Issuu

Masarykova univerzita Fakulta sociálních studií Mezinárodní politologický ústav — Ediční řada Monografie Svazek č. 70

Načo nám je opozícia? Inštitucionálne práva parlamentnej opozície v Česku a na Slovensku

K atarína Chovancová

Masarykova univerzita Fakulta sociálních studií Mezinárodní politologick ý ústav Brno 2019

Publikace vychází s finanční podporou Konrad-Adenauer-Stiftung, zastoupení v Praze

Ediční rada Masarykovy univerzity prof. PhDr. Jiří Hanuš, Ph.D. (předseda) PhDr. Jan Cacek, Ph.D. (Fakulta sportovních studií) Mgr. Tereza Fojtová (Rektorát) doc. JUDr. Marek Fryšták, Ph.D. (Právnická fakulta) Mgr. Michaela Hanousková (Středisko pro pomoc studentům se specifickými nároky) doc. RNDr. Petr Holub, Ph.D. (Ústav výpočetní techniky) doc. Mgr. Jana Horáková, Ph.D. (Filozofická fakulta) prof. MUDr. Lydie Izakovičová Hollá, Ph.D. (Lékařská fakulta) prof. PhDr. Mgr. Tomáš Janík, Ph.D. (Pedagogická fakulta) prof. PhDr. Tomáš Kubíček, Ph.D. (Moravská zemská knihovna v Brně) prof. RNDr. Jaromír Leichmann, Dr. rer. nat. (Přírodovědecká fakulta) doc. Ing. Petr Pirožek, Ph.D. (Ekonomicko-správní fakulta) doc. RNDr. Lubomír Popelínský, Ph.D. (Fakulta informatiky) Mgr. Kateřina Sedláčková, Ph.D. (Centrum jazykového vzdělávání) prof. RNDr. Ondřej Slabý, Ph.D. (Středoevropský technologický institut) prof. PhDr. Jiří Trávníček, M.A. (Ústav pro českou literaturu AV ČR, v.v.i.) doc. PhDr. Martin Vaculík, Ph.D. (Fakulta sociálních studií) PhDr. Alena Mizerová (tajemnice) Recenzent: doc. Mgr. Erik Láštic, Ph.D. © 2019 Masarykova univerzita © 2019 Katarína Chovancová 978-80-210-9464-2 (online ; pdf) 978-80-210-9463-5 (print)

Obsah

Zoznam tabuliek.................................................................................. 9 Zoznam grafov................................................................................... 11 Zoznam skratiek a značiek........................................................ 13 Úvod............................................................................................................ 15 1. Parlamenty a vlády – definície a funkcie................. 24

1.1 Parlament – jeho definícia a funkcie.........................................24 1.2 Vlády – ich základné delenie a funkcie ....................................26 2. Parlamentná opozícia – jej definícia a funkcie..... 32

2.1 Stráca parlamentná opozícia zmysel?........................................44

2.1.1 Je vôbec potrebný celý parlament? Teória o úpadku parlamentov..............................................44

2.1.2 Zanikanie parlamentnej opozície: Mýtus alebo nezvratný trend?..............................................50

2.1.3 Racionalizácia parlamentarizmov – čo znamená pre opozíciu?.....................................................52

3. Opozícia inde: Stav empirického skúmania činnosti parlamentnej opozície............................................ 56

4. Operacionalizácia parlamentnej opozície a metodologické aspekty jej analýzy......................... 63

Načo nám je opozícia?

