Materiálne didaktické prostriedky v edukácii
Daniel Kučerka Michal Mrázek
Materiálne didaktické prostriedky v edukácii
Poďakovanie
Monografia bola spracovaná za podpory projektu GFD_PdF_2025_001
Komparace koncepční analýzy řešených učebních úloh a kvantitativní analýzy dosažené úrovně znalostí žáků v kontextu vzdělávání a výuky STEM.
Recenzenti: prof. PhDr. PaedDr. Jiří Dostál, Ph.D.
prof. PaedDr. Ing. Roman Hrmo, PhD., MBA, ING-PAED IGIP
doc. PaedDr. Ing. Krištofiaková, PhD., ING-PAED IGIP
Neoprávnené použitie tohto diela predstavuje porušenie autorských práv a môže mať za následok občianskoprávnu, správnu alebo trestnú zodpovednosť.
1.vydanie
© Daniel Kučerka, Michal Mrázek 2026
© Univerzita Palackého v Olomouci, 2026
https://doi.org/10.5507/pdf.26.24467443
ISBN 978-80-244-6744-3 (online: iPDF)
Univerzita Palackého v Olomouci Pedagogická fakulta
Materiálne didaktické prostriedky v edukácii
Daniel Kučerka
Michal Mrázek
2.3.1
2.3.2
2.4.1
3.3.1
3.6 Pracovný poriadok pre pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov
na didaktických pracoviskách
4 Učebná osnova a odborný text k vybranej kapitole predmetu Strojárska technológia
4.2 Odborný text k vybraným témam tématickému celku sústruženie .................................
4.2.1 uhol λ - Uhol sklonu hlavnej reznej hrany – uhol medzi hlavným ostrím a rovinou rovnobežnou s plochou noža a prechádzajúcou cez hrot
5 Využitie materiálnych didaktických prostriedkov vo vzdelávaní
5.1 Didaktické prostriedky a vzdelávacie technológie
5.1.1 a) stavebnice – mechanické, konštrukčné
5.1.2 b) stavebnice
5.1.3
5.2 Využitie didaktických pomôcok a technológií .........................................................................115
6.5
6.5.1
6.5.2
6.6.2
6.6.3
6.6.4
6.6.5
Úvod
Materiálne didaktické prostriedky sú prostriedky materiálnej povahy a sú významnou zložkou vzdelávania. Slúžia ako prostriedok na dosiahnutie výchovno-vdelávacích cieľov.
Sú súčasťou didaktických prostriedkou. Skôr ako začneme uvažovať o vytváraní a voľbe spôsobu zaradenia do výučby musíme poznať obsah vzdelávania, pre ktoré je určený. Hlavnými kritériami pre výber didaktických prostriedkov sú sledovaný cieľ, obsah výučby, charakter predvádzaných javov, vek, úroveň, stupeň vzdelania žiakov, pomienky výučby a úroveň učiteľa a jeho schopnosť použiť zamýšlaný didaktický prostriedok.
Rôzni autori rôzne definujú materiálne didaktické (vyučovacie) prostriedky.
Podľa Průchu a kol. (2009) sa pojmom materiálny didaktický prostriedok zužuje trieda didaktických prostriedkov na hmotné nosiče informácií, na technické zariadenia, výbavu škôl a tried, ktoré slúžia výchovno-vzdelávacím účelom. Didaktické prostriedky doprevádzajú výučbu od začiatku kultúrnych dejín, napr. pri zoznamovaní s predmetmi a javmi pri ovládaní nástrojov a pod. Tu je možné za ne považovať i kresbu do piesku. Z vývojového hľadiska je možné rozlíšiť niekoľko generácií pomôcok:
- konkrétne predmety a javy funkčne využité pri vzdelávaní,
- predstrojové pomôcky (napr. náčrt, obraz, reálne modely),
- pomôcky spojené s vynájdením tlače (tlačené materiály, knihy),
- prostriedky zefektívňujúce ľudské zmysly (ďalekohľad, drobnohľad, film apod.),
- zariadenie umožňujúce komunikáciu človek – stroj (počítač, internet).
Podľa Tureka (2010) materiálne didaktické prostriedky rozdeľujeme na učebné pomôcky, didaktickú techniku a vyučovacie makrointeriéry a mikrointeriéry.
