, ako pri vytváraní návyku správneho držania tela, tak i v prevencii a prípadnej korekcii chybného držania tela a podpore pohybovej aktivity u žiakov.
Autori
1 Správne držanie tela
Charakteristickým znakom človeka je vzpriamené držanie tela, vzpriamená postava. Môžeme povedať, že vzpriamená postava je len pre človeka typický spôsob prispôsobenia sa zemskej gravitácii (Hošková & Matoušová, 1998), čím je zároveň určený i celkový charakter jeho motoriky. Zo vzpriamenej postavy môžeme potom odvodiť stoj a tiež hlavné pohyby človeka, chôdzu a beh (Dylevský, 2009).
Pokiaľ chceme hodnotiť držanie tela človeka, nedá sa hodnotiť iba celkový vzhľad človeka, ale je potrebné hodnotiť aj stavbu celého tela, telesné proporcie a funkčný stav jeho podporného a pohybového aparátu.
Na držaní tela sa zúčastňuje celý pohybový systém, jeho jednotlivé komponenty sa na ňom ale nepodieľajú rovnako. Najväčší význam pre vzpriamené držanie tela majú tie časti kostry a skupiny svalov, ktoré tvoria nosnú os tela, po ktorej sa prenáša hmotnosť tela. Výsadné postavenie má chrbát, ktorý veľmi citlivo reaguje na zmeny v podporne pohybovom aparáte, správne prehnutie chrbtice a jej pevnosť je známkou držania tela. Podľa prehnutia chrbtice sa klasifikujú i jednotlivé odchýlky od správneho držania tela (Čermák et al., 2000; Kolarova, et al. 2019; Kolísko, 2003; Srdečný et al., 1977).
Medzi hlavné komponenty držania tela (Čermák et al., 2000; Hošková & Matoušová, 1998; Véle, 1997) patrí postavenie hlavy, zakrivenie chrbtice, poloha panvy, postavenie dolných končatín a klenba nohy (Obrázok 1.1):
» Postavenie hlavy: rovina pohľadu očí má smerodajný vplyv na celkové držanie tela.
» Zakrivenie chrbtice: chrbtica má esovitý tvar s prehnutím dopredu v krčnej časti (krční lordóza), dozadu v hrudnej časti (hrudná kyfóza) a opäť dopredu v bedrovej oblasti (bedrová lordóza) a dozadu (krížová kyfóza). Dôležitú funkciu plnia medzistavcové platničky, rozsiahle svalové a väzivové štruktúry, ktoré chrbticu spevňujú po celej dĺžke.
» Poloha panvy: má výrazný vplyv na držanie tela. Je to základňa pre postavenie chrbtice a prenáša hmotnosť tela na obe dolné končatiny. Z tohto dôvodu každá zmena polohy panvy má priamy vplyv na krivku chrbtice.
» Postavenie dolných končatín: ide o dôležitý komponent držania tela. Hlavnou úlohou posturálnych svalov (svaly, ktoré držia chrbticu – vystierajú aj zohýbajú) dolných končatín je zaisťovať hlavné nosné kĺby, kolenný kĺb a členkový.
» Klenba nohy: pri zaťažení pruží a bráni stlačeniu ciev a nervov v chodidle, pri pohybe tlmí nárazy a pomáha odvíjať nohu od zeme.
Obrázok 1.1 Hlavné komponenty držania tela (Čermák et al., 2000, upravil Kopecký)
Môžeme teda zhrnúť, že správne držanie tela je také, pri ktorom sa chrbtica, pokiaľ možno stále, teda aj v pokoji, drží vzpriamená. Čím je rozdiel medzi pokojovým a vzpriameným postojom väčší, tým je držanie chrbtice horšie (Srdečný et al., 1977).
Z hľadiska biomechaniky je vertikálna poloha tela vlastne nevýhodou, pretože kladie značné nároky na antigravitačné sily podporného a pohybového ústrojenstva pri pomerne vysoko uloženom ťažisku, ktoré je u stojaceho človeka v oblasti panvy, t. j. nad polovicou výšky tela (Obrázok 1.1). Pri malom rozsahu opornej plochy je rovnováha tela veľmi labilná a môže byť udržovaná len vďaka nosnosti kostry za aktívnej účasti svalstva (Čermák et al., 2000; Dylevský, 2009). Zodpovedá tomu aj skutočnosť, že spotreba energie je v stoji zreteľne vyššia ako napr. v ľahu.
Usporiadanie jednotlivých častí tela môžeme približne prirovnať k panáčikovi, zostavenému z detských hracích kociek (Obrázok 1.2). Pokiaľ sú kocky nad sebou vyvážené, zostáva panáčik stáť, inak sa zosype (našťastie u človeka sú svaly a väzy, ktoré držia jednotlivé časti tela pokope).
Každé vychýlenie niektorej kocky (časti tela) znamená posun ťažiska v tomto smere a kompenzačné vychýlenie inej časti na opačnú stranu.
Držanie tela je komplexný jav. Niektoré posturálne mechanizmy sa môžu uplatňovať v jednotlivých oblastiach či segmentoch tela značne rozdielne a pre daný segment veľmi charakteristicky. Znalosť týchto komponentov držania tela je nevyhnutná ako pri posudzovaní celkového držania tela, tak hlavne pre určenie povahy a lokalizácie základnej a primárnej statickej poruchy (Čermák et al., 2000; Juriková et al., 2016; Kolarova et al., 2019).
Obrázok 1.2
Hlavné ťažiská tela