5. Empirická časť – inštitucionálne možnosti parlamentnej opozície na Slovensku a v Českej republike........................................ 80

5.1 Predstavenie slovenských a českých vlád v jednotlivých volebných obdobiach...................................................................81 5.2 Inštitucionálne práva parlamentnej opozície na Slovensku.................................................................................97

5.2.1 Základné inštitucionálne rámce s vplyvom na silu parlamentnej opozície...........................................................97

5.2.2 Charakter volebného systému a jeho vývoj..................... 103

5.2.3 Rokovací poriadok NR SR a jeho novelizácie................. 107

5.2.4 Legislatívna iniciatíva a úspešnosť legislatívnych návrhov opozície................................................................. 118

5.2.5 Hlasovanie o dôvere vláde a hlasovanie o nedôvere vláde alebo jej členovi.................................... 123

5.2.6 Parlamentné otázky a interpelácie členov vlády............. 126

5.2.7 Obsadzovanie postov v predsedníctve parlamentu........ 132

5.2.8 Obsadzovanie postov v parlamentných výboroch.......... 133

5.2.9 Legislatívnym procesom všetko nekončí: Podnety na ústavný súd..................................................... 137 5.2.10 Referendová iniciatíva..................................................... 141

5.3 Inštitucionálne práva parlamentnej opozície v Českej republike..................................................................... 146

5.3.1 Základné inštitucionálne rámce s vplyvom na silu parlamentnej opozície............................................ 146

5.3.2 Charakter volebného systému a jeho vývoj..................... 154

5.3.3 Inštitucionálna adaptácia Poslaneckej snemovne: Zásahy ústavného súdu do činnosti Snemovne a novelizácie jej rokovacieho poriadku............................ 160

Obsah

5.3.4 Legislatívna iniciatíva a úspešnosť legislatívnych návrhov opozície........................................ 176

5.3.5 Hlasovania o dôvere a hlasovanie o nedôvere vláde ..... 184

5.3.6 Interpelácie členov vlády................................................... 195

5.3.7 Obsadzovanie postov vo vedení Poslaneckej snemovne........................................................ 202

5.3.8 Obsadzovanie postov v parlamentných výboroch a komisiách.......................... 205

5.3.9 Legislatívnym procesom všetko nekončí: Podnety na ústavný súd..................................................... 214

6. Komparatívna perspektíva: Čo spája a odlišuje českú a slovenskú parlamentnú opozíciu?................. 221

6.1 Komparácia inštitucionálnych rámcov vplývajúcich na práva parlamentnej opozície.............................................. 222

6.1.1 Zmeny rokovacieho poriadku parlamentu – smery inštitucionálnej adaptácie oboch parlamentov.....224

6.2 Komparácia inštitucionálnych práv parlamentnej opozície nezávislých od jej menšinového, resp. väčšinového statusu......................................................... 226 6.3 Komparácia inštitucionálnych práv parlamentnej opozície závislých od jej menšinového, resp. väčšinového statusu.................................................................. 231

6.3.1 Postavenie menšinových a väčšinových opozícií v legislatívnom procese...................................................... 231

6.3.2 Postavenie menšinových a väčšinových opozícií v hlasovaní o dôvere a nedôvere vláde alebo jej členovi................................................................... 233

6.3.2.1 Postavenie menšinových a väčšinových opozícií v iniciačnom hlasovaní o dôvere vláde...................... 237

Načo nám je opozícia?

6.3.3 Postavenie menšinových a väčšinových opozícií pri obsadzovaní postov v predsedníctve parlamentu a v parlamentných výboroch............................................. 246

6.3.4 Postavenie menšinových a väčšinových opozícií v iniciovaní referenda......................................................... 249

6.4 Prechodné vlády a parlamentná opozícia ............................. 250 6.5 Zhrnutie: Pozícia opozície v Národnej rade a v Poslaneckej snemovni v komparatívnej perspektíve...... 255 6.6 Odporúčania pre posilnenie pozície parlamentnej opozície.............................................................. 265

Záver......................................................................................................... 271 SUMMARY................................................................................................. 275 Použitá literatúra a zdroje................................................... 288