Vyučovacie prostriedky podľa Drienskeho (2007) sa rozdeľujú podľa rôznych hľadísk a v pedagogickej sa môžeme stretnúť s rozdelením podľa ich didaktickej funkcie, podľa náročnosti, podľa toho, či pôsobia len na žiaka, na skupinu žiakov alebo celý uzavretý kolektív žiakov, podľa stupňa zložitosti a pod.
Didaktické prostriedky (Hladílek, 2009) zahŕňajú všetky materiálne prostriedky, ktoré zefektívňujú priebeh vyučovacieho procesu. Spolu s vyučovacími metódami napomáhajú k dosahovaniu výchovno-vzdelávacieho cieľa. Didaktické prostriedky sa postupne vyvíjali v závislosti na dosiahnutom stupni vzdelania, kultúry a techniky. V súčasnej dobe technicky vyspelej spoločnosti nároky na modernú techniku a moderné didaktické prostriedky stále stúpajú. Tie však môžu zefektívňovať vyučovací proces len vtedy, keď ich učiteľ technicky
zvládne a keď ovládne i metodiku využitia.Vyučovacie prostriedky zahŕňajú didaktickú techniku a učebné pomôcky.
Didaktické prostriedky podľa Šveca (1989) sú hmotné didaktické nástroje riadenia procesu vyučovania. O poslaní didaktických procesov uvádza, že MDP vstupujú do interakcie učiteľ – žiak. Ovplyvňujú prácu učiteľa, ale i poznávaciu učebnú činnosť žiaka. Materiálne didaktické prostriedky môžu byť využité napr.:
- k nadobudnutiu záujmu,
- k vytvoreniu predstavy,
- ako opora myslenia študentov
- k udržaniu pozornosti žiakov,
- k upevneniu vedomosti žiakov,
- k upevňovaniu názornosti.
Didaktické prostriedky sa členia na didaktickú techniku a didaktickú náplň. Didaktická technika je súbor technických prostriedkov.
Didaktická náplň je množina signálov s učivom. Výučba závisí hlavne od kvality didaktických náplní. Ani najlepšie pripravený učiteľ nemôže didaktickú techniku uplatňovať, pokiaľ nemá kvalitnú didaktickú náplň.
Súčasťou materiálnych didaktických prostriedkov sú integrované didaktické pracoviská. Tieto tvoria usporiadaný systém MDP tzn., že technických zariadení a učebných pomôcok.
Percentuálny podiel dopredu nepoznáme. Musíme si najskôr nadefinovať ich určenie a potrebný materiál. Na každom pracovisku sa vyučuje jeden alebo viacej predmetov s podobným zameraním. Základným didaktickým pracoviskom je materská učebňa žiakov.
Vybavením didaktických pracovísk sú obrazy, modely, súčiastky, rezy skutočných častí techniky, skutočná technika, učebnice a ďalší pomocný tlačený materiál.
Učebnica aj v dobe progresívneho rozvoja informačných technológií má svoje nezastupiteľné miesto vo výchovno-vzdelávacom procese na všetkých typoch škôl. V mojej dlhoročnej praxi na ZŠ aj SŠ som sa stretol s množstvom učebníc a nie vždy štruktúra učebnice zodpovedala učebným osnovám.
V minulosti sa začali zaoberať problematikou integrovaných didaktických pracovísk prof. Driensky a doc. Hrmo na STU Bratislava. Neskôr vo svojej publikácii „Kvalita v systéme modernej výučby“ spomína pracoviská Blaško, M. (2013).
Výhoda didaktických pracovísk je aj v tom, že príprava može prebiehať kedykoľvek, keď má učiteľ voľný čas. Týmto je možné zabezpečovať aj zvýšenú kvalitu prípravy vyučovacích
hodín, zlepšovanie vedomostí a zručností žiakov. V neposlednom rade aj získanie času na vyučovaní.
Stav vybavenia integrovaných didaktických pracovísk vychádza z finančných možností, projektového zapojenia danej školy a v neposlednom rade je to iniciatíva a záujem riaditeľa školy a učiteľov daných predmetov.
Monografia je zložená zo šiestich kapitol.
Prvá kapitola je zameraná uvedenie na základných pojmov ich definície z pohľadu rȏznych autorov.
Druhá kapitola je zameraná na zmapovanie súčasného stavu problematiky. Tu sú popísané didaktické (vyučovacie) prostriedky a náhľady niektorích autorov. Ďalej sa postupne venujeme nemateriálnym a hlavne materiálnym didaktickým (vyučovacím) prostriedkom.
