Škultétyho rečňovanky Prečítajte si príbeh, ktorý napísala naša šéfredaktorka. V októbri sa s ním zapojila do celoslovenskej súťaže Škultétyho rečnovanky, kde získala krásne druhé miesto. Margarétka, gratulujeme! :) Písalo sa deviateho septembra tohto roku, keď bez akýchkoľvek vysvetlení zmizla Iris Descimová. Naposledy ju videli na školskom výlete v observatóriu o osemnástej hodine, ôsmeho septembra... Takýto zápis sa dostal do rúk polície a detektívov predvčerom. Mariannu Thelerovú najmä fascinovalo, ako niekto dokázal určiť deň zmiznutia, keď ju naposledy videli deň predtým. Nemalo to zmysel, ale jej problém to nebol. Jej problémom bolo len pracovať pre bandu týchto mudrákov. Bolo to už bezmála pol roka, kedy prišla Marianna na stáž ku polícii, pracovala ako "asistentka" detektíva Steinera. Vtedy tým bola ešte úplne nadšená, myslela si, že sa dozvie viac o psychike človeka, ako prísť na stopy, o metódach vyšetrovania, ale jediné, čo sa od Steinera dozvedela, bolo, ako sa pripravuje delikátna káva, kde všade sa dajú ukladať papiere, no a ešte, aby sa nezabudlo, kde robia najlepšie muffiny v meste. Marianna nikdy nebola na tieto veci, vonkoncom ju nezaujímali domáce práce, varenie a podobné nezmysly. Nie, ju zaujímali zákutia ľudského myslenia, reč tela a celkovo pozorovanie ľudí. Práca tu ju akurát zdeptávala. Uprostred stíchnutej miestnosti začal vyzváňať mobil. Marianna vedela bez váhania určiť, kto volá. Dan volal vždy hodinu predtým, ako jej končila pracovná doba, vždy s pripravenou výhovorkou, prečo volá v tomto čase. Inokedy by mu to rýchlo zdvihla, ale dnes na to nemala náladu, dnes mala hlavu plnú Descimovej. Ten prípad jej vŕtal v hlave od doby, čo si potajme prečítala všetky informácie o prípade. Iris bolo milé dievča, ktoré malo okolie rado, v škole bola priemerná, bývala sama v internátnej izbe a jej rodina vlastnila malé kvetinárstvo na kraji mesta. Dievčatá, ako ona, len tak nemiznú, nedáva to logiku. Nič na prípade nedávalo zmysel, vyzeralo to, akoby si niekto práve vymyslel absurdné zmiznutie ako z nejakej lacnej detektívky a spisy boli falošné. Lenže Marianna bola sama svedkom vypočúvania istých Irisiných spolužiakov, ktorí vyzerali až príliš skutočne a nie ako nafingovaní. Keď už to nezvládala a zvedavosť ju takmer prevalcovala, rozhodla sa, že to predsa len riskne a opýta sa na prípad Steinera. Potrebovala vedieť aspoň o trochu viac. Aspoň o tú trochu viac, ktorá ju posunie dopredu. ,,Dobrý deň, pane. Dúfam, že som neprišla nevhod. Chcela som sa iba opýtať na prípad Descimovej. Nechcem sa vám do toho miešať, ale niektoré veci mi na tom nesedia a neviem si ich vysvetliť. Napríklad ten čas, odkadiaľ sa vie, že zmizla o deň na to, ako ju naposledy videli?“ ,,To je veľmi ľahké, naši technici zistili, že jej mobil prestal vysielať signál presne o jednej hodine ráno, takže to je predpokladaný čas jej zmiznutia. Ale už tým nezaťažujte svoju hlavu a choďte si domov odpočinúť.“ ,,Ehm, ďakujem. Dovidenia!“
32