Zoznam tabuliek

Tabuľka 1: Porovnanie udržiavacích, dočasných a úradníckych vlád na základe ich primárnych charakteristík (s. 31) Tabuľka 2: Ciele parlamentnej opozície definované Robertom Dahlom (s. 39) Tabuľka 3: Kontinuum medzi vládnym a opozičným statusom v deviantných konštaláciách legislatívno-exekutívnych vzťahov (s. 65) Tabuľka 4: Prehľad inštitucionálnych možností parlamentnej opozície rozlíšených na základe ich charakteru a výskytu v parlamente, resp. mimo parlamentu (s. 74) Tabuľka 5: Inštitucionálne možnosti parlamentnej opozície zoradené do troch vertikálnych kategórií na základe ich relatívnej sily, rozlíšené na možnosti vyskytujúce sa vnútri, resp. mimo parlamentu (s. 75) Tabuľka 6: Prehľad jednotlivých volebných období a základných informácií o vládach v týchto volebných obdobiach v prípade Slovenskej a Českej republiky (s. 82) Tabuľka 7: Počet parlamentných strán v SR v jednotlivých volebných obdobiach (s. 106) Tabuľka 8: Zmeny rokovacieho poriadku NR SR v jej prvých šiestich volebných obdobiach rozdelené podľa obsahových kategórií (s. 115) Tabuľka 9: Chronologické zoradenie zmien rokovacieho poriadku NR SR v jej prvých šiestich volebných obdobiach, rozdelené podľa volebného obdobia, v ktorom boli prijaté (s. 117) Tabuľka 10: Prehľad navrhovateľov zmien rokovacieho poriadku NR SR, ktoré boli prijaté parlamentom (s. 118) Tabuľka 11: Prehľad hlasovaní o dôvere, resp. nedôvere vláde alebo jej členovi v šiestich volebných obdobiach NR SR podľa iniciátora (s. 124)

Načo nám je opozícia?

Tabuľka 12: Prehľad predsedov a podpredsedov NR SR v jednotlivých volebných obdobiach (s. 133) Tabuľka 13: Počet parlamentných strán v ČR v jednotlivých volebných obdobiach (s. 159) Tabuľka 14: Zmeny rokovacieho poriadku Poslaneckej snemovne ČR rozdelené podľa obsahových kategórií (s. 172) Tabuľka 15: Chronologické zoradenie zmien rokovacieho poriadku Poslaneckej snemovne ČR v jej prvých šiestich volebných obdobiach, rozdelené podľa volebného obdobia, v ktorom boli prijaté (s. 174) Tabuľka 16: Prehľad navrhovateľov zmien rokovacieho poriadku Poslaneckej snemovne ČR v prvých šiestich volebných obdobiach (s. 175) Tabuľka 17: Prehľad všetkých uskutočnených hlasovaní o vyslovení nedôvery vláde, o vyslovení dôvery vláde a o zákone, hlasovanie, ktoré bolo spojené s hlasovaním o dôvere vláde (s. 193) Tabuľka 18: Prehľad distribúcie postov vo vedení Poslaneckej snemovne medzi vládou a opozíciou v jej prvých šiestich volebných obdobiach (s. 203) Tabuľka 19: Zoznam stálych a dočasných komisií Poslaneckej snemovne ČR v jej prvých šiestich volebných obdobiach a zastúpenie vlády a opozície v ich členstve a predsedníctve (s. 208) Tabuľka 20: Zoznam parlamentných výborov Poslaneckej snemovne ČR v jej prvých šiestich volebných obdobiach a zastúpenie vlády a opozície v ich členstve a predsedníctve (s. 212)