Ich rozdeleniu na didaktickú techniku a učebné pomôcky. Je pridaná časť obrázkov, ktoré sú autorom získané z reálnej praxe.
Tretia kapitola je zameraná na integrované didaktické pracoviská, kde je uvedený možný model IDP v strojárskych odboroch a jeho popis. V ďalšej časti kapitoly je uvedený stručný popis ergonómie pracoviska, ohrozenie človeka, hygiena, BOZP a environmentalistika na didaktických pracoviskách a možný pracovný poriadok pre pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov školy na didaktických pracoviskách. Štvrtá kapitola sa zaoberá učebnou osnovou k predmetu Strojárska technológia a návrh odborného textu k vybraným témam tematického celku sústruženie.
Piata kapitola hovorí o niektorých možnostiach využitia materiálnych didaktických prostriedkov vo vzdelávaní na základných a stredných školách
V šiestej kapitole sú uvedené výsledky dotazníkového skúmania DT, IDP a vyhodnotenie navrhovaného didatického textu. Na záver kapitoly je verifikácia hypotéz, zhrnutie výsledkov výskumu a odporúčania pre pedagogickú prax.
1 Vymedzenie základných pojmov
Z hľadiska lepšej orientácie v problematike si myslíme, že je potrebné spoznať niektoré základné pojmy a definície.
Celoživotné vzdelávanie (Lifelong leasing/education)
Je koncepcia založená na potrebe permanentnej kultivácie človeka, jeho rozvoj a poznanie vo všetkých obdobiach života. (Priecha, Walterová, Mareš, 1995)
Průcha, Walterová, Mareš (2009) charakterizujú celoživotné vzdelávanie aj ako permanentné vzdelávanie (recurrent education). V poslednom desaťročí sa vo vzdelávacej politike v celosvetovom meradle presadzuje koncepcia, že sa ľudia musia učiť a vzdelávať v priebehu celého života. Na to je potrebné vytvárať motiváciu ľudí k celoživotnému učeniu. Predpokladá sa teda, že idea celoživotného učenia/vzdelávania sa bude uskutočňovať v dlhodobej perspektíve, v smere k učiacej sa spoločnosti. K realizácii celoživotného učenia/vzdelávania dnes významne prispieva na jednej strane sprístupňovanie pred školskej výchovy, sekundárneho a terciálneho vzdelávania, na druhej strane rôzne formy ďalšieho vzdelávania a vzdelávania dospelých.
Čitateľská gramotnosť
PISA definuje čitateľskú gramotnosť ako porozumenie a používanie písaných testov, uvažovanie o nich a zaangažovanosti čitateľa do čítania za účelom osobných cieľov, rozvíjanie vlastných vedomostí a schopností a podieľanie sa na živote spoločnosti. (Koršňáková a kol., 2010)
Didaktika - je jedna zo základných pedagogických disciplín; vymedzuje sa ako teória vzdelávania a vyučovania. Zaoberá sa problematikou vzdelávacích obsahov, ktoré sa ako výsledky spoločensko – historickej skúsenosti ľudstva stávajú v procese vyučovania individuálnym vybavením žiakov. Zaoberá sa procesom, ktorý charakterizuje činnosti učiteľa a žiakov a v ňom si žiaci tento obsah osvojujú, teda vyučovaní a učením. Didaktika (ako organická súčasť systému pedagogických vied) má svoju štruktúru: všeobecná didaktika (skúma všeobecne platné vzťahy, súvislosti, princípy), didaktika jednotlivých predmetov alebo odborové didaktiky (relatívne samostatné disciplíny významne prepájajú všeobecnú didaktiku a konkrétny obsah
predmetu – didaktika dejepisu, matematiky) alebo skupín predmetov (didaktika prírodovedných predmetov), didaktika jednotlivých stupňov školskej sústavy (stredoškolská didaktika, didaktika primárnej školy) až po napr. didaktika českého jazyka v primárnom vzdelávaní, didaktika chémie na strednej škole atď. Vymedzovanie didaktiky prevádza smerovanie buď k obsahom vzdelávania, procesu vzdelávania (duchovedná pedagogika –didaktika ako teoria vzdelávania), alebo k procesu vyučovania (Hebart in Kolár). J. A. Komenský chápal didaktiku ako umenie vyučovať. (Kolář, Z., 2012)