Zoznam grafov

Graf 1: Porovnanie počtov návrhov zákonov schválených Národnou radou SR a podielu vlády, poslancov vládnych strán a poslancov opozičných strán na autorstve týchto zákonov v šiestich volebných obdobiach (s. 119) Graf 2: Porovnanie percentuálnej miery úspešnosti legislatívnych návrhov predložených vládou ako celkom, poslancami vládnych strán a poslancami opozičných strán v šiestich volebných obdobiach NR SR (s. 120) Graf 3: Počet legislatívnych návrhov predložených poslancami opozičných strán v 2.–6.volebnom období NR SR (s. 121) Graf 4: Percentuálny pomer poslancov vládnych, opozičných strán a nezaradených alebo nezávislých poslancov pri predkladaní parlamentných otázok v šiestich volebných obdobiach NR SR (s. 127) Graf 5: Percentuálny pomer poslancov vládnych, opozičných strán a nezaradených alebo nezávislých poslancov na interpelovaní členov vlády v 3.–6. volebnom období NR SR (s. 131) Graf 6: Pomer zastúpenia vlády a opozície v predsedníctve parlamentných výborov v prvých šiestich volebných obdobiach NR SR (s. 135) Graf 7: Prehľad poslaneckých podaní na Ústavný súd SR vo veci namietania nesúladu právnej normy s Ústavou SR podľa navrhovateľa (s. 138) Graf 8: Porovnanie počtov návrhov zákonov schválených Poslaneckou snemovňou ČR a podielu vlády, poslancov vládnych strán, poslancov opozičných strán resp. kombinácie vládnych a opozičných poslancov na autorstve týchto zákonov v prvých šiestich volebných obdobiach obdobiach Poslaneckej snemovne ČR (s. 179) Graf 9: Porovnanie percentuálnej miery úspešnosti legislatívnych návrhov predložených vládou ako celkom, poslancami vládnych strán, poslancami opozičných strán resp. kombináciou vládnych a opozičných poslancov v 2.–6. volebnom období Poslaneckej snemovne ČR (s. 181)

Načo nám je opozícia?

Graf 10: Porovnanie počtov legislatívnych návrhov opozičných poslancov v 2.–6. volebnom období Poslaneckej snemovne ČR (s. 183) Graf 11: Prehľad všetkých hlasovaní o dôvere vláde po jej nástupe do funkcie počas prvých šiestich volebných období Poslaneckej snemovne ČR. Graf znázorňuje, koľko hlasov získala vláda nad, resp. pod rámec minimálneho kvóra, ktoré sa odvíja od počtu poslancov účastných na hlasovaní (s. 191) Graf 12: Porovnanie pomeru poslancov vládnych a opozičných strán na predkladaní ústnych interpelácií v 2.–6. volebnom období Poslaneckej snemovne ČR. (s. 196) Graf 13: Rozdelenie odpovedí na písomné interpelácie, ktoré boli predkladateľom označené za neuspokojivé a boli následne prerokované v Poslaneckej snemovni ČR, za 1.–6. volebné obdobie Poslaneckej snemovne ČR podľa predkladateľa (s. 201) Graf 14: Prehľad predložených žiadostí na Ústavný súd ČR o zrušenie zákona v prvých šiestich volebných obdobiach, rozdelené podľa navrhovateľa (s. 217) Graf 15: Porovnanie miery podielu opozičných strán na predkladaní ústnych interpelácií (v prípade ČR), resp. písomných interpelácií (v prípade SR) a parlamentných otázok v 2., resp. 3. až 6. volebnom období NR SR a PS ČR (s. 227) Graf 16: Komparácia počtu žiadostí o ex post kontrolu legislatívy ústavným súdom iniciovaných poslancami parlamentnej opozície v SR a ČR (s. 229) Graf 17: Percentuálna úspešnosť predložených legislatívnych návrhov v prvých šiestich volebných obdobiach Poslaneckej snemovne ČR a Národnej rady SR diverzifikovaných podľa vládneho, resp. opozičného statusu navrhovateľa (s. 232) Graf 18: Porovnanie hlasovaní o nedôvere vláde alebo jej členovi a hlasovaní o dôvere vláde v prvých šiestich volebných obdobiach Poslaneckej snemovne ČR a Národnej rady SR (s. 234)

Zoznam skratiek a značiek

ANO Aliancia nového občana ČSSD Česká strana sociálně demokratická ČR Česká republika DÚ Demokratická únia EÚ Európska únia HZDS Hnutie za demokratické Slovensko KDH Kresťansko‑demokratické hnutie KDU‑ČSL Křesťanská a demokratická unie – Československá strana lidová KOZ Konfederácia odborových zväzov KSČM Komunistická strana Čech a Moravy KSS Komunistická strana Slovenska LB Levý blok LIDEM Liberální demokraté ĽS‑HZDS Ľudová strana – Naše Slovensko MK Maďarská koalícia (Magyar Koalíció) NKÚ Najvyšší kontrolný úrad NR SR Národná rada Slovenskej republiky ODA Občanská demokratická aliance ODS Občanská demokratická strana OP Okresná prokuratúra PSP ČR Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky SaS Sloboda a solidarita SDK Slovenská demokratická koalícia SDKÚ‑DS Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana SDĽ Strana demokratickej ľavice Smer‑SD Smer – Sociálna demokracia SMK Strana maďarskej koalície SMK‑MKP Strana maďarskej koalície – Magyar Közösség Pártja SNS Slovenská národná strana SOP Strana občianskeho porozumenia SPD Svoboda a přímá demokracie

Načo nám je opozícia?

SPR‑RSČ Sdružení pro republiku – Republikánská strana Československa SR Slovenská republika SV Spoločná voľba SZ Strana zelených ÚKR Ústredná komisia pre referendum US Unie svobody US‑DEU Unie svobody – Demokratické unie ÚS SR Ústavný súd Slovenskej republiky VO volebné obdobie VV Věci veřejné ZRS Združenie robotníkov Slovenska

Úvod

„Systém zvládania hlavných politických konfliktov v spoločnosti pro‑ stredníctvom zabezpečenia, aby jedna alebo viaceré opozičné strany mohli súťažiť s vládnymi stranami o hlasy voličov vo voľbách a v parla‑ mente nie je novým; je to však zároveň jeden z najväčších a najmenej očakávaných sociálnych objavov. (…) Existencia opozičnej strany je takmer najlepšie rozlíšiteľným znakom demokracie.“ (Dahl, 1966: 15–16)

Bol to už Robert Dahl pred viac ako 50‑timi rokmi, kto položil základy reflektovania dôležitosti parlamentnej opozície a predovšetkým jej vedeckého skúmania. V nadväznosti na jeho dielo mnoho ďalších politológov poukazuje na dôležitosť existencie parlamentnej opozície v parlamentných demokraciách, a to od čias publikácie Dahlovho zásadného diela Political Opposition in Western Democracies (1966) až po súčasnosť. Medzi dnešnými autormi je to napríklad Helms (2004), ktorý zdôrazňuje, že obmedzenie sily vlády je kľúčovým krokom pri vzniku nových demokracií. Platí pritom, že jediným subjektom, ktorý môže uplatňovať svoj vplyv voči vláde priamo v parlamente, kde pôsobí, je parlamentná opozícia. A práve preto napríklad Christiansen a Daamgaard (2008) konštatujú, že sú to práve opozičné strany, ktoré sú esenciou parlamentnej demokracie. V oblasti empirického skúmania platí, že súčasní politológovia sa na opozičné sily orientujú v rozsiahlej miere, avšak skôr v kontexte zameriavania sa na mimoparlamentné formy opozície. Nemožno však spochybniť fakt, že niektorí autori analyticky rozpracovali tiež parlamenty a ich vzťahy k vládam. Výskumná optika sa v tom prípade často zameriava skôr na celkový vývoj parlamentarizmu v rámci jednotlivých krajín separátne, či v komparatívnej perspektíve (viď napr. Ilonszki, 2008; Kopecký, 2005), prípadne analyzovanie legislatívno‑exekutívnych vzťahov

Načo nám je opozícia?