- je pedagogikou, ktorej predmetom skúmania je vyučovací proces (ako synonymum sa používa aj pojem výučba) ako jednotky činnosti učiteľa – vyučovania a činnosti učiacich sa – žiakov, študentov – učenia sa. (Turek, 2010)
- Pedagogická disciplína, teória vyučovania (grécky didaskein = učiť sa, vyučovať). Autor prvej systematickej didaktiky bol J. A. Komenský (1592-1670). V jeho poňatí didaktika zahŕňala celú teóriu vzdelávania, teda nielen systém vyučovania na jednotlivých vekových stupňoch, obsah vzdelávania a sústava vyučovacích predmetov, metódy a zásady vyučovania, ale tiež problémy výchovnej, obzvlášť mravná výchova. V ďalšom vývoji sa pojem didaktika zúžil na pojem teóriu vyučovania. Jeho predmetom sa stali ciele, obsah, metódy a organizačné formy vo vyučovaní. Ich všeobecnými riešeniami sa zaoberá všeobecná didaktika, problémy jednotlivých stupňov a typov vzdelávania sa venujú zodpovednej didaktiky, napr.: didaktika materskej školy, didaktika základnej školy, didaktika odborných škôl ( > školská didaktika). Špecifickými problémami vyučovania v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa zaoberajú predmetové didaktiky, resp. odborové didaktiky (napr.: didaktika prírodovedných predmetov, lingvo - didaktika). Téma riešená u nás v rámci didaktických disciplín sú vzťahované v anglosaských krajinách k problémom kurikula resp. psychodidaktiky. Lit.: Maňák, J.: Nárys didaktiky. Brno, MU 1993; Skalková, J.: Všeobecná didaktika. Praha, Grada 2007, 2., aktual. Vyd.; Podlahová, L. a kol.: Didaktika pre vysokoškolských učiteľov. Praha, Grada 2012. (Průcha, J. a kol., 2013)
Didaktika odborných predmetov
Je špecifická didaktická disciplína vyučovaná na vysokých školách, ktoré súvisia s prípravou učiteľov technických (či iných predmetov) na stredných odborných školách (didaktika ekonomických predmetov, didaktika technických predmetov) (Kolař, Z., 2012).
Didaktika praktického vyučovania
Je didaktická disciplína, ktorej predmetom je pripraviť odborníkov, ktorí na stredných školách a učilištiach vedú praktické cvičenie, odbornú prax; konkrétne majstri odbornej výchovy (odborného výcviku) (Kolař, Z., 2012).
Didaktická technika
Je súhrn technických zariadení využívaných na výukové účely. Didaktickou technikou sa rozumejú buď prístroje alebo ich programy. Obvykle sa rozlišuje didaktická technika tradičná (diaprojektor, spätný projektor, filmový projektor, atď.) a moderný (počítač s didaktickým programom, jazykové laboratórium, multimediálny výukový systém ai.). -> audiovizuálna metóda, technológia vzdelávania. (Průcha, J. a kol., 2009).
Didaktický prostriedok
Označuje všetky predmety a javy, ktoré zaisťujú, podmienenú a zefektívnenú výučbu a s použitím zodpovedajúcich metód a organizačných foriem napomáhajú pri dosahovaní výchovno-vzdelávacích cieľov. Pojem materiálno-didaktický prostriedok zužuje triedu didaktických prostriedkov na hmotné nosiče informácií, na technické zariadenie, výbavu škôl a tried, ktoré slúžia k výchovno-vzdelávacím účelom. (Průcha, J. a kol., 2013).
Didaktický test
Často chápaný ako krátka písomná skúška, pri ktorej žiak zodpovedá výberom z ponúkaných variant odpovedí. V skutočnosti je to nástroj systematického zisťovania výsledkov výučby.