redovšetkým na základe aplikácie klasickej Kingovej typológie týchp to vzťahov (napr. Millard, 2008; Pettai a Madise 2006; Kopecký a Spirová, 2008; De Giorgi a Ilonszki (ed.), 2018). Len veľmi výnimočne sa však tieto smery skúmania dostali k podrobnému analyzovaniu práv a reálnej činnosti samotnej parlamentnej opozície v konkrétnej krajine. Tú totiž nemožno jednoducho analyticky stotožniť so skúmaním parlamentu ako celku. Pochopiteľne, cieľom nie je čitateľovi v úvode tejto knihy predstaviť detailný výpočet publikácií súvisiacich s témou tejto knihy. Tento kontext však nie je nepodstatný, nakoľko hovorí jasnou rečou – v politologickom skúmaní relatívne často figurujú príbuzné témy, avšak diel zameraných práve na parlamentnú opozíciu ako zásadného parlamentného aktéra je, predovšetkým v našom regióne, ako šafranu. Nie je pritom ani nutné zdôrazňovať teoretické citáty podčiarkujúce dôležitosť parlamentnej opozície – každý občan aktívne sa zaujímajúci sa o politické dianie dozaista vníma jej činnosť, ktorá spočíva predovšetkým v snahe kontrolovať vládu a v parlamente pôsobiť ako dôležitý aktér vyvažujúci jej vplyv. Pochopiteľne, samotná existencia parlamentnej opozície je elementárnym predpokladom fungovania parlamentných demokracií, nie je však postačujúcim aspektom – je potrebné, aby bol opozícii zaistený dostatočný priestor na to, aby plnila svoje funkcie, medzi ktorými jednoznačne dominuje kontrola vlády. A práve doplnenie popísaného stavu empirického skúmania je ambíciou tejto publikácie, v ktorej som sa rozhodla špecificky zamerať na Českú a Slovenskú republiku. Tie v minulosti tvorili jeden štátny útvar a majú za sebou dlhú existenciu komunistického režimu, po páde ktorého muselo opätovne dôjsť k vytvoreniu inštitúcií parlamentnej demokracie či konštituovaniu straníckeho systému a parlamentná opozícia si v nich postupne nachádzala svoju pozíciu v legislatívno‑exekutívnych vzťahoch, čo rozhodne považujem za zaujímavý objekt skúmania. Ak je reč o podnetoch k napísaniu tejto publikácie, je potrebné tiež povedať, že táto kniha stavia na obsahu mojej dizertačnej práce, ktorá vznikla počas môjho doktorandského štúdia na Masarykovej univerzite v Brne, v priebehu ktorého som sa snažila do hĺbky porozumieť vládno‑opozičným vzťahom v týchto krajinách prostredníctvom dlhotrvajúceho zberu dát a ich analýzy.

Úvod

Podobne ako táto práca, publikácia má čitateľovi zodpovedať otázku, načo nám je parlamentná opozícia všeobecne, prostredníctvom teoretického konceptualizovania jej funkcií, ale predovšetkým zhodnotiť, aká je jej úloha v praxi, tzn. aké funkcie plní a aké prostriedky volí k ich naplneniu. Konkrétne, kniha porovnáva vývoj práv1 parlamentnej opozície, ale aj konkrétne aspekty celkovej dynamiky vzťahov medzi vládou a opozíciou, priamo sa premietajúcej do vzťahov legislatívno‑exekutívnych a „nastavuje zrkadlo“ dvom skúmaným krajinám v tom, aký posun vo vývoji vzťahov vlády a opozície dosiahli a či jedna z nich výrazne predčila druhú v zmysle miery, do akej môže parlamentná opozícia reálne uplatňovať svoj vplyv voči vláde. Publikácia skúma tieto možnosti v období rokov od 1992 (v prípade Českej republiky), resp. 1994 (v prípade Slovenskej republiky) do roku 2013 (v prípade Českej republiky), resp. 2016 (v prípade Slovenskej republiky). Dĺžka skúmaného obdobia bola určená začiatkom samostatnej existencie dvoch skúmaných štátov, ale predovšetkým ohraničením jednotlivých volebných období samotnou Národnou radou SR a Poslaneckou snemovňou ČR. Česko a Slovensko vytvorili samostatné štáty v januári 1993. Česká vláda, ktorá vznikla v roku 1992, však kontinuálne pokračovala po rozdelení republík. Z tohto dôvodu je Česká republika skúmaná práve od začiatku tohto volebného obdobia, počnúc dňom 2. 7. 1992, nakoľko z hľadiska jednotky analýzy je potrebné pokryť celé volebné obdobie, aj napriek jeho presahu mimo existenciu samostatnej Českej republiky. Pre Slovenskú republiku je začiatok skúmaného obdobia stanovený na 13. 12. 1994, kedy k moci nastúpila vôbec prvá vláda kreovaná na základe parlamentných volieb realizovaných v samostatnej Slovenskej republike a ktoré je všeobecne označované za prvé volebné obdobie Národnej rady SR. Skúmané obdobie teda pokrýva prvých šesť ukončených volebných období Poslaneckej snemovne Českej republiky a Národnej rady Slovenskej republiky, pričom časové ohraničenie jednotlivých Slová „možnosti“ a „práva“ pokladám za najexaktnejšie výrazy popisujúce činnosti, ktoré sú opozičným poslancom, resp. všetkým poslancom v parlamente inštitucio nálne zaručené v zmysle, že disponujú právom ich využívať. Tieto dva termíny v knihe používam ako rovnocenný ekvivalent.