Test je navrhnutý, overený, použitý a interpretovaný podľa vymedzených pravidiel. Jeho základnými vlastnosťami sú validita, reliabilita, praktickosť, obťažnosť, citlivosť. Didaktický test je možné klasifikovať podľa rôznych hľadísk, napr.: charakteristiky testového výkonu (testy rýchlosti, úrovne obťažnosti), dokonalosť prípravy (testy štandardizované, neštandardizované - učiteľské), povaha žiakových činnosti (testy kognitívne, psychomotorické), špecifickosť učenia (testy učebných predpokladov , testy výsledkov výučby), interpretácia výkonu v teste (testy relatívneho výkonu, absolútneho výkonu), časové zaradenie do výučby (testy vstupné, priebežné, výstupné), tematický rozsah (testy monotematické, polytematické), miera objektivity pri skórovaní (testy objektívne škálovateľné, testy subjektívne škálovateľné), možnosti meniť priebežne obtiažnosť úlohy podľa kvality žiakových odpovedí (testy adaptívne, neadaptívne). ->PISA, test, testovanie,
TIMSS Lit.: Meranie vedomostí a zručností. Praha, ÚIV 1999. Chráska M.: Didaktické testy. Brno, Paido 1999. (Průcha, J. a kol., 2013)
Akýkoľvek text (komunikát), ktorý je skonštruovaný tak, aby bol nosičom didaktickej informácie. Najrozšírenejším druhom je učebnica. -+ učenie z textu. Lit.: Průcha, J.: Učenie z textu a didaktické informácie. Praha, Academia 1987; Gavora,P.: Žiak a text. Bratislava, SPN 1992. (Průcha, J. a kol., 2013).
E-Learningový učebný text
Je to špeciálne pripravený text, ktorý má od bežného textu určité rozdiely. Veľmi dôležitými rozdielmi pri spracovaní bežných učebných textov a učebných textov v e-learningovom vzdelávaní sú:
- v prístupe k textom
- v dĺžke textov
- v definovaní cieľov
Tento text je prezentovaný prostredníctvom e-learningu.
Informačná gramotnosť
Je pochopenie úlohy pomocou informácií, schopnosť informácie vyhľadať a používať ich pri rozhodovaní, ďalej schopnosť informácie produkovať a zaobchádzať s nimi za použitia informačných technológií. Skrátka informačná gramotnosť je presahom tradičného poňatia gramotnosti a je odozvou na revolučnú dobu, v ktorej žijeme.
Informačné kompetencie
Podľa Hrma, Turka (2003) sú to kompetencie bezprostredne súvisiace s informáciami.
Podľa odporúčania Európskeho parlamentu a rady (z 18. decembra 2006) sú informačné kompetencie spoľahlivé a kritické používané techniky informačnej spoločnosti (TIS) v práci, vo voľnom čase a v komunikácii. Je založená na základných zručnostiach v informačnokomunikačných technológiách: používaní počítačov na získavanie, posudzovanie, ukladanie, tvorbu, prezentáciu a výmenu informácií a na komunikáciu a účasť v spolupracujúcich sieťach prostredníctvom internetu.
Informačné a komunikačné technológie (Information and Communication Technologies, ICT) je integrovaný súbor informačných a komunikačných technológií používaných nielen na prípravu a spracovanie dát, ale taktiež na správu informácií a procesoch na dosiahnutie účinnejších a efektívnejších výsledkov optimalizovaním manažmentu zdrojov a distribúcie informácií a know-how .
Kompetencie
je preukázaná schopnosť využívať vedomosti, zručnosti, postoje, hodnotovú orientáciu a iné spôsobilosti na predvedenie a vykonávanie funkcií podľa daných štandardov prácu, pri štúdiu, v osobnom a odbornom rozvoji jedinca a pri jeho aktívnom zapojení sa do spoločnosti, v budúcom uplatnení sa v pracovnom a mimopracovnom živote a pre jeho ďalšie vzdelávanie (zákon podľa aktuálnej normy o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
Pedagogický experiment
je metóda systematického overovania vedeckých hypotéz. Je to jeden zo základných prostriedkov zisťovania správania sa subjektov vzdelávacieho procesu pri zavedení určitej riadenej zmeny napr. v obsahu alebo v organizácii výučby. (Průcha, Walterová, Mareš, 1995)
Odborová didaktika (didaktika odboru, skupiny odborov) je významná medziodborová didaktika teórie. Spracováva všeobecné didaktické princípy, koncepcie, metódy a formy vzdelávania a vyučovania v súvislosti s konkrétnym obsahom príslušného odboru, predmetu skupiny predmetov. Súčasť štúdia budúcich učiteľov prepojená s tzv. pedagogickou praxou. Prepracováva pre jednotlivé úrovne a zameranie vzdelávania, napr. didaktika českého jazyka v primárnom vzdelávaní, didaktika prírodovedných predmetov na gymnáziu, didaktika matematiky na strených odborných školách atď. Skȏr sa používalo označenie metodiky predmetov (Kolař, Z., 2012).
Pedagogický výskum
je vedecká činnosť zameraná na systematický opis, analýzu a objasňovanie pedagogickej reality. (Průcha, Walterová, Mareš, 1995)
Počítačová gramotnosť je schopnosť pracovať s najčastejšie využívaným programovým vybavením, schopnosť používať internet na komunikáciu, na vyhľadávanie a spracovanie informácií, schopnosť efektívneho využitia služieb a možností, ktoré moderné technológie ponúkajú.
Prostriedok týmto pojmom sa v pedagogike rozumie v širokom význame všetko, čo slúži na dosiahnutie edukačných cieľov. (Průcha, J., 2009)
Učebnica
Pod pojmom učebnice je možné rozumieť didaktický text. (Turek, 2010)
Podľa Průchy (2009) je učebnica druh knižnej publikácie, ktorá je uspôsobená na didaktickú komunikáciu so svojím obsahom, štruktúrou a vlastnosťami. Funguje ako súčasť kurikula (tj prezentuje určitý výsek plánovaného obsahu vzdelávania), a aj ako didaktický prostriedok, tj. riadi a stimuluje učenie žiakov, zakladá výukové činnosti učiteľa. Učebnica je didaktický text, ktorý prezentuje učivo s cieľom jeho osvojenia žiakov. Je najdôležitejším nositeľom učiva, ktoré je v ňom navyše konkretizované podľa predpísaných učebných osnov (Blaško, 2013).
Všeobecná didaktika skúma všeobecne platné vzťahy a súvislosti vzdelávania a vyučovania; rovnako sleduje vyvodzovanie všeobecných princípov týchto procesov – determinácia výberu obsahu jednotlivých predmetov na základe komplexného poznania, súvislostí učebných činností a spȏsoby riadenia učenia, problematika motivácie žiakov k učeniu v spojení zo spȏsobmi vedenia vyučovania, v spojení s procesmi hodnotenia, podmienky efektivity vyučovania, vzťahy inštrumentálne a všeobecne kultivačné dimenzie vzdelávania, výchovný charakter vyučovania, úlohy a postavenie žiaka a učiteľa vo vyučovaní. (Kolář, Z., 2012)
Vyučovací (didaktický) prostriedok môže byť svojou povahou nemateriálny alebo materiálny. Jeho funkcia tkvie v tom, že sprostredkuje študentom obsah vzdelávania, ktorý je determinovaný výchovno-vzdelávacím cieľom. Nemateriálne vyučovacie prostriedky sú učebné metódy a formy (organizačné a didaktické). Zabezpečujú procesuálnu zložku vzdelávania (pôsobia paralelne s obsahovou). Pritom učebné metódy sa orientujú na vnútorný myšlienkový postup učiteľa i študenta, prostredníctvom ktorého sa získavajú trvalé vedomosti, zatiaľ čo učebné formy predstavujú vonkajšie usporiadanie výchovno-vzdelávacieho procesu. Materiálne vyučovacie prostriedky sú všetky učebné pomôcky a tie technické prostriedky, ktoré vykonávajú didaktické funkcie. (Drienský, Hrmo, 2004, s. 6)
2 Vyučovacie prostriedky ako súčásť odborného vzdelávania
Odborné vzdelávanie je súčasťou odborovej didaktiky a Inžinierskej pedagogiky. Inžinierska pedagogika je úzko spätá s technickými, ale aj pedagogickými vedami. Zároveň súvisí aj s prípravou učiteľov, ktorí vyučujú hlavne na stredných a vysokých školách. S týmto úzko súvisí aj príprava učiteľov techniky (technickej výchovy) na základných školách.
Inžinierska pedagogika je hraničná vedná disciplína, ktorá transformuje poznatky pedagogickej a psychologickej teórie do oblasti technických vied za účelom zvýšenia didaktickej účinnosti výchovy inžinierov (Driensky, 2009). Súčasťou inžinierskej pedagogiky sú o.i. vyučovacie prostriedky.