Načo nám je opozícia?

volebných období identifikujem rovnako, ako ho v zaznamenávaní svojej činnosti identifikujú tieto inštitúcie samotné. Základnou jednotkou analýzy je teda volebné obdobie toho‑ktorého legislatívneho telesa, a to predovšetkým z dôvodu, aby bolo možné jednotlivé časové jednotky systematicky porovnávať v empirickej analýze. Takto stanovená jednotka analýzy však nijako neabstrahuje od funkčných období jednotlivých vlád, ktoré mohli vznikať aj bez realizácie nových volieb do legislatívneho telesa, čo bolo predovšetkým prípadom Českej republiky. V samotnej komparatívnej analýze a jednotlivých empirických kapitolách sú partikulárne vlády existujúce v rámci jedného volebného obdobia, ktorých predseda alebo stranícky pôdorys boli zmenené v porovnaní s predošlou vládou, vždy jednoznačne odlíšené a ich funkčné obdobia sú teda chápané ako čiastkové pod‑jednotky analýzy. Dĺžku skúmaného obdobia, ktorá predstavuje viac ako 20 rokov, pritom považujem za dostatočne dlhú na to, aby bolo možné tento vývoj reálne hodnotiť a minimálne načrtnúť širšie predpoklady o vývoji týchto vzťahov v nových demokraciách po páde komunistického režimu. Objektom analýzy je Poslanecká snemovňa ČR a Národná rada SR. Je nutné dodať, že prvá menovaná je jednou z dvoch komôr českého parlamentu, avšak táto kniha analyticky mapuje len jeho dolnú komoru. Faktom totiž je, že podľa Ústavy ČR je vláda zodpovedná len Poslaneckej snemovni, čo ju robí najrelevantnejším objektom skúmania v kontexte zamerania tejto publikácie. Okrem toho, absencia Senátu v rámci objektov skúmania je tiež podporená potrebou symetrie komparácie medzi Českom a Slovenskom, ktorá by nebola plne dosiahnuteľná, pokiaľ by bol do analýzy zahrnutý. Tento argument je však sekundárny, kým primárnym je ten, že je potrebné sa zaoberať výhradne tou komorou parlamentu, ktorej sa vláda z podstaty politického systému zodpovedá. Okrem toho, empíria ukazuje, že Senát obvykle nevychyľuje existujúce rozdelenie síl medzi vládou a opozíciou iným smerom, než je tomu v Poslaneckej snemovni. Ako uvádzajú Kolář a kol. (2013), český Senát všeobecne vráti len menej ako 5 % všetkých zákonov prijatých Snemovňou, z nich zhruba 40 % prípadov Snemovňa prehlasuje tak, že návrh je prijatý v pôvodnom znení. O výraznom vychýlení osi tohto vzťahu nemožno hovoriť