Podľa Drienského (2007) sústavu pedagogických disciplín niekedy rozdeľujeme aj podľa druhov, ktoré sú na hranici iných vedných odborov. Medzi hraničné vedné disciplíny patria aj inžinierska pedagogika. Inžinierska pedagogika sa v systéme hraničných vied zaoberá hlavným obsahom technických vied s rozhodujúcimi prvkami didaktiky. V praxi sa kladie dôraz na to, aby sa študenti naučili v škole reprodukovať získané teoretické vedomosti a následne dokázali účelne ich aj aplikovať do praxe. V súčasnosti nie je možné, aby týmto študentom odovzdávali vedomosti technickí inžinieri bez akéhokoľvek pedagogického vzdelania. Podľa vyhlášky MŠVVaŠ SR 1/2020 je nutné absolvovať doplňujúce pedagogické štúdium. To isté platí aj pre absolventov technických odborov, ktorí získali vzdelanie získané podľa predpisov účinných do 31. marca 2002.
2.1 Inžinierska pedagogika
Inžinierska pedagogika analyzuje najvýznamnejšie charakteristiky technickej činnosti a koncentruje ich prvky didaktického systému tak, aby sa dosiahlo racionálne vzdelávanie aj výchovy v intenciách požadovaných cieľov. Ich vzťah k technike je bezprostredný a prejavuje sa nielen v analýze inžinierskej práce, ale aj v naznačení riešenia technických úloh pomocou výpočtovej techniky. Obsahová a metodická stránka prípravy inžinierov má vychádzať z potrieb praxe.
Výskumy ukázali, že ťažisko inžinierskej praxe je vo výrobnom procese. Výrobný proces vyžaduje od inžiniera počítačovú gramotnosť, znalosť moderných programov, technologické kompetencie, vedomosti tvorby technologických postupov, konštrukčné a technologické možnosti výrobných strojov, liniek a zariadení a i.
Hľadiská posudzovania technického inžiniera v Európskej únii:
Technický inžinier blízkej budúcnosti musí byť pripravený na hlavné smery spoločenského technického rozvoja, ktorý bude spočívať hlavne (Drienský 2007, s. 24 in Kučerka, Hrmo a kol., 2019):
• v zabezpečení energeticky menej náročných výrobných a spotrebných produktov,
• vo vysokom zhodnocovaní surovinových aj materiálnych zdrojov
• v postupnom znižovaní nadmerného členenia priemyslu,
• v posilňovaní perspektívnych výrobných odvetví,
• v rozvoji informatiky, mikro elektrotechniky a mikroprocesorovej techniky,
• v raste komplexnej mechanizácie, automatizácie, robotizácie a pod.
K prameňom inžinierskej pedagogiky počítame hlavne filozofiu, vedu o človeku, prírodné vedy, technické vedy, iné vedy, technickú prax a pedagogickú prax (obr. 2. 1).
Vplyv nových požiadaviek na inžiniersku pedagogiku:
Aby bol budúci inžinier pripravený plniť perspektívne požiadavky, je potrebné jeho prípravu orientovať hlavne na (Drienský 2007, s. 25 in Kučerka, Hrmo a kol., 2019):
• ovládanie prevádzkovej diagnostiky,
• systémový prístup k riešeniu technických úloh,
• schopnosť využívať moderné informačné zdroje,
• alfanumerická predvídavosť,
• počítačovú gramotnosť,
• znalosť nielen obsahov, ale aj metodológie svojho technického odboru,
• interdisciplinaritu,
• schopnosť komunikovať v rámci vlastného pracoviska, rezortu i medzinárodne a pod.
Ako ukazujú výskumy a prax, inžinieri sa presadzujú v rôznych oblastiach, avšak ich hlavným poslaním je výrobný proces, preto obsahová a metodologická stránka prípravy inžinierov by mala vychádzať z požiadaviek, ktoré vychádzajú z ich praktických činností.
Spoločenské vedy
Pedagogika Didaktika
Pedagogika
Sociologia
Logika apod.
Filozofia techniky
Přírodní vědy
Technické vedy
Matematika
Fyzika
Chemie
Biologie apod.
Strojárenstvo
Elektrotechnika
Stavebnictvo
Kybernetika
Prax
Pedagogická Odborná
Teoria výchovy a vzdělávání
Teoria poznania
Inžinierska pedagogika
Fond vedecko –technických poznatkov
Obr. 2.1 Pramene inžinierskej pedagogiky (Drienský, 2007 in Kučerka, Hrmo a kol., 2019)
V systéme hraničných vied inžinierska pedagogika v prvom rade integruje zložky obsahu technických vied s rozhodujúcimi prvkami didaktiky. Ovplyvňujúce činitele inžinierskej pedagogiky je zložité vymenovať a preto na obr. 2. 2 chceme naznačiť charakteristiky technickej činnosti prepojené s prvkami didaktického systému.